Šéfka portálu Profesia: Práce je viac ako pred krízou, no nie sú ľudia

Pracovný trh na Slovensku zažíva momentálne lepšie obdobie ako v najlepších rokoch pred krízou z roka 2008. Aj napriek tomu, že firmy začali Slovákom húfne ponúkať nové pracovné príležitosti, niekedy nemajú koho zamestnať.

molnarova, profesia
Šéfka portálu Profesia Ivana Molnárová upozorňuje, že rozbehnuté prepojenie školstva a trhu práce cez duálne školstvo ešte treba odbyrokratizovať.
Autor: ,

Mnohé z nich preto musia zvážať pracovnú silu z Rumunska, Bulharska či Ukrajiny. Výkonná riaditeľka Profesie, najväčšieho pracovného portálu na Slovensku, Ivana Molnárová v rozhovore pre Pravdu tvrdí, že za to môže roky zanedbávané školstvo. Aktuálne z toho profitujú súčasní najschopnejší zamestnanci firiem, ktorí môžu žiadať o vyššie platy a viac dovolenky.

Dostali sme sa na pracovnom trhu do stavu spred krízy?
Už sme ďaleko nad pracovným trhom z roku 2007 – 2008, keď bolo najlepšie obdobie, čo sa týka pracovných ponúk. Súčasný počet pracovných ponúk je vyšší ako v spomínaním období pred vyše ôsmimi rokmi. Nezamestnanosť v roku 2007 – 2008 bola na úrovni okolo siedmich percent. Vtedy bol ale tiež nedostatok kvalifikovaných ľudí. Ako krajina sa nevieme dostať pod to sedempercentné číslo. Tento rok by mala nezamestnanosť klesnúť pod desať percent, na jednociferné číslo. Stále však máme problém, a to aj napriek rastu našej ekonomiky a potrebe nových ľudí do firiem, všetkých zamestnať. Nedokážeme sa vyrovnať s dlhodobou nezamestnanosťou.

V súčasnosti máte uverejnených rekordných 20-tisíc nových pracovných ponúk. V súvislosti s tým, že firmy nevedia nájsť vhodných kandidátov, platí, že si tých súčasných už viac vážia ako počas krízy?
Tým, že pribúda pracovných pozícií a firmy ťažko zháňajú kvalifikovaných a vhodných kandidátov, tí šikovní si začali viac vyberať. Vyberajú si, pre koho chcú pracovať, aké budú mať benefity a podobne. Teraz je preto obrovský tlak na zamestnávateľov udržať si schopných ľudí vo firme a zastaviť fluktuáciu ľudí.

Podniky prichádzajú na to, že kľúčovým zamestnanom musia zvýšiť platy, musia sa viac rozprávať o benefitoch či urobiť rôzne lojalitné programy. Keď bola kríza, a mali sme vyše 14-percentnú nezamestnanosť, ľudia čušali a zamestnávateľom odpustili rôzne prešľapy, nedovolili si proti ničomu vystúpiť, lebo sa báli, že prídu o miesto.

Dnes už ale neplatí stav – buď ticho, lebo ťa vyhodia. Ak ste pre firmu kľúčový zamestnanec, kvalifikovaný, s praxou, s výsledkami – zamestnávateľ si o vás pri súčasnej ponuke na trhu práce nemôže dovoliť prísť. Ide nielen o zastavenie fluktuácie zo strany súčasných zamestnancov firmy, ale aj o celkové dobré meno spoločnosti, pretože si dnes tí šikovní už dosť vyberajú. Práve skúsenosti a hodnotenia, ktoré o firme nájdu na internete, sú mnohokrát veľmi kľúčové v ich rozhodovaní.

Čo všetko sú schopní teraz zamestnávatelia ponúknuť, aby si udržali kľúčových zamestnancov?
Keď prišla kríza, tak sa v rámci krízového manažmentu škrtalo takmer všetko navyše. Teraz vidíme trend, že pribúdajú firemné akcie, spoločnosti viac investujú do vzdelávania svojich zamestnancov, dávajú im trináste a štrnáste platy, finančné a nefinančné odmeny či dovolenky navyše.

