Svetová kríza naposledy zasiahla Slovensko v roku 2008 a spôsobila stratu práce pre 150-tisíc ľudí. Posledné dve vlády čelili následkom krízy, po ktorej analytici predpovedali učebnicových 7 až 8 stabilných rokov. Na Slovensku zatiaľ ekonomická kríza nie je na obzore, Európa však stojí pred obrovskými politickými rizikami.
Obavy spôsobuje najmä migračná kríza a možný rozpad Schengenu. „Slovenská vláda po voľbách nebude mať ľahkú situáciu, ale to nebudú mať ani ostatné európske štáty. Najväčším rizikom je obmedzenie schengenského priestoru. Stále nie je doriešený jednotný postup v ochrane vonkajších hraníc Schengenu, a tak bude viac krajín nútených vziať ochranu hraníc do vlastných rúk,“ povedal analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.
Slovensko je jednou z najexportnejšie orientovaných krajín EÚ. Schengenský priestor sa podieľa na našom celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami. Aj existencia Schengenu prispela k tomu, že objem zahraničného obchodu Slovenska sa za posledných 10 rokov takmer zdvojnásobil a vývoz po očistení o dovozy sa podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.
Ak by došlo k uzatvoreniu schengenských hraníc, pokles exportu citlivých položiek, ktoré zahŕňajú základné potraviny a spotrebné tovary krátkodobej spotreby, polotovary, spracované potraviny a spotrebné tovary strednodobej spotreby, by bol okolo 5 percent. Pripravil by tak slovenskú ekonomiku o 0,3 percenta hrubého domáceho produktu, teda v dnešných cenách približne o 200 miliónov eur. V extrémnom prípade, ak by sa uvažovalo s prepadom exportu citlivých položiek, by bol prepad až o 10 percent a potom by boli straty na HDP dvojnásobné.
Európa aj svet balansujú na hrane aj pri ďalších témach. Očakávané je referendum o ďalšom osude Veľkej Británie v EÚ, ale rizikom sú aj otvárajúce sa nožnice v príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými či nárast extrémizmu a populizmu v spoločnosti. Popri tom svetové akciové trhy šokuje spomaľovanie čínskej ekonomiky, extrémne nízke ceny ropy, obavy z dosahov tlačenia peňazí Európskou centrálnou bankou či, naopak, nárast úrokov v USA.
„Zatiaľ sa zdá, že rok 2016 by mohol byť ekonomicky relatívne priaznivý. V pokrízovom období sa však už viac ráz stalo, že sme mali v priebehu roka dva rozdielne polčasy. Za veľké riziko preto pokladám možnosť externého šoku. Malá otvorená ekonomika si väčšinou musí byť toho vedomá,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Slovenské predsedníctvo a Brexit
Pozornosť európskych politikov sa aktuálne upriamuje aj na blížiace sa britské referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie, ktoré je naplánované na 23. júna tohto roka. Nateraz je britská spoločnosť v názore na spoločný európsky blok polarizovaná. Jazýčkom na miske váh môže byť práve stupňujúca sa utečenecká kríza. Mnoho Britov si totiž podľa prieskumov spája utečencov s teroristami.
Britské referendum je preto jednou z kľúčových tém pre novú slovenskú vládu. Krajina preberá po Holandsku v júli tohto roka predsedníctvo v Rade EÚ. Stále je veľká možnosť, že bude musieť riešiť práve Brexit. „Osobne si myslím, že Briti nakoniec povedia únii ,áno'. V každom prípade si myslím, že sa na britské referendum dá pozerať ako na pozitívnu vec, pokiaľ hovoríme o zmenách vo fungovaní EÚ a jej inštitúcií. Celkovo prevláda akási ,blbá' nálada u Európanov, čo sa týka fungovania únie. Nie je to len vecou Británie. Referendum spustilo debaty o tom, čo by sa malo robiť preto, aby sa Európa posúvala dopredu, a nie smerom späť,“ povedal pre Pravdu Jean Claude Piris, ktorý je konzultantom Európskej únie v oblasti medzinárodného práva a stál pri zrode Lisabonskej, Maastrichtskej či Amsterdamskej zmluvy.
