Jeho zámerom bude podľa materiálu po širokej odbornej a politickej diskusii nájsť ústavnú väčšinu potrebnú na reformu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska,“ píše sa v programovom vyhlásení.
Rozhovory o možnom otvorení ústavného zákona a jeho zmene tak, aby bral do úvahy čistý dlh a uvoľnil štátu ruky pri riadení dlhu, sa v posledných rokoch objavovali častejšie, k samotnej zmene však zatiaľ nedošlo. Proti takejto zmene, ktorá by umožnila štátu vyššie predzásobenie hotovosťou, sa v minulosti nestavali ani predstavitelia vtedajšej opozície, ani vlády. Nikdy však neskončili pri konkrétnom návrhu. Minister financií Peter Kažimír však ešte v októbri minulého roka pripustil, že po tohtoročných parlamentných voľbách by sa podobné rozhovory mohli zopakovať.
Kažimír pritom aj vlani vyhlásil, že súčasné nastavenie dlhovej brzdy spôsobuje určité problémy, najmä pri riadení štátneho dlhu. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž pri sankčných pásmach dlhu berie do úvahy hrubý dlh, ktorý zahŕňa aj hotovostnú rezervu štátu na jeho účtoch. Teda peniaze, ktoré nespotrebuje, ale ich má pripravené na financovanie svojho dlhu. Správca dlhu, štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, tak musí pri predajoch štátnych cenných papierov dávať pozor aj na to, aby si nepožičal priveľa a nezvýšil tak úroveň dlhu nad stanovenú úroveň. Pri výhodných podmienkach na finančných trhoch sa tak štát nemôže zásobiť väčšou hotovosťou, ako mu umožňujú pravidlá ústavného zákona.