Ešte v roku 1989 sme vo výrobe zbraní boli svetová veľmoc. V období rozpadu štátu s Čechmi však zostalo zo slovenských zbrojoviek len torzo. Bývalú pýchu zbrojárskeho priemyslu – moderné tanky a bojové vozidlá pechoty – napokon sčasti nahradila výroba streliva, pištolí, pušiek a odmínovacích vozidiel. Najnovšie ZVS holding v prevádzke v Snine investuje 1,3 milióna eur do rozšírenia výroby striel a munície. Počet zamestnancov sa zvýši o 50 na 100 s perspektívou 400 pracovných pozícií v prípade vybudovania vývojového centra.
Zbrojársky priemysel dáva prácu celkovo vyše 600 Slovákom a tržby dosiahli v roku 2014 sumu 31 miliónov eur. Na ilustráciu v roku 1989 vyrobili Závody ťažkého strojárstva tovar v hodnote 32,7 miliardy korún československých a zamestnávali niečo nad 87-tisíc ľudí. Na súčasné ceny ide v prepočte o tovar za 8,4 miliardy eur. Ak by sme vyrábali takéto objemy zbraní, mohli sme dnes teoreticky súperiť napríklad aj s Ruskom, ktoré v roku 2014 oficiálne vyviezlo do sveta zbrane za 13 miliárd eur. USA predvlani exportovali zbrane v prepočte za 33 miliárd eur. Tón veľkého obchodu so zbraňami udávajú konflikty, akými sú vojna v Sýrii či na Ukrajine.
„Slovensko vie dnes vyrobiť kvalitné stroje na odmínovanie, ale tie sa nepredávajú príliš vo veľkom v porovnaní s takými tankami, ktoré dnes už nevieme vyrobiť. Pred tridsiatimi rokmi sme mali špičkové technológie na výrobu tankov či diel, ale dnes nám ušiel vlak vo výrobe moderných zbraní. Preto ani dnešné nepokoje vo svete nebudú znamenať návrat bývalej slávy slovenského zbrojárskeho priemyslu,“ povedal Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR.
Slovensko vie dnes vyrobiť kvalitné stroje na odmínovanie, ale tie sa nepredávajú príliš vo veľkom v porovnaní s takými tankami, ktoré dnes už nevieme vyrobiť.Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR
Dvere obchodu aktuálne otvára napríklad Irán. Iránci si môžu ešte pamätať československé tanky a bude na politikoch, aby tieto väzby využili na nové kontrakty. „Pri cestách po svete urobím všetko v prospech slovenského a v tomto prípade československého zbrojárskeho priemyslu,“ povedal minister obrany Martin Glváč. „Postupne by sme mohli zaberať tie trhy, ktoré sme po 90. rokoch stratili,“ povedal minister v Snine pri oznámení rozširovania výroby. Polovica akcií ZVS holdingu patrí štátu. „Teší ma, že sú tu veľmi významné zárodky obnovovania výroby v meste, ktoré má dlhodobú tradíciu strojárskej výroby. Chcem oceniť, že náš partner sa rozhodol investovať a zvýšiť počet zamestnancov,“ povedal premiér Robert Fico.
Slovensko ešte v časoch bývalého Československa patrilo k ekonomickým tigrom profitujúcim zo silného zbrojárskeho priemyslu. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Martine zišlo ročne z výrobných liniek 500 tankov T-54, neskoršie nahradených modernejšou verziou T-55. Priamo do výzbroje Československej armády smerovalo 6-tisíc tankov a takmer 5-tisíc obrnených transportérov. V sedemdesiatych rokoch sa martinský závod začal orientovať na export a takmer 4-tisíc tankov T-55 bolo vyvezených do krajín ako Maďarsko, Rumunsko, India, Maroko, Sýria, Egypt a dnes už neexistujúca Nemecká demokratická republika a Juhoslávia.
Socialistické zlaté časy zbrojárskeho priemyslu dávali živobytie podobnému počtu ľudí ako dnes rozbehnutý automobilový priemysel. Produkcia oceľových tátošov dáva aktuálne prácu pre 80-tisíc Slovákov a tržby nášho automobilového priemyslu dosiahli v roku 2015 takmer 80 miliárd eur.
Foto: SITA/NINA BEDNÁRIKOVÁ
Koniec uťahovania opaskov v zbrojení
Zbrojársky biznis rastie spolu s vojenskými konfliktmi na Ukrajine, v Sýrii či s hrozbami teroristických útokov takzvaného Islamského štátu priamo v Európe. Roky trvajúce uťahovanie opaskov vo výdavkoch na obranu sa skončilo a v štátoch Severoamerickej aliancie (NATO) svitá na časy nových pretekov v zbrojení.
