Výstavba obchvatu Bratislavy už na jar

Súčasná vláda ešte stihne rozbehnúť výstavbu diaľničného obchvatu Bratislavy a rýchlostnej cesty R7 v smere na Dunajskú Stredu. Tender na 59,1 kilometra nových štvorprúdoviek vygeneroval cenu 1,9 miliardy eur za výstavbu a údržbu, pričom prvotne zvažovaná cena bola 4,2 miliardy eur.

mapa, obchvat, bratislava
Obchvat Bratislavy a rýchlostná cesta R7.
Autor:

Štát peniaze splatí formou PPP projektu španielskej Cintra Infraestructuras Internacional počas 30 rokov. Zvyšní traja zahraniční uchádzači v tendri námietky nepodali. Vláda tak môže výstavbu odobriť už na budúci týždeň.

Vodiči z Bratislavy, ale aj motoristi, ktorí prichádzajú do hlavného mesta z celého Slovenska, sa roky sťažujú na dopravné zápchy. Bratislava ako jedna z mála európskych metropol nemá vonkajší obchvat. Aktuálne prebieha petícia s vyše 10-tisíc podpismi za jeho výstavbu. Analýzy ukázali, že po novom obchvate pôjde až 45-tisíc áut denne, pričom súčasný vnútorný obchvat využíva asi 100-tisíc áut.

„Nič nebráni tomu, aby sme predložili finálny dokument do vlády. Po jeho schválení sa môže začať realizovať tak dlho očakávaná stavba,“ povedal Viktor Stromček, štátny tajomník ministerstva dopravy. Stavať by sa malo začať na jar a obchvat by potom mohol byť hotový na jeseň roku 2020. Podľa opozičných strán Sieť, SNS, KDH a OĽaNO – Nova by sa mala zmluva podpisovať až po voľbách. Naopak, Most-Híd vyzýva súčasnú vládu, aby konala.

Stromček potvrdil, že výkup pozemkov pod rýchlostnou cestou R7 je ukončený a pozemky sú vysporiadané. Výkup pozemkov pod diaľnicou D4 pokračuje a začiatok výstavby to podľa Stromčeka nemôže ohroziť. Pri sporoch o vlastníctvo pozemkov bude treba čakať na rozhodnutie súdu a štát vloží peniaze do depozitu Slovenského pozemkového fondu. „Z hľadiska majetkovoprávneho vysporiadania je to dostatočný úkon na to, aby sme mohli získať stavebné povolenie. Žiadne súdne spory, ktoré sa týkajú parciel, nemajú vplyv na odloženie začiatku stavby,“ priblížil. Realizácia kompenzačných opatrení na ochranu životného prostredia sa začne ešte pred výstavbou. Stavba nového mosta cez Dunaj na D4 totiž zasiahne chránené územie.

Na budúci týždeň v utorok ministerstvo plánuje zorganizovať odborný seminár, kde bude spolu so zástupcami spoločnosti Cintra a ministerstva financií. Na seminári chce ministerstvo dopravy predstaviť výsledky verejného obstarávania a víťazné konzorcium bude prezentovať svoj zámer a postup výstavby. Ministerstvo zároveň na internete zverejnilo všetky dokumenty súvisiace s verejným obstarávaním a aj dokument, ktorý pôjde na rokovanie do vlády. Verejnosť sa môže s dokumentmi oboznámiť, vyjadrovať k nim a k projektu posielať pripomienky.

Podľa aktualizovaného prepočtu, ktorý ministerstvo už zverejnilo na internete, bude ročná splátka za 30-ročnú koncesiu dosahovať výšku 56,7 milióna eur. Celkovo štát za výstavbu a 30-ročnú prevádzku a údržbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 zaplatí 1,891 miliardy eur.

Pôvodná štúdia realizovateľnosti počítala s PPP projektom vo výške 4,2 miliardy eur. Následne po otvorení obálok štyroch najúspešnejších konzorcií cena klesla na 1,7 miliardy a aktualizovaný prepočet hovorí o cene necelých 1,9 miliardy eur. Štát upravil parametre diaľnice a na niektorých miestach zrušil šesťprúdové usporiadanie. K poklesu ceny prispelo aj výhodnejšie financovanie ako to, s ktorým počítala štúdia realizovateľnosti.

V analýze projektu zverejnenej ministerstvom sa uvádza, že pri zohľadnení rôznych scenárov je PPP projekt v porovnaní so štandardným financovaním zo štátnej kasy výhodnejší o 422 miliónov až 1,258 miliardy eur. K takýmto údajom došlo ministerstvo dopravy na základe analýz Výskumného ústavu dopravného a poradcov. Zohľadňovalo sa pritom financovanie, sociálno-ekonomické prínosy, ako aj výdavky.

