Odborníci upozorňujú, že to pomôže firmám a tie peniaze môžu poslať do cudziny a nie ich investovať spätne na Slovensku.
„Nie je možné zvyšovať dôchodky, platy učiteľov, výdavky na zdravotníctvo a zároveň znižovať dane aj odvody. Pri snahe dosiahnuť vyrovnaný rozpočet sa to jednoducho nedá a vláda si skôr alebo neskôr bude musieť určiť jasné priority. Z tohto pohľadu je snaha o výrazné znižovanie daní pre právnické osoby najmenej šťastnou voľbou a k naštartovaniu ekonomického rastu určite viac pomôže znižovanie odvodov a daní pre zamestnancov,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied.
Zamestnanci totiž na rozdiel od firiem peniaze získané nižšími daňami spotrebujú v domácej ekonomike. Veľké korporácie z peňazí zarobených na Slovensku bežne podporujú aj zahraničné projekty a dobrým príkladom sú úspešné banky, ktoré roky posielajú časť slovenských ziskov svojim problémovým zahraničným matkám.
„Tiež si treba uvedomiť, že daňové zaťaženie firmy na Slovensku nie je až také vysoké, lebo u nás ako v jedinej krajine neplatia firmy žiadne dane z dividend,“ pokračoval Baláž. Vlastníci akcií sa vďaka tomu s nikým nemusia deliť o úspech veľkých spoločností a najvyššie dane paradoxne platia úspešní zamestnanci a živnostníci. Tí musia zaplatiť až 25-percentnú daň z príjmu v prípade, ak ich základ dane presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, čo je viac ako 35¤022,31 eura.
"Z pohľadu znižovania nezamestnanosti by malo výraznejší efekt, keby vláda pokračovala v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom, vrátane živnostníkov a dohodárov. Ak vláda ponechá a 25-percentnú hornú sadzbu zdanenia živnostníkov s vyššími príjmami, bude sa ešte prehlbovať absurdný stav, keď niektorí živnostníci platia podstatne vyššie sadzby ako veľké firmy,“ uviedol Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.
Úspešní zamestnanci a živnostníci tak musia na Slovensku platiť vyššie daňové sadzby ako podniky zarábajúce desiatky až stovky miliónov eur. „Pre ekonomický rast by bolo najlepšie výrazne znížiť odvody a dane pracujúcich ľudí a tento výpadok kompenzovať zvýšením dane z pridanej hodnoty povedzme na 23 percent. To je, samozrejme, veľmi nepopulárny krok, ale ak sa už vláda rozhodne ísť postupným znižovaním daní, nie je dobre zamerať sa na firmy, ktoré už dnes majú mnoho možností na tvrdú daňovú optimalizáciu,“ povedal riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Bohatí podnikatelia viac využívajú sporné daňové raje. Na túto skutočnosť aktuálne upozorňuje aj kauza Panama Papers.
Druhá vláda Roberta Fica naštartovala od začiatku roka 2015 znižovanie odvodov pre ľudí s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom. Napríklad o šesť eur mesačne si prilepšil zamestnanec zarábajúci 480 eur v hrubom. „Znižovanie odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami je krok správnym smerom, aj keď v praxi boli viaceré problémy. Napríklad ľudia si o zníženie odvodov museli požiadať písomne, čo bola nereálna požiadavka vzhľadom na to, že išlo väčšinou o ľudí s nižším vzdelaním,“ uviedol Páleník. Vláda na problém reagovala tak, že peniaze zarobené vďaka nižším odvodom poslala ľuďom v rámci ročného zúčtovania odvodov. Rozbehnuté znižovanie odvodov zastavil vznik koaličnej vlády, v ktorej pravicové strany tlačia na zníženie daní pre firmy a zvyšovanie paušálnych výdavkov živnostníkov.
Navyše Slovensko by ani pri 18-percentnej dani z príjmu nemalo najnižšie dane v regióne. Susedné Maďarsko totiž od firiem so základom dane do 1,76 milióna eur žiada zaplatenie len 10-percentnej dane z príjmu. Otázne tiež je, ako sa vláde pri znižovaní daní podarí zvyšovať dôchodky, ktoré si pre starnutie obyvateľstva každý rok vyžadujú čoraz viac peňazí. Slovensko len v roku 2016 minie na vyplácanie dôchodkov 6,55 miliardy eur. „V najbližšom období predstaví ministerstvo financií program stability, v ktorom budú uvedené aj dáta potrebné pre zostavovanie rozpočtu na najbližšie roky. Nateraz je preto predčasné hovoriť o konkrétnych číslach,“ uzavrela hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.