Európa chce byť menej závislá od ruského plynu

Od plynovej krízy z rokov 2006 a 2009 síce Európska únia dosiahla pokrok v zlepšovaní svojej energetickej bezpečnosti, no jej závislosť od dovozu ropy a zemného plynu, najmä z Ruska, odvtedy neklesá, ale rastie. To by chcela Európska komisia v najbližších rokoch zmeniť.

S poklesom závislosti od ruského plynu by mali klesnúť aj ceny. Energetická bezpečnosť únie je jednou z tohtoročných priorít komisie. Energetická naviazanosť stredo- a východoeurópskych krajín na plyn z Ruska by sa mala podľa nej v najbližších rokoch znížiť aj vďaka vyšším dodávkam skvapalneného plynu LNG z USA, Kataru či Turkménska. Do úvahy pripadajú aj Malajzia, Indonézia, Alžírsko, Nigéria, Austrália a Nórsko.

„V stratégii energetickej únie, ktorú sme pripravili pred rokom, sme všetkým Európanom sľúbili dodávky bezpečnej, udržateľnej a konkurencieschopnej energie. Aktuálny balík opatrení je zameraný na bezpečnosť našich dodávok energie, ale týka sa všetkých troch ambicióznych cieľov. Znížením našej energetickej náročnosti a lepším riadením dodávok z externých zdrojov prispejeme k splneniu nášho záväzku a k posilneniu stability na európskom trhu s energiou,“ povedal podpredseda komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Bez ruského plynu to zatiaľ nejde

Slovensko je jedným zo šiestich štátov, ktoré sú mimoriadne závislé od ruského plynu. Ten pokrýva približne tretinu energetickej spotreby v krajine, pričom až 97 percent tejto suroviny pochádza z Ruska. V prípade ropy je závislosť Slovenska ešte vyššia.

„Všetci máme v živej pamäti najväčšiu plynovú krízu z roku 2009, ktorá naplno poukázala na zraniteľnosť nielen energetických, ale celých ekonomických systémov dotknutých krajín vrátane Slovenska. Stresové testy z roku 2014 však poukázali, že sme ešte stále príliš zraniteľní, pokiaľ ide o výrazné narušenie dodávok plynu. Navyše patríme k najväčším a najserióznejším klientom a očakávame od našich partnerov rovnaký prístup,“ dodal Šefčovič.

Päť pilierov energetickej únie

  1. Zaručiť bezpečnosť dodávok, solidaritu a dôveru medzi členskými štátmi.
  2. Dokončenie vnútorného trhu s energiami na zabezpečenie dostupnosti energií pre domácnosti a konkurencies­chopnosti pre priemysel. Dôležité budú investície do výstavby prenosovej infraštruktúry a odstraňovania energetických ostrovov.
  3. Znižovanie európskeho dopytu po energii.
  4. Znižovanie emisií skleníkových plynov a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Pomôcť má pri dosahovaní cieľov klimaticko-energetického balíčka 2020, ako aj 2030. Investovať sa bude aj do obnoviteľných zdrojov energie.
  5. Zvýšenie investícií do vedy a výskumu na vývoj nových vysokovýkonných, nízkonákladových a nízkouhlíkových technológií.

Zavedú sa nové nariadenia

Komisia vo februári tohto roka prijala balík opatrení, ktorý je jedným z piatich rozmerov pripravovanej energetickej únie. Obsahuje nariadenia o stratégii bezpečnosti dodávok plynu, rozhodnutie o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky, stratégiu pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a skladovanie plynu či stratégiu vykurovania a chladenia. V balíku opatrení sa stanovuje široká škála opatrení na posilnenie odolnosti EÚ proti prerušeniam dodávok plynu. Tieto opatrenia zahŕňajú zníženie energetickej náročnosti, zvýšenie výroby energie v Európe vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, ďalší rozvoj dobre fungujúceho a plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, ako aj diverzifikáciu zdrojov energie a dodávateľov energie a energetických trás. Komisia si od toho sľubuje, že sa zvýši transparentnosť na európskom trhu s energiou a solidarita medzi členskými štátmi.

Plynové kontrakty pod lupou

Bezpečnosť dodávok plynu, ale aj iných energetických surovín chce komisia do budúcnosti zaručiť zvýšenou kontrolou dohôd s krajinami a spoločnosťami mimo EÚ. Po novom bude mať komisia možnosť nahliadnuť do zmlúv, ktoré členské krajiny EÚ uzatvárajú, ešte pred ich podpisom. V praxi to bude znamenať, že najprv musí komisia vydať svoje stanovisko a až potom môže krajina podpísať medzivládnu zmluvu. Stanovisko, v ktorom komisia zhodnotí súlad zmluvy s európskou legislatívou, bude musieť vydať do troch mesiacov.

V súčasnosti sa komisia k medzivládnym zmluvám môže dostať iba spätne. Prax však ukázala, že je veľmi ťažké už vyjednané zmluvy zmeniť. Do dohôd sa podľa analytikov často dostali aj nevýhodné podmienky alebo časti, ktoré neboli v súlade s európskym právom. Komisia chce navyše kontrolovať aj zmluvy súkromných spoločností. Plynárenské spoločnosti s viac ako 40-percentným podielom na trhu budú musieť komisiu automaticky upozorniť na akýkoľvek kontrakt, ktorý podpíšu na viac ako jeden rok. Opatrenie sa dotkne najmä firiem operujúcich na trhu s plynom v nových členských štátoch EÚ. V prípade Slovenska pôjde predovšetkým o zmluvy Slovenského plynárenského priemyslu.