Stále platí, že v Bratislave je najviac pracovných ponúk z celého Slovenska?
Bratislava má z dlhodobého hľadiska viac ako 50 percent voľných pracovných pozícií, zvyšok sa rozdeľuje na ďalšie slovenské kraje. Je to zhruba rovnomerne rozložené medzi krajmi. Najviac ale rástol v poslednom období počet pracovných ponúk v Trenčíne, Žiline a Prešovskom a Košickom kraji.

Každý mesiac máme zhruba 19– až 20-tisíc pracovných pozícií z rôznych oblastí, najviac z výroby, zo služieb, z cestovného ruchu a poisťovníctva a bankovníctva. Dodávam však, že na východe máme aj napriek tomu 30-percentnú nezamestnanosť, pretože tam nemáte koho zamestnať. Preto bohužiaľ firmy častokrát pristupujú k tomu, že zvážajú lacnú pracovnú silu z Ukrajiny alebo Rumunska.

Ako zamestnať ľudí, čo sú dlhodobo doma bez práce?
Dlhé roky je nepomer toho, akí uchádzači sú evidovaní na úradoch práce, a toho, čo potrebuje slovenský pracovný trh. Máme jeden z najvyšších počtov dlhodobo nezamestnaných, to znamená, že veľký počet ľudí je doma viac ako jeden rok. Je to skoro 52 percent z celkového počtu nezamestnaných.

Títo ľudia sú nezamestnateľní. Firmy majú preto v súčasnosti veľký problém vybrať si vhodných zamestnancov, a to hovoríme o výrobe alebo technicky zdatných ľuďoch, ktorých jednoducho niet. Druhým, nemenej vážnym, problémom je vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí.

Neklesá pritom tak výrazne ako v rokoch 2007 až 2008. V tom čase klesala celková nezamestnanosť v krajine a s ňou priamo úmerne aj nezamestnanosť mladých. Teraz vidíme, že sa to nedeje. Aj keď nám ubúda ľudí bez práce, u skupiny mladých ľudí to nie je výrazné. Hlavne stredoškoláci a vysokoškoláci, ktorí skončili humanitné odbory.

Dostávame sa tým k dlhodobému problému Slovenska, a teda, že nemáme prepojené školstvo s potrebami trhu práce?
Na Slovensku je množstvo firiem, ktoré investujú milióny eur ročne do preškoľovania absolventov vysokých či stredných škôl, aby ich vôbec mohli začleniť do štruktúr ich firmy. Automobilky, ktoré v súčasnosti pôsobia v krajine, teraz robia viaceré opatrenia v súvislosti s príchodom ďalšieho automobilového závodu na Slovensko.

Obávajú sa totiž toho, že príde nový zamestnávateľ a ľudia si tam budú chcieť vyskúšať pracovať. Mnoho Slovákov dokáže vymeniť zamestnávateľa aj pre 50-eurový rozdiel v plate. Trnavský závod preto môže mať problém s odlivom pracovnej sily do Nitry, pretože to pre ľudí nemusí byť čo sa týka dochádzania do práce problém. Závody nie sú od seba až tak vzdialené. Takisto bratislavský závod zváža ľudí z Nitrianskeho kraja, ako sú Nové Zámky či Galanta.

Závod rozširuje výrobu, a v budúcom roku budú potrebovať viac ako tisíc nových ľudí. Kde ich nájdu? Už teraz je problém nájsť vhodných uchádzačov na pozície v technickej sfére. Kým sa nezačneme zamýšľať nad tým, že je nutné urobiť opatrenia na podporu duálneho vzdelávania, tento problém bude na stole neustále. Momentálne množstvo výrobných hál na Slovensku nemá koho za stroje postaviť, niet schopných a šikovných ľudí.

Dosluhujúca vláda však začala podporovať duálne školstvo.
Je to však spojené s množstvom byrokracie, preto sa do toho väčšine firiem ani nechce.

