Ak automobilky a ich dodávatelia nájdu nových ľudí, niektorí z nich opustia brány závodov do troch mesiacov až jedného roka. Za odchodom ľudí stojí vysoké pracovné tempo, nízke platy, ako aj zlá kvalifikácia znemožňujúca platový rast.
„Za tri mesiace si v niektorej fabrike zarobím dosť na cestu do Londýna a potom skúsim svoje šťastie na anglickom pracovnom trhu. Skysnúť na Slovensku v továrni s platom 500 až 600 eur za mesiac nie je nič moc,“ povedal Radovan Franek zo Žiliny. Ten plánuje ísť do Veľkej Británie za kamarátom, ktorý sa živí starostlivosťou o psy a zarába 9 libier na hodinu. „Aj keby som niekde umýval riady za minimálnu mzdu 7 libier na hodinu, môj mesačný príjem bude 1 120 libier. Nie je to práca snov, ale to nie je ani robota za pásom v automobilke a ak už mám robiť nejakú zlú prácu, tak chcem aspoň zarobiť,“ dodal Franek. Ten navyše verí, že vďaka slušnej angličtine si časom nájde vo Veľkej Británii aj lepšie platenú prácu, ako za minimálnu mzdu.
Platy nízke nie sú
Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR Juraja Sinaya sa Žilinčan mýli. „Práca v automobilovom priemysle dnes už nie je špinavá robota, ale vyžaduje si ovládanie veľmi sofistikovaných robotických technológií,“ povedal Sinay. Napríklad v novej karosárni Audi Q7 bratislavského Volkswagenu už dnes pripadá na tisíc zamestnancov tisíc robotov. Automobilky pritom ponúkajú kariérny rast a v bratislavskom VW bol vlani priemerný hrubý plat bez manažmentu 1 750 eur mesačne.
Neschopnosť udržať nových zamestnancov je pre dodávateľov v automobilovom priemysle obrovský problém. „Niektoré firmy majú obrazne povedané nôž na krku. Na jednej strane im materské firmy ponúkajú rozšírenie výroby na Slovensku a na druhej strane nemajú šancu nájsť vo svojom regióne 50 nových zamestnancov. Čoraz viac firiem preto siaha k najímaniu ľudí z Rumunska a zo Srbska,“ priblížil Peter Mrnka, špecialista pre automobilový priemysel z poradenskej spoločnosti Pwc. Práve táto spoločnosť zrealizovala na Slovensku v roku 2015 prieskum medzi 75 domácimi dodávateľmi automobilového priemyslu.
Slovensko je pre ľudí z Rumunska zaujímavé pre relatívne vysoké platy. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu bola v roku 2015 na Slovensku priemerná hrubá mzda 885 eur za mesiac. Čo sa týka Rumunska, dostupné sú len údaje za rok 2014 a vtedajšia priemerná hrubá mzda 519 eur za mesiac. „Dovážanie ľudí zo zahraničia nie je o platoch, ale o kvalifikácii. Z rozhovorov s manažérmi vieme, že podniky sú ochotné ponúknuť kvalifikovaným ľuďom aj vyššie platy, ale na Slovensku aj tak nedokážu zohnať dostatok vhodných zamestnancov,“ dodala Mrnka. V slovenskom automobilovom priemysle pôsobí spolu s 3 veľkými automobilovými závodmi aj viac ako 300 subdodávateľov a tieto firmy spoločne zamestnávajú 125 848 ľudí. Priamo v bratislavskom závode Volkswagenu, trnavskom PSA Peugeote Citroën a žilinskej Kii pracuje 18 116 ľudí a zvyšných 107 732 zamestnancov je u subdodávateľov.
Ročne vyhodených 140 mil. eur v školstve?
„Alarmujúcou skutočnosťou je, že zamestnávateľom pôsobiacim v automobilovom priemysle do dôchodku ročne odíde viac ako 33-tisíc kvalifikovaných pracovníkov a v rovnakom období zo stredných škôl vyjde iba 5-tisíc pracovníkov s potrebnou kvalifikáciou,“ priblížil Juraj Sinay, prezident Zväzu automobilového priemyslu. Vrcholoví manažéri firiem dlhodobo upozorňujú na zlé zameranie slovenského školstva. „Podľa analýzy potrieb trhu práce Slovensko potrebuje 31 percent absolventov škôl s vysokoškolským vzdelaním. Lenže po skončení strednej školy sa až 60 percent absolventov hlási na vysoké školy a z nich približne tretina študuje odbory absolútne nepoužiteľné na slovenskom trhu práce,“ dodal Jaroslav Holeček, viceprezident automobilového zväzu. Výsledkom je, že až 55 percent vysokoškolákov nepracuje po skončení školy vo svojej profesií, ale zamestná sa v úplne inom odbore. „To znamená, že v našom školskom systéme minieme ročne približne 140 miliónov eur na nepotrebné vzdelávanie ľudí,“ priblížil Holeček.
Automobilový priemysel sa preto dlhodobo snaží o zmenu smerovania slovenského školstva. Rozbehnuté duálne vzdelávania umožní 2 763 žiakom praxovať priamo vo výrobných halách súkromných podnikov v školskom roku 2016/2017. Výhody takéhoto štúdia plánujú firmy predstavovať žiakom aj rodičom prostredníctvom takzvanej automobilovej Junior akadémie.
Automobilová Junior akadémia bude v lete na jeden týždeň otvorená pre žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka. Rodičia za poplatok 60 eur môžu deti na týždeň poslať na slovenské technické univerzity a do automobilových závodov. Tam im budú vysokoškolskí doktorandi spolu s odborníkmi zo slovenských fabrík hravou formou približovať minulosť, súčasnosť aj budúcnosť slovenského automobilového priemyslu. Tínedžeri si budú môcť napríklad navrhnúť vlastné auto, obzrieť lietajúce auto zo Slovenska či zoznámiť sa s vysokokvalifikovanou prácou v laboratóriách. Všetky potrebné informácie nájdu prípadní záujemcovia na webovej stránke www.ajakademia.sk
Slovensko je vďaka masívnej produkcii automobilov dlhoročným lídrom v počte vyrobených vozidiel na tisíc obyvateľov. V roku 2015 sa v krajine pod Tatrami vyrobilo 190 oceľových tátošov na tisíc obyvateľov. Celková minuloročná produkcia dosiahla úroveň 1 038 503 nových vozidiel. Automobilový priemysel má až 40-percentný podiel na celkovom exporte Slovenska. To znamená, že z krajiny pod Tatrami sa v roku 2015 vyviezli automobily a automobilové súčiastky za 26 miliárd eur.