Z histórie možno tvrdiť, že práve umelecká obec vedela vo voľbách výrazne zmobilizovať voličov a nakloniť mienku verejnosti na stranu, ktorú zastupovali. Platí to všade vo svete, platilo to na Slovensku a je to dôležité aj teraz v Británii.
Najnovšie sa o to pokúša vyše 300 hercov, hudobníkov a producentov z Británie, medzi inými napríklad Keira Knightley, ktorá sa presadila aj v Hollywoode, rovnako tak Jude Law či Benedict Cumberbatch. Vo svojom vyhlásení tvrdia, že bez únie prídu o značnú finančnú podporu rôzne britské galérie, múzeá, divadlá až po kinové filmové trháky. Pridali sa tak na stranu kampane „Británia je silnejšia v Európe“, ktorú podporuje britský premiér David Cameron.
Jean Claude Piris, ktorý je konzultantom Európskej únie v oblasti medzinárodného práva a stál pri zrode Lisaboskej, Maastrichtskej či Amsterdamskej zmluvy, pre Pravdu povedal, že tento trend podpory zo strany umelcov nie je nový. Napríklad v prípade prezidentských volieb v USA podporovala už teraz dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu v predvolebnej kampani svetoznáma moderátorka Oprah Winfrey. Tá na jeho stranu neskôr stiahla aj ďalšie americké populárne osobnosti. Na Slovensku boli herci podstatní pri nežnej revolúcii v roku 1989, ale aj pri zvrhnutí vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998.
Neskôr už osobnosti až tak veľa vody nenamútili. Napríklad v prezidentských voľbách na Slovensku v roku 2014 podporoval Roberta Fica v predvolebnej kampani futbalista FC Liverpool Martin Škrtel či šéf paralympijského výboru Ján Riapoš. Za Radoslava Procházku sa vtedy verejne prihovorili herci Božidara Turzonovová a Róbert Roth. Medzi podporovateľmi Andreja Kisku boli napríklad hokejový tréner Ján Filc či filmový režisér Dušan Hanák.
Najmä v západných krajinách neprinášajú herci a mediálne osobnosti len „slávu a moc“ politikom, ktorých podporujú. Do značnej miery im kampaň aj financujú. Podľa údajov stránky OpenSecrets.org vyzbierali americkí demokrati v prezidentských voľbách v roku 2012 od hviezd šoubiznisu takmer 9,25 milióna dolárov. V roku 2007 to bolo takmer 12 miliónov dolárov. V súčasnosti napríklad v predvolebnej prezidentskej kampani vystúpil proti kandidátovi Donaldovi Trumpovi svetoznámy herec George Clooney, ktorý sa vyjadril, že „Trump sa nikdy nestane americkým prezidentom“. Clooneyho veľká charizma priťahuje aj nejednu slovenskú fanúšičku.
„V západných krajinách majú osobnosti v predvolebných kampaniach za posledné roky väčšiu silu ako v postkomunistických štátoch. Veľkú úlohu takisto zohrávajú samotné médiá. Viac ako politici majú aktuálne v prípade britského referenda možnosť ovplyvniť názor britskej verejnosti, a to najmä bulvárne médiá,“ povedal Piris. Tie sú však v Británii veľmi antieurópske, a to podporuje prípadný odchod krajiny z únie. „Bohužiaľ, Britom boli doteraz vďaka nim podsúvané dezinformácie a informácie o negatívach členstva viac ako o pozitívach,“ poznamenáva Piris. Preto podľa odborníkov nastúpili v posledných týždňoch pred referendom (britské referendum sa uskutoční 23. júna) herecké osobnosti, ktoré vidia viac negatív ako pozitív tzv. Brexitu. Britskí herci pripomínajú, že viac ako 2,2 milióna ľudí v krajine je zamestnaných v kreatívnom priemysle a digitálnom odvetví. Práve tieto sektory profitujú z európskeho trhu, ktorý im prináša miliardy libier ročne, a zaraďujú sa tak k najrýchlejšie rastúcim odvetviam ekonomiky v Británii.