Takmer 300 firiem o to prejavilo doteraz záujem. To je podľa vás málo?
Na to, aký veľký problém máme s nezamestnanosťou mladých, áno. Vrátim sa k tej byrokracii. Mládež, ktorá nastupuje na strednú školu, má okolo 15–16 rokov. Firma nemôže mať na zmene zodpovednosť za neplnoletého, a toto vláda v rámci duálneho vzdelávania nedoriešila. Je tam množstvo legislatívnych prekážok. Urobil sa síce v duálnom vzdelávaní krok A, ale neurobili sme krok B.

Čo vlastne očakávajú zamestnávatelia od novej vlády?
Problémy so školstvom a na trhu práce nie sú odrazom fungovania štátu posledné roky. Tento problém je tu už od osemdesiateho deviateho roku, a doteraz sa neriešil. Chýba dlhodobá vízia, kam smeruje štát a školstvo. Sme malá krajina, ktorá je závislá od zahraničia, a toho sme boli svedkami aj v rokoch 2008 až 2011, keď sa vo veľkom prejavila vo svete finančná kríza.

Vtedy sme zistili, že jedine, ako si môžeme sami pomôcť, je mať vzdelaných ľudí, že budeme mať vzdelanostnú ekonomiku, pritiahneme zaujímavé investície. Nielen to, že budeme niečo skladať a vyrábať, ale aby sme vytvárali hodnoty, využívali intelekt.

Chýba vám teda dlhodobá vízia štátu. A čo konkrétne kroky, ktoré bude treba po voľbách urobiť?
Musí sa riešiť problém, že v súčasnosti sa nám zvyšuje minimálna mzda, ktorá je aktuálne na úrovni 405 eur, no zamestnávatelia ju majú problém ľuďom vyplatiť. Prečo? Lebo keď vezmú dlhodobo nezamestnaného, ktorý si na rok či viac odvykol pracovať a nemá pracovné návyky, tak im to trvá veľmi dlho, pokým ho opäť začlenia do pracovného procesu. A to isté platí bohužiaľ aj pri množstve absolventov vysokých a stredných škôl.

Zamestnávateľ vždy hľadí na to, či sa mu niečo z finančného hľadiska oplatí, alebo nie. Preto treba odbyrokratizovať duálne školstvo a celkovo nastaviť dlhodobú koncepciu slovenského školstva, aby sme tento problém na trhu práce odstraňovali. Navyše ešte stále sa mnohým ľuďom oplatí poberať dávky a nepracovať. Ten rozdiel v plate a dávkach nie je ešte taký významný, aby to nerobili. Aj keď sa zaviedol súbeh dávky a mzdy, problém to úplne nevyriešilo.

Opatrenia, ktoré sa za posledné štyri roky robili na podporu zamestnanosti, ako napríklad dotované pracovné miesta, hodnotíte ako?
Mnohé opatrenia mi prišli nesystémové. Mám rada jednoduché nastavenie pravidiel. Pri mnohých doterajších opatreniach máte výnimky, a tie majú ďalšie výnimky. Skrátka, zamestnávateľ má veľký problém sa vôbec zorientovať v nastavení systému. Ono napríklad samotné zvýšenie odvodov pre dohodárov nebol až taký problém ako celková byrokracia pri zamestnávaní.

Nehodnotím pozitívne ani absolventské praxe, pretože to mnohé firmy využili skôr ako pro formu, a reálne tých mladých po jej skončení nezamestnali. Vôbec sa nezhodnotilo, aký to má prínos. Celkovo mám pocit, že v štáte nemáme jasne nastavené pravidlá pre zamestnávanie, pre trh práce. Nemôžem povedať, že opatrenia, ktoré sa doteraz prijali, boli automaticky zlé. Neboli, len štát to zašnuruje takou byrokraciou, že sa to nakoniec minie účinku.

Firmám sa kvôli byrokracii do mnohých aj dobrých vecí preto nechce. Druhá vec je, že aj tí, čo chcú využiť opatrenia na naberanie ľudí, nemajú koho zamestnať. Treba riešiť školstvo. Osobne nemám v okolí ľudí, ktorých deti študujú na slovenských vysokých školách. Moje 21-ročné dieťa študuje v zahraničí, druhý končí štvrtý ročník gymnázia, a ja som mu zakázala pokračovať v štúdiu na Slovensku.

