Brexit je aj problém Slovenska

Nová slovenská vláda bude možno musieť ešte v tomto roku znovu vyjednávať obchodné zmluvy s Veľkou Britániou. Britský premiér David Cameron totiž vyhlásil na 23. júna tohto roka referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie.

David Cameron
Ak by Briti z únie vystúpili, britský premiér David Cameron (na snímke) by musel nanovo vyjednať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami vrátane Slovenska.
Autor:

Napriek tomu, že tábory britských eurooptimistov a euroskeptikov sú nateraz vyrovnané, tzv. Brexit môže v najbližších týždňoch podporiť viacero udalostí. „K Brexitu môžu prispieť nečakané udalosti ako napríklad dramatické zhoršenie utečeneckej krízy či návrat problémov v eurozóne. Zvýši sa tak pravdepodobnosť negatívneho výsledku referenda. Vzhľadom na to, že efektívne riešenie je v nedohľadne, riziko odchodu Británie z únie sa zvyšuje,“ myslí si šéf portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Ak by Briti z únie vystúpili, museli by nanovo vyjednať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami vrátane Slovenska. Takmer polovica britského exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie, predstavuje zhruba desať percent z celkového vývozu. „Prakticky všetky významné medzinárodné zmluvy, teda aj všeobecné zmluvy a obchodné dohody, sa v slovenskom, ale aj českom právnom poriadku radia medzi tzv. prezidentské zmluvy. Tie vyžadujú súhlas parlamentu ústavnou väčšinou,“ hovorí hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda. Ak by v tom čase bola na Slovensku úradnícka vláda alebo nestabilná koalícia viacerých politických strán, vyjednávanie a prijímanie nových dohôd s Britmi to môže narušiť.

Podľa ekonómov by to však samotný schvaľovací proces nemalo v konečnom dôsledku zmariť. Napríklad v roku 2011 malo Slovensko ako aj zvyšné krajiny eurozóny schvaľovať euroval, pričom aj napriek pádu Radičovej vlády pre odmietanie prijatia euroskeptikom Richardom Sulíkom (SaS) sa krajina napokon vyslovila „za“ euroval. „Obchod Britov so Slovenskom, ktoré je súčasťou EÚ, bude upravovať obchodná zmluva Británie a EÚ. Pretože sa krajina riadi obchodnou politikou únie, právomoc uzatvárať obchodné dohody prenáša na úniovú úroveň,“ doplnil Kovanda. Inými slovami, Slovensko by aj napriek prípadným protestom v parlamente nakoniec muselo zmluvy prijať. Na rovnakom princípe sa v súčasnosti pripravuje Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi EÚ a USA (TTIP).

Kľúčové slovenské predsedníctvo

Situáciu po prípadnom Brexite bude však pre Slovensko komplikovať fakt, že sa krajina od júla tohto roka stáva predsedajúcim štátom v Rade EÚ. Až tam môžu vznikať problémy, ak bude mať Slovensko nestabilnú vládu. „Vystúpenie Británie z EÚ by vyvolalo rozsiahlu diskusiu o nutných reformách celej EÚ. Slovensko nie je v súčasnosti lídrom, ktorý by dokázal viesť rozhovory k nejakému dlhodobému cieľu. Tým, že by bola na Slovensku nejednotná vláda, by sa ešte viac ukázala neschopnosť slovenských politikov vytvárať dlhodobé riešenia,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. V prípade nestabilnej vlády by krajina podľa jeho slov len „odrátavala čas“. „Naši i zahraniční politici budú potom radi, keď sa naše šesťmesačné trápenie skončí. Cieľom Slovenska by v takomto prípade mala byť neutrálna politika založená na mnohých stretnutiach, ale bez reformných rozhodnutí. Tak aspoň vyvoláme domnienku, že niečo riešime,“ doplnil Tomčiak.

To, že sa únia začína viac pripravovať na Brexit, potvrdzujú aj informácie agentúry Reuters od vysokopostavených predstaviteľov EÚ. Zdroje tvrdia, že kontrolóri Európskej centrálnej banky sa začali pýtať európskych bánk na ich prípravy na prípadný odchod Británie z EÚ a takisto na následnú reakciu na devízových trhoch. ECB chce skontrolovať pripravenosť bánk na „extrémne zmeny“ pri obchodovaní na devízových trhoch a na možné straty z úverov v cudzích menách.