Cameron chce osloviť mladých
Aj britský premiér stavia pred referendom na istotu a svoje posolstvá šíri denne naprieč všetkými sociálnymi sieťami. Najnovšie si konto zriadil aj na Instagrame. Ak sa k tomu pridá aj hromadná podpora populárnych britských hercov, v júni môžu v referende prevážiť hlasy eurooptimistov. Podľa viacerých predreferendových prieskumov verejnej mienky je totiž britská spoločnosť rozdelená v otázke zotrvania alebo odídenia krajiny z EÚ na dve takmer rovnaké skupiny. Raz prevláda euroskepticizmus, potom zase vyhráva kladný vzťah k európskemu spoločenstvu.
„Opustenie Európy by znamenalo skok do neznáma pre milióny ľudí žijúcich v Británii, ktorí pracujú nielen v kreatívnom odvetví,“ pripomínajú britskí herci. Tí sa obávajú, že typická britská kultúra a britské dedičstvo sa nebudú po prípadnom Brexite šíriť v Európe tak ako doteraz, čo môže mať negatívny dosah aj na cestovný ruch.
Kritici únie a podporovatelia Brexitu zase tvrdia, že EÚ nemá vplyv na talent britských hercov, ich tvrdú prácu a mimoriadne tvorivé schopnosti. Bez únie si však nevedia predstaviť britský kreatívny priemysel Bill Nighy, Chiwetel Ejiofor, sir John Hurt, sir Patrick Stewart, Thandie Newton, architekt Richard Rogers, komik Jo Brand, módna dizajnérka Vivienne Westwood, režisér Richard Curtisči britský spisovateľ Philip Pullman.
Veľké finančné straty
Brexit by mal veľké politické dosahy pre obe strany, Britániu aj EÚ. Ekonomicky by si však viac poškodili Briti. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od Brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier). V prípade švajčiarskeho scenára by HDP poklesol za 15 rokov až o 6,2 percenta (36 miliárd libier), a v prípade WTO scenára až o 7,5 percenta (45 miliárd libier). Priemerná britská domácnosť by v prvom prípade stratila za 15 rokov zhruba 2,6 tisíca libier, v druhom 4,3 tisíca libier a v treťom až 5,2 tisíca libier. Británia si uvedomuje fakt, že polovica jej exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom európsky export do Británie predstavuje zhruba 10 percent z celkového vývozu. Londýnska ekonomická škola (LSE) zase uviedla, že po Brexite by priemerný príjem britskej domácnosti pre nižšie príjmy zo zahraničného obchodu klesol najmenej o 850 libier ročne. Podľa pesimistickejšieho scenára by pokles príjmu mohol byť dvojnásobný. Brexit by mohol navyše zvýšiť náklady na plyn a elektrinu v krajine až o 500 miliónov libier ročne.
Problém by mali aj britské vysoké školy, pretože by najlepším študentom z Európy zdraželo štúdium. Domáci študenti by sa museli vzdať programu Erasmus. Výskumné ústavy by ťažšie lákali špičkových vedcov. Napríklad britská centrálna banka vidí aj riziko, že britské nie únii by mohlo zvýšiť náklady na požičiavanie si, oslabiť britskú menu a sprísniť podmienky poskytovania hypotekárnych úverov. Brexit si nepraje ani drvivá väčšina predstaviteľov britského finančného priemyslu. Oceňujú totiž, že Británia je súčasťou 500-miliónového jednotného trhu, a chcú, aby v ňom zostala. Zástupcovia bánk sa so svojou podporou členstva pridávajú aj k britským firmám, ktoré sú združené v britskom združení výrobcov (EEF). Aj banky sídliace v Londýne si uvedomujú, že po Brexite by sa ich biznisu výrazne pohoršilo. Po odchode Britov z únie by sa totiž na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulátornú záťaž.