Prečo?
Povedala som mu, že na slovenskú vysokú školu jednoducho nepôjde, lebo tí najlepší tu chýbajú. Tých najšikovnejších dnes máme v Rakúsku, Nemecku, Anglicku, Dánsku či Česku. Už aj školy v Brne sú lepšie ako slovenské vysoké školy. Štát takýchto študentov ani nevie motivovať, aby sa po štúdiu v zahraničí vrátili domov. Slovenské vysoké školy majú kvóty, koľko študentov majú nabrať, za to sú platené. Zoberú tak všetkých, ktorí sa prihlásia.

Nemusíte tam robiť žiadne prijímačky, nie je tam žiaden výber. Tým, že tam príde akýkoľvek študent, tak na slovenských školách, česť výnimkám, študuje priemer a nie špička. Špičkoví študenti sú v zahraničí. To je začarovaný kruh. Bez špičkových študentov sa neťahá úroveň našich škôl smerom hore, ale s priemerom stagnujeme a častokrát aj upadáme.

A vašim deťom teda hovoríte, aby zostali aj po škole v zahraničí?
To je na ich rozhodnutí. Môj starší syn končí bakalára a má povinnú polročnú prax vo firme. Prišiel ju robiť na Slovensko. Je ale na úplne inej úrovni, ako keď sa porovnáva s piatakmi, ktorí skončili vysoké školy na Slovensku.

Vyžaduje si v dnešnej dobe každá pracovná ponuka znalosť angličtiny?
Určite nie každá, ale už aj pri tých nízkopríjmových, menej kvalifikovaných ľuďoch zamestnávateľ očakáva, že človek bude mať aspoň minimálnu znalosť cudzieho jazyka, predovšetkým angličtiny. Predtým si firmy počas krízy mohli viac vyberať, preto zvyšovali nároky na ľudí. Dnes, keď sa ťažko hľadajú noví zamestnanci, znižujú aj svoje nároky, a znížili ich aj pri ovládaní angličtiny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Joe Biden, USA

Joe Biden: Nord Stream 2 vyzerá ako pekne zlá dohoda

25.08.2016 21:38

Americký viceprezident Joe Biden varoval Európskou úniou pred výstavbou ďalšej vetvy plynovodu Nord Stream.

Košice, hlavná

Časť obchvatu Košíc postaví Skanska za 197 miliónov eur

25.08.2016 18:46

Juhovýchodný obchvat Košíc v úseku D1 Budimír – Bidovce postaví spoločnosť Skanska SK. Projekt má byť hotový v roku 2020.

dane, odvody, peniaze

USA kritizujú sprísnenie platenia daní nadnárodných firiem v EÚ

25.08.2016 15:20

Spojené štáty vyjadrili nespokojnosť s postupom Európskej únie, ktorá prešetruje daňové dohody medzi Írskom a niekoľkými inými krajinami.

Vladimir Putin, Robert Fico

Fico v Moskve: Chce vedieť, či plynovod cez Slovensko vyschne alebo nie

25.08.2016 21:44

Najpodstatnejšou témou stretnutia premiéra Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bude NordStream 2.

Joe Biden, USA

Joe Biden: Nord Stream 2 vyzerá ako pekne zlá dohoda

25.08.2016 21:38

Americký viceprezident Joe Biden varoval Európskou úniou pred výstavbou ďalšej vetvy plynovodu Nord Stream.

primacialny palac, mestske zastupitelstvo,

Nesrovnal sa pred poslancami zatajil

25.08.2016 20:00

Kto vie, aký mal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal vo štvrtok program? Mestskí poslanci určite nie.

Košice, hlavná

Časť obchvatu Košíc postaví Skanska za 197 miliónov eur

25.08.2016 18:46

Juhovýchodný obchvat Košíc v úseku D1 Budimír – Bidovce postaví spoločnosť Skanska SK. Projekt má byť hotový v roku 2020.