Problémy okolo českého OKD vyplávali na povrch začiatkom mája. OKD, ktoré dlhuje viac ako 17 miliárd českých korún, podalo na seba návrh na insolvenciu. Kým české ministerstvo priemyslu a obchodu spočiatku diskutovalo o zamestnávaní baníkov cez štátny podnik Diamo, minister financií Andrej Babiš s nápadom nesúhlasil. Takýto druh pomoci by zo štátneho rozpočtu odkrojil 2,5 miliardy českých korún. Po dohode vláda schválila vyplácanie pravidelnej podpory pre zamestnancov, ktorí prišli pre útlm ťažby o prácu.
„Schválená finančná podpora sa bude týkať všetkých prepustených zamestnancov OKD, teda nielen baníkov, ale aj pracovníkov v ďalších profesiách. Výška príspevku dosiahne 7– alebo 8-tisíc korún (okolo 300 eur, pozn. red.),“ uviedol predseda českej vlády Bohuslav Sobotka. Ak by napríklad podporu dostávalo 5-tisíc baníkov jeden rok, českú vládu by to vyšlo na 18 miliónov eur.
Na Slovensku, kde sa ťaží podstatne menej kvalitné hnedé uhlie, sú dotácie pravidelné a vyššie. Bez podpory by naše bane neprežili. Dotácia je zahrnutá v cenách elektriny a tento rok je vo výške 95 miliónov eur. Ak by Hornonitrianske bane Prievidza neboli podporované, v regiónoch Prievidza, Handlová a Nováky by vznikli hladové doliny. Majiteľom prievidzských baní je podnikateľ Peter Čičmanec.
"Aj v Českej republike štát zistil, že buď vstúpi do riešenia problémov baní, alebo bude mať na stole vážny sociálny problém v podobe prepustených baníkov. V takom prípade sa na dlažbe ocitnú ľudia, ktorí majú svoju obživu historicky nadviazanú na fáranie uhlia, a bol by to pre nich vážny životný problém,“ povedal nedávno v súvislosti s krachujúcimi OKD minister hospodárstva Peter Žiga.
Proti tejto forme pomoci nenamieta ani Brusel, ktorý vyzdvihuje využívanie vlastných energetických zdrojov každej krajiny. Česko však slovenský model podpory zatiaľ nezvažuje. „Uhlie sa dotuje v celej Európe, no v Česku je situácia iná. My sme touto cestou nemohli ísť, pretože OKD boli dlhodobo ziskové. Štát doteraz financoval len činnosti súvisiace so zahladzovaním činnosti a pri veľkom prepúšťaní v roku 1992 platil baníkom sociálne dávky,“ predseda Odborového Svazu pracovníků hornictví, geologie a naftového průmyslu Jan Sábel.
Strategickým odberateľom paliva sú na Slovensku Elektrárne Nováky. Výroba elektriny z domáceho zdroja má však negatívny dosah na koncové ceny elektriny pre domácnosti a firmy. V takzvanej tarife za prevádzkovanie systému (TPS) je zahrnutý okrem podpory baníkov aj príspevok na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tento rok je TPS 22,90 eura za tisíc kilowatthodín. Priemerná rodina v panelákovom 3-izbovom byte tak ročne cez platby za elektrinu na dotácie dá asi 55 eur.
Výška dotácie v Česku sa má odvíjať od počtu odpracovaných rokov. Počas troch rokov budú mesačnú dávku poberať baníci, ktorí majú za sebou aspoň 15 rokov v bani. Nováčikovia, ktorí odfárali 2 až 5 rokov, môžu príspevok poberať 3 mesiace. Baníci nad 50 rokov, ktorí by mali problém znova nájsť si zamestnanie, môžu s podporou počítať 5 rokov. Výška príspevku sa odvíja aj od spôsobu ťažby. V prípade podzemných prác je výška príspevku 8-tisíc českých korún, na povrchu 7-tisíc korún mesačne.
„O podporu baníkov sme žiadali už niekoľkokrát. Samozrejme, že naše požiadavky boli oveľa vyššie, no s výsledkom rokovaní sme spokojní,“ vyjadril sa Sábel.
Spoločnosť prevádzkuje celkovo štyri bane, ktoré sú ďalej rozdelené na 3 závody. Stratovým úsekom je baňa Paskov, kde sa predpokladá ukončenie ťažby koncom roka 2016, respektíve začiatkom roka 2017. V bani v súčasnosti pracuje 893 zamestnancov. O ďalšom osude baní bude rozhodovať insolvenčný správca. „Je možné, že niektoré šachty sa zavrú, iné sa zrekonštruujú. Ak by bane nebodaj skrachovali, zahladzovanie škôd a vyplácanie sociálnych dávok pre baníkov by znamenali výdavky ďalších 10 miliárd korún,“ pokračoval Sábel.