Obchvat Bratislavy odkloní z mesta 45-tisíc áut denne

Na vjazde do Bratislavy z diaľnice D1 je zápcha a zdržanie je pol hodiny, hlási takmer každé ráno dopravný servis. Vystríha tak vodičov prichádzajúcich do hlavného mesta z celého Slovenska, ktorí však nemajú na výber.

01.02.2016 07:00
debata (60)
Západne od Prístavného mosta je Most Apollo,... Foto: Pravda
Most Apollo Západne od Prístavného mosta je Most Apollo, južne pribudne ďalší most ako súčasť nového obchvatu.

Lievik pri Zlatých pieskoch jednoducho 100-tisíc áut denne nepojme. Vykúpenie pre vodičov nastane až v roku 2020, keď sa má dostavať vonkajší obchvat Bratislavy. Ten odkloní značnú časť vozidiel juhovýchodne od Bratislavy a vnútorný obchvat bude voľnejší.

Ponuky na stavbu diaľnice D4 spolu s rýchlostnou cestou R7 vyhodnotí rezort dopravy v pondelok. Najnižšia cena za 59 kilometrov diaľnic je 1,7 miliardy eur. Obavy, že obchvat netreba, sa ukazujú ako neopodstatnené. Denník Pravda sa dostal ako prvý k presným údajom, ktoré dávajú reálny obraz o význame obchvatu. Najvyťaženejším úsekom na D4 bude spojnica Ivanka-sever – Čierna Voda, kde bude jazdiť takmer 45 000 áut, z toho 1 500 sú ťažké nákladné autá. „Projekt D4/R7 umožní odľahčenie Prístavného mosta po jeho spustení v roku 2020 o 15,11 p­ercenta pri osobnej a 49,62 percenta pri ťažkej doprave, v roku 2045 stúpne odľahčenie individuálnej automobilovej dopravy dokonca na 24,5 percenta,“ povedal pre Pravdu Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Bratislava je jedna z mála európskych metropol bez vonkajšieho obchvatu. Najvyťaženejším úsekom v krajine je bratislavský Prístavný most s premávkou vyše 100-tisíc áut denne. Nákladiaky zaťažujú až polovicu väčších miest na Slovensku. Vlani si po dokončení niektorých diaľnic vydýchli Žiar nad Hronom, Martin, Detva a Levoča. Rozostavaný je obchvat Žiliny, Bánoviec nad Bebravou a onedlho sa má začať stavať obchvat Prešova, Košíc či Čadce.

V Bratislave sú však zápchy často najhoršie, keďže hlavné mesto je aj ekonomickým centrom krajiny. Nový diaľničný most cez Dunaj, ktorý bude súčasťou nového bratislavského obchvatu, bude v roku 2020 denne v oboch smeroch zvládať 35-tisíc automobilov, z čoho až 4¤200 bude tvoriť nákladná doprava. Najviac nákladných vozidiel prejde po D4 pri Podunajských Biskupiciach. „Úsek D4 Rovinka – Podunajské Biskupice bude využívať 28 000 osobných a 4 400 nákladných áut,“ dodáva Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) vypočítal, že bratislavský obchvat pozostávajúci z časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 odľahčí Prístavný most v roku 2020 len o 13 percent áut. Inštitút zistil zníženie počtu automobilov podľa odhadov intenzity premávky na najvyťaženejšom úseku v štátnej štúdii realizovateľnosti v prípade ponechania súčasného stavu a realizácie obchvatu. Zo štátneho dokumentu je však jasné, že na niektorých úsekoch diaľnice D1 prechádzajúcej cez Bratislavu bude doprava miernejšia až o 21,6 percenta, a to na súčasnej diaľnici D1 na úrovni bratislavského letiska.

Tranzitná doprava v Bratislave tvorí 15 percent

„Vo všeobecnosti platí, že podiel tranzitnej dopravy vo väčších mestách závisí od lokalizácie sídla v rámci dopravného významu infraštruktúry, ktorá ním prechádza, v prípade Bratislavy je podiel tranzitu približne 15 percent,“ hovorí Palčák.

Diaľnica D4 z veľkej časti na seba preberie tranzitnú dopravu, ktorá cez Bratislavu len prechádza. Prístavný most v súčasnosti musí absorbovať tranzitnú dopravu, ktorá chce Bratislavou len prejsť, ale nemá alternatívu, ako ju obísť. Rovnako tak cez daný most prechádza aj cieľová, aj zdrojová doprava, ktorá vzniká alebo končí priamo v meste. Okrem toho tento most spája Petržalku, mestskú časť hlavného mesta s najvyšším počtom obyvateľov, so zvyškom mesta a rovnako s výjazdom smerom na Trnavu.

Severná časť Petržalky spolu so Starým Mestom a Ružinovom koncentrujú väčšinu pracovných miest. Dopravné zápchy na Prístavnom moste v oboch smeroch vznikajú v ranných a popoludňajších hodinách, keď ľudia dochádzajú do Petržalky a z Petržalky. Iná alternatíva, okrem jazdy priamo cez centrum mesta, neexistuje. Zdržania sa pohybujú v desiatkach minút. V prípade nehody na Prístavnom moste, prípadne v priľahlých úsekoch, dochádza k dopravnému kolapsu takmer v celom meste, pretože všetka doprava vrátane tranzitnej má možnosť obísť tento úsek len priamo cez mesto. V súčasnosti je premávka slabšia, keďže január tradične prináša menej ekonomického ruchu. Napríklad vlani v decembri však doprava kolabovala pravidelne.