Čítajte viac

Viacero riešení pre Britov

Proces vyjednávania nových dohôd s Britmi nebude trvať pár týždňov. Práve naopak, môže sa v niektorých prípadoch vliecť aj niekoľko rokov. Ako by únia s Britmi potom obchodovala, je nateraz otázne. Ponúka sa hneď niekoľko alternatív. „Išlo by napríklad o režim, ktorý by sa podobal súčasnému usporiadaniu vzťahu medzi EÚ a Nórskom. Británia by sa pripojila k Európskemu hospodárskemu priestoru, a udržala by si tak plný prístup k jednotnému európskemu trhu. Nemala by však vplyv na proces prijímania štandardov a regulácii EÚ, ktorým by v rámci jednotného trhu podliehala. Preto toto riešenie nie je z pohľadu Británie posunom k lepšiemu stavu oproti dnešku,“ domnieva sa Kovanda.

Briti nie sú aktuálne členmi eurozóny ani Schengenskej dohody o bezpasovom cezhraničnom cestovaní. Ak by došlo k ich odchodu z únie, podľa Tomčiaka by sa pravdepodobne uchýlili k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), ktoré združuje Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by i tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko či Švajčiarsko rešpektujú 75 percent bruselskej regulácie.

Po britskom referende by v prípade jasného „nie“ prebiehali rokovania o spôsobe odchodu krajiny z EÚ asi dva roky. Londýn však trvá na tom, aby Briti mali aj naďalej bezcolnú zónu voľného obchodu s úniou. Export do EÚ tvorí takmer polovicu vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,2 milióna pracovných miest. Odchod Británie z EÚ by mal tiež veľmi negatívne dosahy na londýnske finančné centrum City. Banky sídliace v Londýne si uvedomujú, že po Brexite by sa ich biznisu výrazne pohoršilo. Po odchode Britov z únie by sa totiž na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž.

„Veľká Británia nikdy nestála o zjednotenie Európy. Je to skôr projekt Nemecka, Francúzska a Beneluxu. Británia tam bola do doby, kým cítila z tohto členstva výhody. Teraz cíti, že viac dopláca, ako z nej prijíma. Uvedomuje si, že pre ňu bude lepšia ekonomická spolupráca s EÚ podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko, než byť členom EÚ,“ myslí si Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment. Faktom však je, že Briti vďaka členstvu v EÚ získavajú ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4–5 percent britského hrubého domáceho produktu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

peniaze, dane, odvody, daň, bankovky, euro, kalkulačka

Rozpočet má schodok 736 miliónov eur, o 45 % menej ako vlani

01.07.2016 22:17

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júna schodok 736,4 mil. eur. Schodok medziročne klesol o 45,2 %.

lietadlo, letisko, cestovanie, turizmus

EasyJet zvažuje odchod z Veľkej Británie

01.07.2016 17:02

Britský nizkonákladový letecký prepravca EasyJet zvažuje presun svojej centrály do iného štátu Európskej únie.

Libra, Británia

Osborne neráta s prebytkom rozpočtu, Británia je podľa neho v šoku

01.07.2016 15:48

Britský minister financií George Osborne už netrvá na návrate k prebytkovému rozpočtu do roku 2020.

peniaze, dane, odvody, daň, bankovky, euro, kalkulačka

Rozpočet má schodok 736 miliónov eur, o 45 % menej ako vlani

01.07.2016 22:17

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júna schodok 736,4 mil. eur. Schodok medziročne klesol o 45,2 %.

Smrekovica, Veľká Fatra

Paraglajdistu našli vo Veľkej Fatre mŕtveho

01.07.2016 22:09

Horská záchranná služba (HZS) pátrala od štvrtka 30. júna po 37-ročnom paraglajdistovi, v piatok ho však našli mŕtveho.

nôž, vražda, Opatovská Nová Ves

Nemeci vyšetrujú trojnásobnú vraždu pri Ravensburgu

01.07.2016 22:01

Brutálnu trojnásobnú vraždu vyšetrujú nemeckí kriminalisti v Unterschbachu v okolí Ravensburgu.

sýria, teroristický útok, útok, výbuch, požiar, plamene,

USA zabili od roku 2009 v boji proti terorizmu až 116 civilistov

01.07.2016 20:58

Pri protiteroristických úderoch armády USA vo svete zahynulo od roku 2009 v nevojnových zónach až 116 civilistov. Mimovládky odhadujú, že ich bolo oveľa viac.