Za urýchlené začatie výstavby vznikla v máji minulého roku petícia. Členmi petičného výboru sú starostovia bratislavských mestských častí Podunajské Biskupice a Vrakuňa spolu so starostami obcí Rovinka, Dunajská Lužná a Miloslavov. V zbieraní podpisov chcú pokračovať až dovtedy, kým sa nezačnú prvé stavebné práce. „V mene petičného výboru a všetkých obyvateľov, ktorí prichádzajú do hlavného mesta z juhovýchodu, som pred týždňom vyzývala, prosila, žiadala vládu, aby nečakala ďalej a keď budú všetky podmienky splnené, podpísala zmluvu s koncesionárom,“ povedala predsedníčka petičného výboru, ktorá je zároveň starostkou Podunajských Biskupíc, Alžbeta Ožvaldová (Most-Híd).

Politické hry

Z oslovených opozičných strán sú proti podpisu koncesionárskej zmluvy ešte v tomto volebnom období strany Sieť, SNS, KDH a hnutie OĽaNO – Nova. Časť opozície nevidí dôvod ponáhľať sa s podpisom zmluvy, ktorá Slovensko zaviaže na 30 rokov. Podľa ich názoru by uzatvorenie koncesionárskej zmluvy mala urobiť nová vláda po parlamentných voľbách. S podpisom zmluvy v tomto volebnom období súhlasí Most-Híd. „Nie je žiaden dôvod toto rozhodnutie zbytočne odkladať, preto by podľa nás mala vláda konať,“ povedal hovorca Mostu-Híd Matej Kováč. Naopak, napríklad SNS tvrdí, že vláda by mala s podpisom počkať a poukazuje na iné úseky. „Investičná politika výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa musí orientovať nie podľa toho, či ide o sever, alebo juh Slovenska, ale podľa toho, kde je aká dopravná intenzita. A z tohto pohľadu sú najvyťaženejšie úseky práve na severe Slovenska,“ reagovala SNS v stanovisku. Faktom je, že južná R7 sa ide stavať cez PPP projekt a rovnako severný úsek na D1 z Turian do Hubovej kandiduje na PPP projekt. Je značnou výzvou pre budúcu vládu nájsť zdroje na obe tieto cesty. Podľa politológa Jána Baránka je postoj Mostu-Híd pragmatický. „Myslím si, že Most-Híd podporuje podpis zmluvy kvôli svojim voličom,“ hovorí politológ.

Časť opozície poukazuje na to, že obchvat Bratislavy a R7 je možné stavať z eurofondov. Rezort dopravy pripustil, že polovica z projektu by sa dala zaplatiť z nových eurofondov. Na druhej strane tie sú už v súčasnosti vyčlenené na iné rozostavané úseky, ako je D1, kysucká D3 či rýchlostná cesta R2.

Po obchvate denne prejde 45-tisíc áut

Bratislavský nultý obchvat bude pozostávať z časti diaľnice D4, ktorá sa napojí na už existujúci úsek vedúci na hraničný priechod Jarovce. Následne bude obchádzať bratislavské mestské časti Petržalka, Vrakuňa alebo Podunajské Biskupice a skončí v mestskej časti Rača. S dostavbou celej diaľnice D4 spolu s deväťkilometrovým tunelom Karpaty aktuálny PPP projekt nepočíta. Obchvat má odbremeniť mesto najmä od tranzitnej dopravy a preťažený Prístavný most.

Rýchlostná cesta R7 v rámci obchvatu hlavného mesta vznikne v úseku Bratislava, Prievoz – Holice. Jej hlavnou úlohou bude uľahčiť vstup do mesta z juhovýchodnej strany, kde sa v súčasnosti tvoria v špičkách kolóny so zdržaním niekoľko desiatok minút. V najvyťaženejších úsekoch celého obchvatu by sa denne malo pohybovať približne 45-tisíc vozidiel.

Čítajte viac

Zo zverejnenej analýzy vyplýva, že na preťažených kritických úsekoch sa zníži nehodovosť. Výskumný ústav dopravný v Žiline vypočítal, že obchvat v rokoch 2020 až 2027 so zníženou mierou nehodovosti prinesie benefity na úrovni 51,3 milióna eur.

Pomôže obchvat Bratislavy vyriešiť dopravné zápchy?

