Paríž je zrkadlom rýchlo rastúcej kvality slovenských vín, ale aj toho, ako veľa ešte musia vinári urobiť, aby sa nestratili vo svetovej konkurencii.
Slovenské vinárstvo dosiahlo v priebehu uplynulého štvrťstoročia obrovské pokroky. Všimli si ich nielen ľudia doma, ale krásne moky zaregistrovali aj vo svete. Jeden malý detail, ktorý na to upozorňuje. Nedávno vyšlo siedme vydanie Svetového atlasu vín od rešpektovaných anglických autorov Hugha Johnsona a Jancis Robinsonovej a spomínajú sa v ňom štyri slovenské vinárstva: Víno Mrva&Stanko, Karpatská perla, Chateau Belá a Elesko. Aj táto zmienka a predtým iná napríklad v známej encyklopédii Víno od Nemca Andrého Dominé, kde sa uvádzajú Peter Matyšák, Milan Pavelka a Jaroslav Ostrožovič, naznačuje, že sa rodí pojem slovenské víno.
Svet nestojí
"Cesta k rešpektovaniu slovenského vína, a najmä obhajoba už dobytých pozícií je neľahká. Svet vína nestojí, búrlivo sa rozvíja a niektoré kedysi úplne vinársky neznáme krajiny ako Nový Zéland urobili oveľa väčšie pokroky ako Slovensko,“ hovorí trnavský vinár Vladimír Mrva a dodáva, že "musíme ešte viac pracovať na sebe.“
Vlani sa Mrva spolu so svojimi priateľmi enológom Róbertom Müllerom a technológom Vinárstva Matyšák Jaroslavom Žákom začali pohrávať s myšlienkou pritiahnuť najlepšie slovenské vinárske umy do Únie enológov Slovenska. Dotiahli ju dokonca. Tento týždeň sa v Trnave konalo jej ustanovujúce valné zhromaždenie. Trojlístku nadšencov sa podarilo nadchnúť pre myšlienku veľké osobnosti slovenského vína – veď sa k nim pridali majster rizlingov Miroslav Petrech, známy krtíšsky vinár Ondrej Celleng, Pezinčan Milan Pavelka, z Tokaja pripojil svoj podpis Jaroslav Ostrožovič, pridala sa medzinárodná degustátorka vín Edita Ďurčová a veľa mladých nádejných vinárov, ako povedzme Ladislav Ďörď z Rúbane či Fedor Malík mladší.
O čo ide Únii enológov Slovenska? "Permanentne sa vzdelávať, naučiť sa ešte lepšie rozumieť vínu a rýchlo si osvojovať novinky, nielen technologické, ale všetky vrátane modernej prezentácie vína,“ v skratke charakterizoval poslanie únie jej prezident Robert Müller.
Napriek zrejmým úspechom má vinárske Slovensko čo doháňať napríklad aj oproti susednému Česku, kde už viac ako desaťročie funguje Národné vinárske centrum. To sa okrem iného zameriava na výchovu degustátorov. A práve kvalitných, všestranne fundovaných hodnotiteľov vína nie je na Slovensku veľa. Únia chce veci zmeniť – už v marci Edita Ďurčová bude prednášať enológom o aromatickom profile vína.
Kto je enológ
Za enológa sa považuje človek, ktorý získal odborné vzdelanie a profesionálne zručnosti na vysokej škole. Ide nielen o odborníkov na pestovanie viniča, spracovanie hrozna, vinifikáciu či výskum, genetiku viniča či kvasiniek, ale aj o kontrolu kvality vína, obchod a marketing, ako aj o spracovanie informácií napríklad o zdravotných účinkoch vína na ľudské zdravie.
Ako protinožci vybudovali značku
Víno je podobný fenomén ako šport. Úspech v ňom zviditeľňuje krajinu. Na konci 20. storočia nikto na svete nepoznal Nový Zéland ako vinársku krajinu a dnes novozélandský Sauvignon blanc a najnovšie aj Pinot gris či Veltlínske zelené považujú za jedny z najlepších na svete. Ako Novozélanďania dosiahli tento úspech?
"Systematickou prácou,“ povedal na valnom zhromaždení Dušan Pleško, ktorý patrí k osvieteným milovníkom vína s profesionálnymi znalosťami o ňom. Víno ho natoľko zaujalo, že počas svojho pracovného pobytu v Nemecku vyštudoval Vinársky inštitút v Mainzi ako prípravu na príjemný dôchodok s vínom.
Pleško, ktorý pri svojich vinárskych potulkách navštívil Nový Zéland zo desať ráz, dal do pozornosti skutočnosť, že Novozélanďania našli pri budovaní značky novozélandské vína veľkú podporu u tamojšej vlády. Keď sa rozbiehalo budovanie značky, vinári dali do fondu milión dolárov a vláda pridala ďalšie dva milióny. Samotní Novozélanďania pri zakladaní viníc neponechávajú nič náhode. Dôkladne preskúmajú pôdu, podnebie, nakúpia najlepšie klony viniča priamo v materskej krajine. Veltlínske zelené teda nakúpili vo Weinviertli v Rakúsku. Tak sa krok za krokom premyslene a cieľavedome rodil pojem novozélandské víno.
Dušan Pleško má jednu z najlepších súkromných zbierok vína na Slovensku, v ktorej na čestnom mieste stoja rizlingy rýnske. Na stretnutí enológov predstavil päticu skvelých rizlingov. Jeho degustácia bola ukážkou modernej komunikácie so spotrebiteľmi vína. V skratke opísal pôvod odrody, porovnal jej vývoj s inými známymi odrodami a pri ochutnávke každej vzorky vína vtipne vyrozprával príbeh tvorcu vína okorenený o osobný zážitok.
Vedieť veľa o víne znamená vedieť veľa o ňom samom, o jeho rodisku, krajine, riekach a pôdach, podnebí, ale aj o živote spoločnosti, jej kultúrnych hodnotách, ako aj o ľudských túžbach ochutnať nápoj, ktorý okrem momentálneho pôžitku zanecháva hlboký dojem. Toto umenie hodnotenia a predstavovania vína chce Únia enológov Slovenska rozvíjať stretnutiami s veľkými osobnosťami svetového vína. Dušan Pleško a jeho degustácia rizlingov bola krásnou predohrou, ako na Slovensku zveľaďovať výrobu a či skôr tvorbu vína a všetko, čo s ňou súvisí.