Slovensku zrejme ešte v tomto roku hrozia predčasné voľby. Ako to vnímajú ratingové agentúry? Je riziko, že budeme v očiach investorov nedôveryhodným partnerom na najbližšie mesiace?
Výsledok slovenských volieb je katastrofálny a ukazuje značný myšlienkový chaos obyvateľov. Ekonomike sa pritom darí a v najbližších dvoch rokoch sa dariť bude. Vzhľadom na rozloženie mandátov prakticky nemôže vzniknúť stabilná vláda, ak teda niektoré strany nepôjdu v koalícii dobrovoľne do úzadia. V histórii Slovenska to ešte žiadna strana nespravila, takže pravdepodobnosť tohto vývoja je nízka. Nesúrodá vláda bude mať problémy s prijímaním zákonov a rýchlou reakciou na aktuálne problémy. Ratingové agentúry a investori sledujú politickú situáciu v štátoch. Zatiaľ sa žiadna zmena ratingu neplánuje. Ale už prvé tri mesiace vládnutia novej koalície naznačia smer. Potom agentúry vydajú svoje hodnotenia. Investorom sa nestabilné vlády nepáčia. Veľký problém môže byť s prilákaním veľkých firiem, ktoré sa spoliehajú na daňové úľavy a stabilnú legislatívu v oblasti pracovného, daňového a firemného práva.
Ako na podobné nestabilné vlády reagovali ratingové agentúry pri iných krajinách?
Podobný politický pat sa odohral v Turecku v júni 2015. Z ratingových agentúr len Moody's uviedla, že nerozhodný výsledok by mohol mať negatívny dosah na rating Turecka. Standard and Poor's a Fitch vtedy nereagovali. Agentúry vo všeobecnosti nechcú robiť predčasné závery kvôli reputácii, preto čakajú i niekoľko mesiacov. Všetky však upozorňujú na to, že nejednotné vlády spomaľujú ekonomický rast a schvaľovanie dôležitých reforiem. Pri nejednotných vládach je riziko predčasných volieb veľmi vysoké. V decembri 2015 zaznamenali nerozhodný výsledok volieb i v Španielsku. Agentúra Fitch vtedy upozornila na to, že výsledok môže spôsobiť ďalšiu politickú neistotu a zhoršenie stavu vládnych financií.
Nejednotné vlády spomaľujú ekonomický rast a schvaľovanie dôležitých reforiem. Pri nejednotných vládach je riziko predčasných volieb veľmi vysoké.
V akých oblastiach ekonomiky by si vďaka zníženému ratingu Slovensko poškodilo?
Zhoršenie ratingu a politická nestabilita by presvedčili zahraničných investorov, aby sa zamerali na iné, stabilnejšie štáty. Globálne firmy pri svojich investičných rozhodnutiach skúmajú mnoho faktorov. Medzi nimi je i bod, či bude politické prostredie podporovať ich aktivity, alebo nie. V nejednotnej vláde sa strany predháňajú v navrhovaní zákonov, aby uspokojili záujmové skupiny, ktoré ich podporujú. Takéto narýchlo upečené zákony však nebývajú podložené kvalitnou analýzou. Často sa o niekoľko rokov musia prerábať. To sa firmám nepáči, pretože potom tiež musia pretvárať svoje interné procesy, s čím sú spojené vysoké náklady. Na malé firmy a živnostníkov majú ustavičné zmeny ešte horší dosah. Oni prakticky nedokážu pravidelne sledovať legislatívu. Politická neschopnosť ich potom vystavuje pokutám a ďalším represívnym opatreniam.
Máme síce schválený rozpočet na tento rok, sú v ňom však riziká. Je zvyšovanie deficitu a dlhu reálna hrozba?
Slovenskej ekonomike sa bude dariť a momentálne je výber daní nastavený relatívne dobre. Zatiaľ neexistuje reálny dôvod, prečo by v tomto roku nemal byť rozpočtový deficit okolo dvoch percent. Návrh rozpočtu však plánoval s vyrovnaným rozpočtom v roku 2018. Z toho sa po sobotných voľbách stal ambiciózny cieľ. Dlh sa pravdepodobne zvyšovať nebude vďaka veľmi nízkym úrokovým sadzbám. Prílev kapitálu do slovenských dlhopisov bude pokračovať. Dôvod je jednoduchý. Konzervatívni dlhopisoví investori nemajú lepšie alternatívy. Čo sa týka krajín eurozóny, tak Slovensko má veľmi nízky rozpočtový deficit i verejný dlh, a to investori chcú. Požadované výnosnosti to ukazujú. Desaťročné slovenské dlhopisy majú požadovanú výnosnosť 0,4 percenta. Nižšiu má len Nemecko (0,23 %) a Holandsko (0,37%).
Spomína sa aj úradnícka vláda. Fischerova úradnícka vláda (2009 – 2010) v Českej republike, mimochodom, počas ich predsedníctva v Rade EÚ, bola verejnosťou vnímaná veľmi pozitívne a mala mimoriadnu podporu, ale za dva roky sa prijali aj zákony, ktoré mali neskôr mimoriadne negatívne účinky na české verejné financie.
Akákoľvek vláda, ktorá pôsobí kratšie ako dva roky, je odsúdená na neúspech. A je úplne jedno, či je vláda postavená z úradníkov, alebo politikov. Štát je obrovský moloch, ktorý mení svoju rýchlosť a smerovanie veľmi pomaly. Nezriedka sa výsledky reforiem prejavia až o niekoľko rokov. Preto majú napríklad v Spojených štátoch prakticky len dve strany – demokratov a republikánov. Všetci vedia, čo sa dá od nich očakávať a kam približne budú smerovať štát. Do slovenského parlamentu bolo zvolených hneď niekoľko strán, pri ktorých nikto nedokáže určiť dlhodobý politický smer. A čo je ešte horšie, tak je veľmi pravdepodobné, že sa dostanú aj do vlády. Nastavenie legislatívy v štáte nie je náročné. Prakticky stačí použiť historickú analógiu, prípadne sa inšpirovať inými štátmi. Základné princípy sa dajú napísať na 5 strán s veľkosťou A4. Problémom je uspokojiť všetky zainteresované strany – voličov, zahraničných partnerov či lobistov. Skúsení politici vedia nastaviť systém tak, aby boli všetci aspoň čiastočne spokojní. Ak sa akákoľvek záujmová skupina cíti ukrivdená, hrozí pád strany a politická nestabilita.