Brexit je aj problém Slovenska

Nová slovenská vláda bude možno musieť ešte v tomto roku znovu vyjednávať obchodné zmluvy s Veľkou Britániou. Britský premiér David Cameron totiž vyhlásil na 23. júna tohto roka referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z únie.

David Cameron
Ak by Briti z únie vystúpili, britský premiér David Cameron (na snímke) by musel nanovo vyjednať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami vrátane Slovenska.
Autor:

Napriek tomu, že tábory britských eurooptimistov a euroskeptikov sú nateraz vyrovnané, tzv. Brexit môže v najbližších týždňoch podporiť viacero udalostí. „K Brexitu môžu prispieť nečakané udalosti ako napríklad dramatické zhoršenie utečeneckej krízy či návrat problémov v eurozóne. Zvýši sa tak pravdepodobnosť negatívneho výsledku referenda. Vzhľadom na to, že efektívne riešenie je v nedohľadne, riziko odchodu Británie z únie sa zvyšuje,“ myslí si šéf portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Ak by Briti z únie vystúpili, museli by nanovo vyjednať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami vrátane Slovenska. Takmer polovica britského exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie, predstavuje zhruba desať percent z celkového vývozu. „Prakticky všetky významné medzinárodné zmluvy, teda aj všeobecné zmluvy a obchodné dohody, sa v slovenskom, ale aj českom právnom poriadku radia medzi tzv. prezidentské zmluvy. Tie vyžadujú súhlas parlamentu ústavnou väčšinou,“ hovorí hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda. Ak by v tom čase bola na Slovensku úradnícka vláda alebo nestabilná koalícia viacerých politických strán, vyjednávanie a prijímanie nových dohôd s Britmi to môže narušiť.

Podľa ekonómov by to však samotný schvaľovací proces nemalo v konečnom dôsledku zmariť. Napríklad v roku 2011 malo Slovensko ako aj zvyšné krajiny eurozóny schvaľovať euroval, pričom aj napriek pádu Radičovej vlády pre odmietanie prijatia euroskeptikom Richardom Sulíkom (SaS) sa krajina napokon vyslovila „za“ euroval. „Obchod Britov so Slovenskom, ktoré je súčasťou EÚ, bude upravovať obchodná zmluva Británie a EÚ. Pretože sa krajina riadi obchodnou politikou únie, právomoc uzatvárať obchodné dohody prenáša na úniovú úroveň,“ doplnil Kovanda. Inými slovami, Slovensko by aj napriek prípadným protestom v parlamente nakoniec muselo zmluvy prijať. Na rovnakom princípe sa v súčasnosti pripravuje Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo medzi EÚ a USA (TTIP).

Kľúčové slovenské predsedníctvo

Situáciu po prípadnom Brexite bude však pre Slovensko komplikovať fakt, že sa krajina od júla tohto roka stáva predsedajúcim štátom v Rade EÚ. Až tam môžu vznikať problémy, ak bude mať Slovensko nestabilnú vládu. „Vystúpenie Británie z EÚ by vyvolalo rozsiahlu diskusiu o nutných reformách celej EÚ. Slovensko nie je v súčasnosti lídrom, ktorý by dokázal viesť rozhovory k nejakému dlhodobému cieľu. Tým, že by bola na Slovensku nejednotná vláda, by sa ešte viac ukázala neschopnosť slovenských politikov vytvárať dlhodobé riešenia,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. V prípade nestabilnej vlády by krajina podľa jeho slov len „odrátavala čas“. „Naši i zahraniční politici budú potom radi, keď sa naše šesťmesačné trápenie skončí. Cieľom Slovenska by v takomto prípade mala byť neutrálna politika založená na mnohých stretnutiach, ale bez reformných rozhodnutí. Tak aspoň vyvoláme domnienku, že niečo riešime,“ doplnil Tomčiak.

To, že sa únia začína viac pripravovať na Brexit, potvrdzujú aj informácie agentúry Reuters od vysokopostavených predstaviteľov EÚ. Zdroje tvrdia, že kontrolóri Európskej centrálnej banky sa začali pýtať európskych bánk na ich prípravy na prípadný odchod Británie z EÚ a takisto na následnú reakciu na devízových trhoch. ECB chce skontrolovať pripravenosť bánk na „extrémne zmeny“ pri obchodovaní na devízových trhoch a na možné straty z úverov v cudzích menách.

