Spotrebiteľská nálada nahráva oživeniu domácej výroby, tá sa však z dlhoročného úpadku preberá len pomaly a nie je schopná pokryť rastúci dopyt po chutnom cesnaku. Príčina je prozaická. Veľkoproducenti z okresov Nové Zámky, Galanta, ale aj ďalších zeleninárskych okresov prestali pestovať cesnak v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Celoslovenská výmera cesnaku sa v rokoch sebestačnosti pohybovala od 600 do 800 hektárov, v súčasnosti komerčná produkcia osciluje v rozmedzí od 22 do 70 hektárov. Niečo cesnaku si dopestujú ľudia v prídomových záhradách, ale ako populácia záhradkársky orientovaných vidiečanov starne, samozásobiteľská produkcia klesá.
Slovensko zaspalo čas
"Ak máme na Slovensku jesť vlastný cesnak, musíme prejsť od domáckeho záhradkárskeho pestovania s vysokým podielom ručnej práce k modernej produktívnejšej výrobe cesnaku,“ hovorí Július Kráľ, prezident združenia Slovenský cesnak. Domáci cesnak sa predáva len na trhoviskách. Ani to nemajú kupujúci istotu, či trhovníci za slovenský cesnak nevydávajú produkciu z dovozu. V supermarketoch a hypermarketoch, kde sa nakupuje už takmer 90 percent potravín vrátane zeleniny, je cesnak od slovenských pestovateľov zriedkavosť.
Príčin, prečo sa slovenskí zeleninári nevedia dostať do reťazcov, je viacero. Slovensko v pestovaní cesnaku zaspalo čas. Výroba je roztrieštená, málo mechanizovaná, a preto aj málo produktívna. Zahraniční konkurenti dosahujú, ako uvádza Július Kráľ, často až dvojnásobne vyššie úrody. Kým slovenské výnosy sa pohybujú podľa žičlivosti ročníkov od 4 do 6 ton cesnaku priemerne na hektári, Španieli, ktorí uplatňujú veľkovýrobné technológie, dosahujú hektárové úrody 13 až 15 ton.
"Reťazce nakupujú dovážaný cesnak od 1,80 eura a za takúto cenu by ho chceli nakúpiť aj od slovenských pestovateľov,“ porovnáva Július Kráľ. To je však cena pod výrobné náklady farmárov. Cenovú nekompromisnosť reťazcov potvrdzuje aj farmár Juraj Máčaj ml. z Kráľovej pri Senci. Ide o prvého veľkovýrobného producenta cesnaku na Slovensku. Vlani zberal cesnak z plochy 20 hektárov, tohto roku zvýšil pestovateľskú plochu o ďalších desať hektárov.
"Zatiaľ je cesnak pre našu farmu, ktorá sa doteraz špecializovala na zemiaky a cibuľu, stratová plodina. Vidíme však, že spotrebiteľ až nostalgicky túži po slovenskom cesnaku. Cítia to aj reťazce a naznačili, že hľadajú domácich dodávateľov. Zobrali sme to ako výzvu, ale zatiaľ ide z našej strany viac o prestížnu ako ekonomickú záležitosť,“ zhrnul dôvody, ktoré viedli rodinný podnik k pestovaniu cesnaku, Juraj Máčaj ml.
Odhadol, že ako-tak rentabilné by sa pestovanie mohlo stať po 4–5 rokoch a pri výmere okolo sto hektárov. Len na porovnanie: európska cesnaková veľmoc Španielsko má farmy s výmerou 500–600 hektárov. Tento fakt podľa Máčaja naznačuje, že na Slovensku by sme si mali dobre zvážiť, akou cestou sa pri obnove zeleninárstva vlastne dáme.
"Reťazce mi nedajú za cesnak viac, ako zaplatia zahraničným dodávateľom. Takí Španieli majú však nielen technologický náskok, ale ťažia aj z lepšej južnejšej polohy. Španielsky cesnak má vďaka miernej zime k dobru dva až tri vegetačné mesiace a to sa prejavuje v úrodách,“ povedal Máčaj.
Rozhodne ekonomika a spotrebiteľ
Zato na Slovensku dopestovaný cesnak je pikantnejší, čo je dané "cesnakovým“ terroirom, teda jedinečnosťou nášho územia. Napokon je to však ekonomika, ktorá rozhoduje o tom, čia zelenina zostane na trhu a čia výroba zakrpatie. "Reťazce nekompromisne požadujú veľké a vyrovnané dodávky, odrodovo, farebne, veľkostne štandardizované. Toto robí malopestovateľom problémy,“ priznáva Július Kráľ.
Malí farmári by sa mohli najskôr presadiť na farmárskych trhoch a trhoviskách. "Cesnak láka mnohých pestovateľov, ale neistý odbyt tlmí ich ambiciózne podnikateľské zámery. Investície do techniky štartujú pri najlacnejších českých sadičoch od úrovne 2 800 eur, kvalitnejšie francúzske stoja od 10 000 do 12 000 eur,“ objasňuje Kráľ.
Východiskom by bola kooperácia. Žiaľ, Slováci sa združujú ťažko, možno by podľa Kráľa bolo schodnejšie, keby jeden farmár vlastniaci sadič sadil pre viacerých pestovateľov, iný by zasa s kombajnom zberal úrodu. Veľkorysé investície do cesnaku si zatiaľ dovolila len rodina Máčajovcov, jedna z prvých rodinných fariem založená hneď po revolúcii.
No kým Máčajovci si trúfajú presadiť sa s cesnakom v reťazcoch, väčšina malých slovenských farmárov uvažuje skôr o predaji cesnaku na farmárskych trhoch. Tie však na Slovensku na rozdiel od Česka vznikajú len pomaly.
"Naším spojencom môže byť spotrebiteľ, ale to by musel razantne odmietnuť dovozový cesnak. Zatiaľ ho však ľudia akceptujú, hoci frflú na jeho kvalitu,“ povedal Július Kráľ.