Čísla sa v zásade nelíšia od údajov, ktoré komisia uvádzala v poslednej prognóze vlani na jeseň. Výrazne ale vzrástla miera rizika, že ekonomika nakoniec posilní menej, predovšetkým v dôsledku vonkajších vplyvov. Vplyv na ňu však môže mať aj prepad dôvery v samotnú dvadsaťosmičku v dôsledku vnútorného diania v EÚ, ktorý môže ovplyvniť mieru investícií.
Medzi externými faktormi prognóza spomína oslabený celosvetový obchod a silnejúcu geopolitickú a politickú neistotu.
Upozorňuje ale aj na možný nižší než očakávaný výkon rozvíjajúcich sa trhov, vývoj čínskej ekonomiky alebo možnosť, že rast úrokových sadzieb v USA rozkolíše svetové trhy s dopadom práve na rozvojové ekonomiky.
Európsky export by mohol byť negatívne ovplyvnený aj ďalším poklesom cien ropy, pretože sa výrazne zníži dopyt zo strany ťažobných krajín.
Na druhej strane komisia zdôrazňuje tiež silnejší a trvalejší efekt niektorých faktorov, ktoré rast hospodárstva podporujú. Medzi ne patria nízke ceny ropy, ale aj priaznivé finančné podmienky a lacné euro.
Aj v tomto roku bude v eurozóne pokračovať obdobie s veľmi nízkou infláciou, prognóza ju odhaduje na 0,5 percenta. V budúcom roku by už vyššie mzdy a rastúci domáci dopyt aj určité zdraženie ropy mali infláciu eurozóny posunúť k úrovni 1,5 percenta. Aj v celej EÚ by tento rok mali ceny rásť o 0,5 percenta, o rok neskôr o 1,6 percenta.