„Škrty európskych spojencov vo výdavkoch na obranu sa prakticky zastavili a v prípade niektorých štátov prichádza už k rastu reálnych výdavkov na obranu,“ uviedol vo výročnej správe o fungovaní aliancie generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V Európe čoraz viac štátov smeruje k naplneniu dohody v podobe výdavkov na obranu vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Najväčšie slovenské zbrojovky nepociťujú zvyšovanie odbytu v súvislosti s bezpečnostnou situáciou vo svete. „Nespájame náš odbyt s nepokojmi vo svete, pretože naša spoločnosť má podpísané dlhodobé kontrakty,“ povedala Paulína Fuziková, hovorkyňa zbrojovky MSM Group, pod ktorú patrí závod ZVS v Snine, ale aj prevádzky v Trenčíne, Novákoch a Banskej Bystrici. Spoločnosť sa spolu so svojimi dcérskymi firmami zameriava na výrobu munície, vojenskej kolesovej i pásovej techniky a rádionavigačnej elektrotechniky. Poskytuje napríklad výrobu aj servis tankov T-72 či T-55AM2 obrnených vozidiel, samohybných zbraňových systémov ShKH DANA či ShKH Zuzana 2, ale aj optických prístrojov. V tomto roku je pre domácu zbrojovku kľúčové budovanie obchodných kontaktov v západnej Európe.
Ani ďalšia väčšia zbrojovka zameraná napríklad na výrobu odmínovacích strojov Božena nespája vývoj objednávok so súčasnými nepokojmi vo svete. "V súčasnosti sektor výroby špeciálnej techniky vo všeobecnosti zažíva oživenie. Ide o cyklický vývoj. Nepripisovali by sme to priamo na vrub nepokojov,“ povedal hovorca Way Industries Peter Benčurik. V zahraničných armádach totiž nastal čas pravidelnej obnovy vojenskej techniky. "Mnohé zahraničné armády inovujú svoj technologický park, pričom nie všetci sa orientujú na nákup úplne novej techniky. S výrobou, repasáciou a obnovou strojov máme v Krupine veľmi dobré skúsenosti a výsledky. Vieme v tejto oblasti partnerom poskytnúť kvalitné služby,“ dodal Benčurik. Zbrojovka momentálne finalizuje dodávky odmínovačov do Indonézie a Nigérie.
Naše pištole smerujú do USA
Darí sa aj slovenskému výrobcovi pištolí. „V minulom roku sme zaznamenali masívny nárast dopytu od európskych odberateľov,“ povedal Jaroslav Kuracina, riaditeľ Grand Power, ktorý má prevádzku v Slovenskej Ľupči. Dopyt je po zbraniach určených na sebaobranu. „Predovšetkým ide o pištole Grand Power P1. Kľúčový naďalej ostáva trh USA, na význame však naberajú aj trhy Ázie a Afriky. Na rok 2016 predpokladáme v tržbách prekročenie hranice 5 miliónov eur,“ pokračoval Kuracina. V zbrojovke momentálne pracuje okolo 100 ľudí a za rok vyrobí okolo 20-tisíc pištolí. „Či už v plne zmontovanom stave, alebo ako takzvanú nedokončenú výrobu, keď finálna montáž z dôvodov legislatívnych a colných bariér prebieha v krajine odberateľa a ďalej je distribuovaná ako miestny výrobok,“ priblížil Kuracina. Podľa šéfa zbrojovky má v aktuálnych časoch rastúcich objednávok v jeho fabrike dvere otvorené každý úspešný strojár.
Foto: MO SR
Výrobu tankov nahradili automobily
Pamätníci spomínajú na niekdajšiu slávu zbrojoviek. „Vedeckovýskumná základňa, oddelená od podnikov, predstavovala vo VHJ ZŤS Martin v druhej polovici osemdesiatych rokov kapacitu vyše päťtisíc pracovníkov,“ spomenul v životopisnej knihe od Tankov k Tuaregom Jozef Uhrík. Uhrík ako vtedajší šéf ZŤS Martin si už v 80. rokoch minulého storočia uvedomoval, že Slovensko neudrží po páde východného bloku rozbehnutú výrobu tankov. „Svet v oblasti zabezpečenia špeciálnou technikou už bol prepancierovaný. Došlo to tak ďaleko, že v roku 1988 sme prvýkrát vyšli s návrhom zastavenia výroby tankov v Martine. Totiž realita bola taká, že vývoj medzinárodnej vojenskopolitickej situácie smeroval k zníženiu požiadaviek na dodávky špeciálnej techniky pre obranu a bezpečnosť krajiny a rovnako to bolo aj s vývozom do iných štátov. Dopyt po pancierovej technike značne klesol a už nebolo potrebné vyrábať v takom objeme ako dovtedy,“ uviedol Uhrík.
Slovensko sa na prahu demokracie rozhodlo aj vďaka vplyvu Jozefa Uhríka orientovať na automobilový priemysel. Úspešný manažér bol prvým predsedom Predstavenstva Volkswagen Bratislava a správnosť jeho rozhodnutia potvrdzujú aj aktuálne výsledky slovenského automobilového priemyslu. Minulý rok sa na Slovensku po prvý raz v histórii vyrobilo viac ako 1 milión automobilov. Po prepočte na tisíc obyvateľov sa na Slovensku v roku 2015 vyrobilo spolu 184 nových vozidiel, čo je najviac na svete. Výrobu osobných motorových vozidiel a ich dielcov v krajine pod Tatrami dáva priamo prácu 80-tisíc Slovákom a peniaze minuté firmami i zamestnancami automobilového priemyslu umožnili vytvorenie až 200-tisíc pracovných miest.