Čítajte viac

Viacero riešení pre Britov

Proces vyjednávania nových dohôd s Britmi nebude trvať pár týždňov. Práve naopak, môže sa v niektorých prípadoch vliecť aj niekoľko rokov. Ako by únia s Britmi potom obchodovala, je nateraz otázne. Ponúka sa hneď niekoľko alternatív. „Išlo by napríklad o režim, ktorý by sa podobal súčasnému usporiadaniu vzťahu medzi EÚ a Nórskom. Británia by sa pripojila k Európskemu hospodárskemu priestoru, a udržala by si tak plný prístup k jednotnému európskemu trhu. Nemala by však vplyv na proces prijímania štandardov a regulácii EÚ, ktorým by v rámci jednotného trhu podliehala. Preto toto riešenie nie je z pohľadu Británie posunom k lepšiemu stavu oproti dnešku,“ domnieva sa Kovanda.

Briti nie sú aktuálne členmi eurozóny ani Schengenskej dohody o bezpasovom cezhraničnom cestovaní. Ak by došlo k ich odchodu z únie, podľa Tomčiaka by sa pravdepodobne uchýlili k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), ktoré združuje Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by i tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko či Švajčiarsko rešpektujú 75 percent bruselskej regulácie.

Po britskom referende by v prípade jasného „nie“ prebiehali rokovania o spôsobe odchodu krajiny z EÚ asi dva roky. Londýn však trvá na tom, aby Briti mali aj naďalej bezcolnú zónu voľného obchodu s úniou. Export do EÚ tvorí takmer polovicu vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,2 milióna pracovných miest. Odchod Británie z EÚ by mal tiež veľmi negatívne dosahy na londýnske finančné centrum City. Banky sídliace v Londýne si uvedomujú, že po Brexite by sa ich biznisu výrazne pohoršilo. Po odchode Britov z únie by sa totiž na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž.

„Veľká Británia nikdy nestála o zjednotenie Európy. Je to skôr projekt Nemecka, Francúzska a Beneluxu. Británia tam bola do doby, kým cítila z tohto členstva výhody. Teraz cíti, že viac dopláca, ako z nej prijíma. Uvedomuje si, že pre ňu bude lepšia ekonomická spolupráca s EÚ podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko, než byť členom EÚ,“ myslí si Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment. Faktom však je, že Briti vďaka členstvu v EÚ získavajú ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4–5 percent britského hrubého domáceho produktu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Graf, ekonomika

Agentúra S&P potvrdila ratingy Slovenska

29.07.2016 23:23

Medzinárodná ratingová agentúra S&P Global Ratings potvrdila Slovensku rating na úrovni A+/A-1 so stabilným výhľadom.

Dolár

Spojené štáty rástli len o 1,2 %

29.07.2016 17:22

Rast americkej ekonomiky v druhom štvrťroku bol opäť slabý, čo schladilo očakávanie silného oživenia po tuhej zime v prvom kvartáli.

Libra, Británia

Nálada britských spotrebiteľov sa dramaticky zhoršila

29.07.2016 16:00

Nálada britských spotrebiteľov sa v júli v dôsledku odhlasovania odchodu krajiny z Európskej únie výrazne zhoršila.

Graf, ekonomika

Agentúra S&P potvrdila ratingy Slovenska

29.07.2016 23:23

Medzinárodná ratingová agentúra S&P Global Ratings potvrdila Slovensku rating na úrovni A+/A-1 so stabilným výhľadom.

Kancelaria verejneho ochrancu prav, pride, lgbti,

Do Pridu zatiahli Lajčáka

29.07.2016 20:00

Po ročnej odmlke pôjde Bratislavou dúhový sprievod, aby upozornil na to, že lesby, gejovia či transrodoví ľudia stále u nás nemajú rovnaké práva ako ostatní.

turecko, erdogan

O obnovení trestu smrti v Turecku sa bude zrejme rozhodovať v referende

29.07.2016 18:30

Dva týždne po zmarenom pokuse o štátny prevrat v Turecku sa počet zadržaných podozrivých z kontaktov s hnutím kazateľa Gülena vyšplhal nad hranicu 18 000 osôb.

terorizmus, terorista, zbraň, vojsko, armáda, vojak, vojna,

Rakúsko vydalo do Francúzska dvoch migrantov podozrivých z terorizmu

29.07.2016 18:15

Rakúsko vydalo na trestné stíhanie do Francúzska dvoch migrantov podozrivých z teroristických aktivít, ktorých zadržiavali niekoľko mesiacov v Salzburgu.