Jednou z možností, ako zlepšiť dopravnú situáciu na Prístavnom moste, je jeho rozšírenie. V súčasnosti to však nie je možné. „Zvyšovanie kapacitnej rezervy Prístavného mosta je vzhľadom na hroziaci kolaps dopravy možné realizovať až po jeho odľahčení, teda po vybudovaní obchvatu D4 a súvisiacej rýchlostnej cesty R7. Zvýšenie kapacity Prístavného mosta bude naďalej aktuálnou témou, keďže aj po vybudovaní nultého obchvatu sa výhľadovo očakáva jeho exponované využívanie najmä vo vzťahu k užším dopravným reláciám,“ hovorí Palčák.

Rýchlostná cesta bez diaľnice nepomôže

V procese prípravy výstavby bratislavského obchvatu sa objavili špekulácie, že najväčší prínos pre dopravu prinesie rýchlostná cesta R7, ktorá privedie do mesta autá z južnej strany mesta, a teda výstavba diaľnice D4 nie je potrebná. Vyústenie rýchlostnej cesty je naplánované v križovatke Prievozská smerom na Bajkalskú ulicu. Podľa ministerstva dopravy najvyťaženejším úsekom tejto cesty bude úsek R7 Vlčie hrdlo – Ketelec, po ktorom denne v oboch smeroch v roku 2020 prejde vyše 25-tisíc vozidiel, z čoho 1 400 bude nákladných. Rýchlostná cesta R7 v kombinácii s diaľnicou D4 umožnia lepšie rozloženie dopravy na vstupe do Bratislavy z juhu. Výstavba len rýchlostnej cesty by nemala pre dopravu želaný prínos. „Vybudovanie rýchlostnej cesty R7 umožní lepšie rozloženie dopravných tokov v rámci juhovýchodných vstupov do hlavného mesta. Podiel zámerov vodičov cestovať po napojení na D1 sa vplyvom vybudovania rýchlostnej cesty R7 nezmení. Doprava bude dokonca distribuovaná skôr, teda v križovatke Prievoz oproti súčasnému napojeniu v križovatke Ružinov,“ dodáva Palčák.

Ľubomír Palčák vidí výhodu bratislavského obchvatu aj v iných oblastiach ako len v uvoľnení vnútornej diaľnice D1. Ide hlavne o úsporu jazdných časov užívateľov, prevádzkových nákladov vozidiel, nižšiu dopravnú nehodovosť a úsporu prevádzkových nákladov správcov existujúcej infraštruktúry. Projekt umožní rýchlejšiu distribúciu osobnej a nákladnej tranzitnej dopravy, zlepší dopravné napojenie vnútorných zón a synergicky vytvorí lepšie podmienky na prijímanie opatrení vo vzťahu k rozvoju a podpore verejnej a nemotorovej dopravy. Ani po výstavbe zamýšľaného obchvatu nebude však diaľnica D4 kompletná. Chýbať bude 9 kilometrov dlhý tunel Karpaty, po výstavbe ktorého by došlo k odľahčeniu aj diaľnice D2, smerujúcej z Českej republiky, spolu s tunelom Sitina. Na tunel Karpaty však vraj zatiaľ nie sú peniaze.

Štát chce stavať zo súkromných peňazí

Projekt nultého obchvatu Bratislavy chce štát stavať zo súkromných peňazí formou PPP projektu. Obchvat totiž nie je možné v plnej miere financovať z eurofondov. Starostovia bratislavských mestských častí Podunajské Biskupice, Vrakuňa a obcí Dunajská Lužná, Miloslavov a Rovinka od mája 2015 spisujú petíciu za urýchlený začiatok výstavby obchvatu. Obyvatelia sa totiž musia vyrovnávať s nadmerným počtom áut idúcich popri ich domoch a s rozsiahlymi dopravnými zápchami, v ktorých strácajú každý deň desiatky minút.

Štúdia realizovateľnosti odhadovala 30-ročnú koncesiu pôvodne na 4,5 miliardy eur. Ročná splátka by sa pre štát v tomto prípade pohybovala od 135 do 151 miliónov eur. Do súťaže sa prihlásili štyri zahraničné konzorciá – Obchvat Nula, Via Dunaj, Astrela, Bratislava Via. Najlacnejšiu ponuku prinieslo konzorcium Obchvat Nula, vedené španielskou spoločnosťou Cintra. Za výstavbu a prevádzku 59,1 kilometra diaľnic požaduje 997,53 milióna eur s ročnou splátkou 56,72 milióna eur. Po započítaní inflácie by za 30 rokov mohla cena bratislavského obchvatu dosiahnuť 1,7 miliardy eur. Zníženie ceny bolo dosiahnuté súťažou, úpravou parametrov obchvatu a výhodnejšími úverovými podmienkami. Ministerstvo dopravy po decembrovom odhalení cenových ponúk spustilo ich individuálnu hĺbkovú analýzu. Víťaza koncesie by sme mali spoznať v pondelok.

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #diaľnice #obchvat Bratislavy