Ako sa vyvinie migračná kríza, ukáže sa počas tohto roka. „Počty utečencov prichádzajúcich do Európy budú opäť vysoké, v každom prípade je nádej, že tentoraz už jednotlivé členské krajiny Európy budú na danú situáciu o niečo lepšie pripravené. Rad zákonov sa už zmenil a zlepšujú sa aj procedurálne postupy v prijímaní a odmietaní utečencov,“ myslí si Habiger. Dodáva však, že „nezvládnuteľný prílev utečencov môže vyústiť až do nepokojov miestnych obyvateľov, čo by mohlo mať na hospodárstva jednotlivých krajín veľmi neblahé následky“.
Druhá najväčšia ekonomika sveta brzdí
Popri problémoch s utečencami a odchodu Britov z únie je pre svet aj Slovensko kľúčová kondícia čínskej ekonomiky. Čína sa už tretí rok zmieta v neľahkej ekonomickej situácii, a to predovšetkým pre zmenu štruktúry svojej ekonomiky. Z hospodárstva orientovaného na export sa začína viac zameriavať na západný model, kde hlavným motorom hospodárstva sú spotrebitelia. Podľa oficiálnych štatistík v uplynulom roku vzrástla najpomalšie za 25 rokov. Hrubý domáci produkt sa medziročne zvýšil o 6,9 percenta. Počas posledných 30 rokov reforiem a otvárania ekonomiky vykazoval čínsky hrubý domáci produkt ročný rast približne 10 percent. Mnohí analytici však tvrdia, že skutočný rast tamojšieho hospodárstva za vlaňajšok bol ešte nižší, a to na úrovni okolo 3,5 percenta.
Slabší výkon čínskej ekonomiky predstavuje riziko pre rast globálneho hospodárstva. Svetoví lídri sa obávajú najmä prudkého zníženia dopytu v ázijskej krajine, ktorý by mohol viesť k ďalšiemu poklesu cien ropy a v konečnom dôsledku ku globálnej recesii.
Slovenský liek na svetové problémy
Na svetové riziká treba hľadať liek vopred, aby na ne bola ekonomika lepšie pripravená ako v roku 2008. „Okrem iného je dôležitá podpora vzdelávania, výskumu a perspektívnych odvetví. Trendom je automatizácia a prenášanie rutinných činností na stroje, dôraz na dôveryhodný marketing produktov a služieb, príklon k environmentálnemu správaniu sa spotrebiteľov a firiem. Ďalším pilierom je dobrá infraštruktúra,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Vláda by podľa neho mohla zvážiť zvýšenie spotrebnej dane z nafty s tým, že by sa zaviazala investovať získané prostriedky do cestnej a železničnej siete. „Kabinet by taktiež mal viac uvoľniť ruky ľuďom a podporiť podnikateľského ducha. Keď to spraví, tak naučí ľudí, aby aj v kríze sami hľadali riešenia a nespoliehali sa len na štát,“ doplnil Tomčiak.
Slovenský liek na svetové problémy
Výzvou pre svet aj Slovensko je zmierniť príjmovú nerovnosť. „Prvé kroky k riešeniu príjmovej nerovnosti by mali viesť predovšetkým k zlepšeniu a skvalitneniu vzdelania, napríklad prostredníctvom inovácií prípravných kurzov na vysoké školy a viac prehlbovať spoluprácu medzi školami a zamestnávateľmi. Ďalším opatrením sú efektívne daňové reformy, ktoré budú účinné predovšetkým proti daňovým únikom, no na druhej strane nebudú deformovať trh,“ hovorí Matěj Čeleš, investičný analytik portálu Zlaťáky.sk. Dodáva, že model severských ekonomík taktiež potvrdzuje, že aj formou vyšších daní sa dá docieliť vyššia rovnosť medzi chudobnými a bohatými. „K tomu však vedie dlhá cesta. Najskôr je nutné nastaviť silný právny štát, odstrániť korupciu a preniesť zodpovednosť na jedinca. Až si spoločnosť na tieto pravidlá zvykne, čo samozrejme môže trvať desiatky rokov, môže sa pristúpiť k daňovým reformám a prerozdeľovať bohatstvo smerom k tým, ktorí nemali toľko šťastia. Vyspelá spoločnosť potom vysoké dane vníma skôr tak, že si platí menej chudoby, a tým viac bezpečia,“ dodal Čeleš.