Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na americké ministerstvo spravodlivosti. Práve tento rezort sa proti chystanému spojeniu oboch spoločností staval a podal aj protimonopolnú žalobu. Tvrdil, že transakcia by mohla ohroziť hospodársku súťaž, zvýšiť ceny a obmedziť inovácie v odvetví.
Americká spoločnosť Halliburton sa na prevzatí konkurenta Baker Hughes dohodla už v novembri 2014. Hodnota dohody, ktorá mala spojiť druhého a tretieho najväčšieho poskytovateľa služieb pre ropné a plynárenské firmy na svete, v hotovosti a akciách bola vtedy takmer 35 miliárd dolárov. V súčasnosti hodnota fúzie je 28 miliárd USD.
Plány firiem ale narazili na odpor amerických úradov. „Navrhovaná dohoda medzi firmami Halliburton a Baker Hughes by odbúrala nevyhnutnou konkurenciu, zdeformovala trhy s energiou a poškodila amerického spotrebiteľa,“ uviedla začiatkom apríla americká ministerka spravodlivosti Loretta Lynchová.
Rozhodnutie firiem odstúpiť od fúzie teraz Lynchová privítala ako víťazstvo pre americkú ekonomiku a všetkých Američanov. Úrady sa obávali hlavne rastu cien v sektore služieb pre ropné a plynárenské firmy, ktorý by tak ovládli iba dve veľké firmy, okrem zlúčenej firmy ešte súčasná jednotka na trhu Schlumberger.
Svoje obavy z fúzie už skôr vyjadrila aj Európska komisia. Tá sa okrem iného obávala, že spojenie by mohlo obmedziť konkurenciu a inovácie.
„Prekážky pri získavaní zostávajúcich regulačných súhlasov a všeobecné podmienky v odvetví, ktoré vážne poškodzujú dohodu ekonomicky, viedli k záveru, že ukončenie je najlepším postupom,“ uviedol generálny riaditeľ Halliburtonu Dave Lesar. Halliburton zaplatí Baker Hughes poplatok za ukončenie dohody 3,5 miliardy USD.
Kolaps dohody prichádza v čase, keď sa obe firmy snažia vyrovnať s dopadmi nízkych cien energií na ich klientov. Minulý týždeň Baker Hughes oznámil za prvý štvrťrok vyššiu stratu, než sa čakalo. Halliburton potom uviedol, že jeho príjmy v prvom štvrťroku klesli o 40 percent a prepustí 6000 zamestnancov.