Smer

Obchvat je pre Bratislavu potrebný. Ľudom, ktorí na tento projekt dlhé roky čakajú, sme sľúbili transparentnú súťaž, ktorá zaručí nielen najlepší projekt, ale zároveň aj najvýhodnejšiu ponuku pre štát. Dnes je jasné, že sme svoj sľub splnili a projekt je pripravený na výstavbu. Ak nechceme zastaviť výstavbu na zvyšku Slovenska, jednoducho musíme využiť dobrú ponuku na výstavbu, akú sme dostali.

Sieť

Obchvat mestu určite pomôže, samozrejme, nevyrieši všetky problémy spojené s dopravou v meste, ale stále ide o investíciu, ktorá Bratislave pomôže.

SNS

Obchvat sám osebe nemá alternatívy riešenia. Problém je v tom, že neexistuje vnútorný mimoúrovňový okruh Bratislavy, tak aby z obchvatu bolo kde zísť. Treba však urýchlene začať s výstavbou severnej časti obchvatu.

Most-Híd

Áno. Hlavné ťahy v meste, ako aj príjazdy do mesta sú dlhodobo preťažené, preto sa zasadzujeme za čo najrýchlejšie začatie výstavby bratislavského obchvatu a rýchlostnej cesty R7.

KDH

Len obchvat nepomôže. Samozrejme, že je potrebný, ale treba si uvedomiť, že Bratislava nie je tranzitné mesto, ale koncové. Ľudia sem denne dochádzajú za prácou a pokiaľ sa neinvestuje do železničnej dopravy, nevybuduje sa vlaková stanica Bratislava-Filiálka, ktorá má byť na Trnavskom mýte, kde je dopravný uzol mestskej dopravy, ďalej keď sa neurobia potrebné zmeny v mestskej doprave a nastavení križovatiek cez využívanie Národného systému dopravných informácií, tak Bratislave nepomôže ani obchvat.

OĽaNO-Nova

Predovšetkým chýbala seriózna odborná diskusia o najvhodnejšom variante a riešeniach. Odborníci sa nemohli vyjadriť a vláda prišla s PPP projektom ako s jedinou možnosťou. Mnohí odborníci pritom tvrdia, že nejde ani o najlepšie a ani o najlacnejšie riešenie.

Poznámka: Stanoviská strán a ich expertov, v prípade Smeru vyjadrenia predstaviteľov rezortu dopravy za Smer.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

plyn, energie

Plynovod TurkStream začnú klásť pod morom v budúcom roku

07.12.2016 09:08

Práce na podmorskej časti plynovodu Turkish Stream, známeho tiež ako TurkStream, začnú v druhej polovici budúceho roka.

Turecko, Kusadasi

Turecké hotely potápa vyhrotená situácia. Zatvárajú, prepúšťajú

07.12.2016 06:49

Turecké hotely bojujú s vážnymi problémami, pretože ich obsadenosť prudko klesla a je najnižšia v Európe.

LinkedIn, sociálna sieť

Brusel schválil Microsoftu prevzatie siete LinkedIn

06.12.2016 19:15

Európska komisia schválila americkej softvérovej spoločnosti Microsoft zámer kúpiť za 26 miliárd dolárov internetovú sociálnu sieť LinkedIn.

Juraj Draxler

Draxler: Zlé výsledky žiakov nás musia znepokojiť

07.12.2016 11:00

Bývalý minister školstva Juraj Draxler tvrdí, že zlé výsledky našich školákov nás musia znepokojovať . Východisko vidí aj v lepšej podpore učiteľov a riaditeľov škôl.

Andrej Babiš

Politico: Babiš patrí medzi tých, ktorí formujú či otriasajú Európou

07.12.2016 10:02

Český vicepremiér a minister financií Andrej Babiš sa ocitol na tohtoročnom zozname osobností, ktoré podľa názoru spravodajského serveru Politico formujú, otriasajú či vzrušujú Európu.

Petro Porošenko

Porošenko čelí ďalšiemu úderu

07.12.2016 10:00

"Existujú nahrávky? Tak sem s nimi. Kde sú konkrétne mená ľudí? Nazvite ich," reagoval ukrajinský prezident Petro Porošenko na rokovaní parlamentnej frakcie nesúcej jeho meno na ďalší úder v podobe najnovšieho škandálu.

aleppo

Ruský plukovník zranený pri ostreľovaní západnej časti Aleppa zomrel

07.12.2016 09:56

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že ruský plukovník pôsobiaci v Sýrii ako vojenský poradca podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri ostreľovaní jednej zo štvrtí v západnej časti severosýrskeho mesta Aleppo.