Využívanie skvapalneného plynu

Dodávky skvapalneného zemného plynu do EÚ predstavujú aktuálne zhruba 20 percent z celkového objemu dovážaného zemného plynu. Plán EÚ je, že dodávky LNG do Európy by sa mali počas najbližších piatich rokov zvýšiť až o 50 percent. USA chcú zvýšiť vývoz LNG do Európy takmer na 130 miliárd kubických metrov ročne do konca tohto desaťročia. Zemného plynu majú Američania vďaka bridlicovej revolúcii prebytok. Export ruského plynu do Európy dosiahol vlani úroveň takmer 160 miliárd kubických metrov. Zvýšený dovoz LNG do Európy môže výrazne znížiť ruskú plynárenskú dominanciu a znížiť tak aj ceny plynu, Európa však musím byť pripravená znášať vyššie náklady a, samozrejme, dobudovať potrebnú infraštruktúru.

Slovensko chce dovážať bridlicový plyn z Kataru či USA priamo do terminálov, ktoré by mali o štyri roky vyrásť v Bratislave a Komárne. Investičný zámer na vybudovanie dvoch terminálov v Komárne a Bratislave majú už v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) k dispozícii slovenské orgány. O jeho ďalšom osude rozhodne už nová vláda. S výstavbou mobilných LNG terminálov v prístavoch v Komárne a Bratislave sa počíta od roku 2018, pričom do prevádzky by sa podľa zámeru mohli uviesť o dva roky neskôr. Celkové predpokladané náklady dosiahnu zhruba 40 miliónov eur.

Ešte predvlani schválil Brusel spoločné pravidlá budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Na podporu skvapalneného zemného plynu LNG by sa do roku 2030 mala zabezpečiť dostupnosť čerpacích staníc v hlavných vnútrozemských prístavoch v Európe. Súčasťou programu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) je aj projekt LNG Masterplan, ktorý chce vytvoriť distribučné centrá na riečnej osi Rýn/Más-Mohan-Dunaj. Spomínané dve z nich budú na slovenskom úseku Dunaja. Do projektu je zapojených viacero firiem z 12 členských štátov EÚ.

Otázky a odpovede

Čo je cieľom európskej energetickej únie?
Cieľom európskej energetickej únie je poskytnúť spotrebiteľom EÚ, teda domácnostiam a podnikom, bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu. Bude si to vyžadovať zásadnú transformáciu nášho energetického prostredia. To poskytuje príležitosť pre ďalšie inovácie v tejto oblasti, čo prispeje k tvorbe pracovných miest a rastu v EÚ a k ochrane životného prostredia.

Ako zaručiť bezpečnosť dodávok energie v EÚ?
Kľúčovými faktormi zaručenia bezpečnosti dodávok energie sú dobudovanie vnútorného trhu a efektívnejšia spotreba energie, energetická bezpečnosť EÚ je však rovnako úzko spojená s rozhodnutiami, ktoré v oblasti energetickej politiky prijímajú susedné krajiny EÚ.

Prečo sa chce únia zamerať na dovoz LNG plynu?
Európa je najväčším dovozcom zemného plynu vo svete. Celková dovozná kapacita Európy, pokiaľ ide o LNG, je významná a v súčasnosti postačuje na uspokojenie približne 43 percent celkového dopytu po plyne. Naďalej však pretrvávajú značné regionálne rozdiely, pokiaľ ide o prístup k LNG. Komisia preto zavádza stratégiu pre skvapalnený zemný plyn (LNG) s cieľom zlepšiť prístup všetkých členských štátov k LNG ako alternatívnemu zdroju plynu. Ústrednými prvkami tejto stratégie sú budovanie strategickej infraštruktúry s cieľom dobudovať vnútorný trh s energiou a určenie projektov, ktoré sú potrebné na skončenie závislosti niektorých členských štátov od jedného zdroja energie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Porošenko

Porošenko zatvára svoj jediný závod v Rusku

20.01.2017 17:13

Najväčší ukrajinský výrobca cukroviniek Roshen, ktorého vlastní ukrajinský prezident Petro Porošenko, plánuje zatvoriť svoju jedinú továreň v Rusku.

auto, automobil, predaj, showroom, fabia

Platy rastú, predaj áut je rekordný

20.01.2017 14:00

Rastúce platy spolu so stabilnými cenami umožňujú čoraz viac ľuďom kúpu nového osobného motorového vozidla.

trump, donald trump,

S nástupom Trumpa sa môže svet ohradiť obchodnými barérami

20.01.2017 13:39

Nástup Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA prináša do svetovej ekonomiky veľa neistôt, napríklad rast obchodných bariér.

práca, zamestnanie, nezamestnanosť

Voľných je 35-tisíc pracovných miest

20.01.2017 19:27

Počet nezamestnaných zapísaných na úradoch práce ďalej klesá. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v decembri 2016 hodnotu 8,76 percenta.

kauza B.A. Haus, kauza Bašternák, Bonaparte,

Bašternák doručil informácie o majetku

20.01.2017 19:01

Podnikateľ Ladislav Bašternák doručil na Okresnú prokuratúru Bratislava I vyjadrenie s prílohami, ktoré by malo vysvetľovať niektoré otázky súvisiace s jeho majetkom.

Porošenko

Porošenko zatvára svoj jediný závod v Rusku

20.01.2017 17:13

Najväčší ukrajinský výrobca cukroviniek Roshen, ktorého vlastní ukrajinský prezident Petro Porošenko, plánuje zatvoriť svoju jedinú továreň v Rusku.

Trump, Obama

Operácia Guľový blesk, alebo ako vyzerá striedačka v Bielom dome

20.01.2017 17:05

"Celý dom musí byť taký, aký ho chce mať prichádzajúca rodina," hovorí bývalý hlavný ceremoniár Bieleho domu Stephen Rochon o zmenách v sídle amerického prezidenta.