Európania sa obávajú modifikovaných potravín z USA

Najväčšia zóna voľného obchodu na svete, ktorá sa už roky pripravuje medzi USA a EÚ, má čoraz väčší tábor odporcov medzi bežnými ľuďmi. Naposledy sa k verejným protestom proti Transatlantickému obchodnému a investičnému partnerstvu (TTIP) pridalo najmenej 35-tisíc ľudí v nemeckom Hannoveri.

27.04.2016 14:00
TTIP, protest, socha slobody Foto:
Proti vytvoreniu zóny voľného obchodu medzi EÚ a USA protestovali cez víkend ľudia v nemeckom Hannoveri.
debata (248)

Bolo to krátko predtým, ako tento zámer prišiel osobne prezentovať počas stretnutia s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou americký prezident Barack Obama. Ten si to dáva ako jednu z posledných splnených priorít jeho úradu, pretože na budúci rok sa mu končí prezidentský mandát a znova už kandidovať nemôže.

Nielen Nemci, ktorí naposledy vystúpili proti tejto dohode, sa obávajú najmä toho, že európsky trh zaplavia tony geneticky modifikovaných potravín z USA. Ide o také potraviny, ktorých genetická výbava bola zámerne upravená tak, aby sa pozmenili ich vlastnosti, napríklad aby plodina bola odolnejšia voči suchu. V tomto smere sú obavy z možných nepriaznivých dosahov na zdravie, napríklad alergických reakcií pri konzumácii.

Zvieratá kŕmené rastovými hormónmi

Už pred časom vystúpilo množstvo europoslancov s tvrdeniami, či po prijatí TTIP Európa nepoľaví z doteraz platných nárokov na bezpečnosť potravín a neupraví oveľa prísnejšie interné predpisy pre živočíšnu výrobu, ako majú USA. Podľa odborníkov rastie hrozba, že na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. Napríklad pri chove kráv používajú americkí chovatelia rastový hormón rBHG, ktorý má rakovinotvorné účinky. Ide v tomto prípade o možné zvýšenie výskytu rakoviny prostaty, hrubého čreva či prsníkov. USA je jedinou krajinou na svete, v ktorej je povolená injekčná aplikácia tohto hormónu dojniciam. Dôvod je čisto ekonomický – zvýšenie produkcie mlieka zhruba o 10 až 15 percent. Podľa odhadov až 70 percent amerických potravín obsahuje GMO (geneticky modifikované organizmy). Spotrebitelia pritom o tom nemusia vedieť, pretože označovanie potravín v USA povinné nie je. Aj povolené množstvo pesticídov je v USA vyššie.

Európska komisia však opakovane potvrdila, že v TTIP nebudú štandardy bezpečnosti potravín predmetom kompromisu. Do budúcnosti by to mohlo vyzerať tak, že by sa do Európy mohli dodávať produkty, ktoré spĺňajú európske štandardy. Americkí producenti by tak nastúpili na tzv. duálny systém, v ktorom by pri chove zvierat či pestovaní plodín určených pre európsky trh nepoužívali rastové hormóny. Dodávať by mali aj označené potraviny.

„Kritici sa najčastejšie odvolávajú na tri problematické oblasti, a to obavy, že harmonizácia environmentálnych štandardov a pravidiel ochrany spotrebiteľa povedú k ich oslabeniu. Takzvaná ochrana záujmov investorov prostredníctvom rozhodcovských tribunálov, ktorá by mohla viesť k strate schopnosti štátov regulovať vo verejnom záujme v niektorých oblastiach, ako aj obavy z oslabenia sociálnych služieb. K tomu sa pridáva kritika netransparentnosti procesu rokovania o dohode,“ hovorí šéf portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Česko a Slovenskú sú za

Nedávno sa na svoje pomery štandardne kontroverzne vyjadril k TTIP český prezident Miloš Zeman. „Doterajšia bariéra, to znamená zákaz dovozu geneticky modifikovaných potravín do Európskej únie, by mala byť touto zmluvou odstránená. Američania tieto potraviny konzumujú už desiatky rokov a nikto z nich nevyzerá degenerovane,“ povedala nedávno česká hlava štátu. Zeman tak verejne podporil TTIP. Aj slovenský premiér Robert Fico s dohodou medzi USA a úniou súhlasí. „Únia už podpísala podobné obchodné dohody aj s inými krajinami. Pripravovaný dokument pomôže obidvom stranám, teda Európskej únii aj Spojeným štátom. V každej zmluve sú nejaké úskalia, ale ak sa tu pozrieme na výhody a nevýhody, tak výhody zďaleka prevyšujú nevýhody,“ povedal pred časom Fico. Automobilkám na Slovensku by sa napríklad mohli zlepšiť možnosti na export áut.

Najväčším problémom dohody je, že politici ju ešte celkom neodhalili a stále sa vytvárajú nové varianty možnej spolupráce. Preto vznikajú rôzne špekulácie a strach z neznámeho. „Očakáva sa, že zavedením zóny voľného obchodu by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur. Určite to je nemalá suma, ale nikde nie je predstavený konkrétny rozpočet. Preto to môže byť výrazne menej, ale aj viac. Dohoda by ovplyvnila najmä odvetvia ako farmácia, výroba áut, energetický priemysel, finančné služby, výrobu odevov, výrobu chemikálií a potravinársky priemysel. Vyčíslenie pre Slovensko teraz nie je k dispozícii, ale vzhľadom na štruktúru slovenského priemyslu by dohoda bola pre nás prospešná,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Dohoda do konca roka?

Nemecká kancelárka Angela Merkelová dohodu s USA tento týždeň doslova vychválila. „Ide o skvelú príležitosť definovať celosvetové štandardy v obchode. Keď sa dva veľké trhy ako Spojené štáty a Európska únia spoja, aby určili štandardy, pre iné časti sveta bude veľmi ťažké neriadiť sa nimi. Príležitosti, ktoré dohoda prináša, zďaleka prevažujú riziká,“ povedala v pravidelnom týždennom videopríhovore. TTIP má vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete s 800 miliónmi ľu­dí.

Z najnovšieho prieskumu nemeckej Bertelsmannovej nadácie však vyplýva, že až tretina Nemcov túto dohodu odmieta. Medzi občanmi USA podľa prieskumu síce rastie podpora voľného obchodu vo všeobecnosti, to sa však netýka dohody TTIP, ktorú podporuje len 18 percent z nich. Ešte pred dvoma rokmi bola verejná podpora v oboch krajinách viac ako 50-percentná.

Vyjednávači v Európe a vo Washingtone sa usilujú o dokončenie kľúčových častí dohody do konca tohto roka. S príchodom Obamovho nástupcu do Bieleho domu v januári budúceho roka a predvolebnými kampaňami v mnohých európskych krajinách by sa už aj tak zložité rokovania mohli ešte viac skomplikovať. K ratifikácii však počas Obamovho úradovania zrejme už nedôjde.

© Autorské práva vyhradené

248 debata chyba
Viac na túto tému: #protest #TTIP #geneticky modifikované potraviny