Schyľuje sa k odpúšťaniu gréckych dlhov

Gréci si ešte pred kľúčovým stretnutím ministrov financií eurozóny v Bruseli zabezpečili lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri možnom odpustení ich astronomických dlhov.

24.05.2016 14:00
Alexis Tsipras Foto:
Grécky premiér Alexis Tsipras.
debata (44)

Tento rok dosiahne grécky dlh úroveň 180 percent hrubého domáceho produktu, čo predstavuje okolo 320 miliárd eur. Na porovnanie, ten slovenský sa drží pod hranicou 53 percent HDP. Gréci by boli najradšej, ak by medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) súhlasili s tým, že by sa splátky ich dlhu odsunuli o 30 rokov. Inými slovami, aby sa stal v skutočnosti nesplatiteľným. Ešte skôr, ako ministri financií eurozóny, vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra, budú dnes hovoriť o možnom odpúšťaní gréckych dlhov, musia súhlasiť s uvoľnením zvyšnej časti peňazí z tretieho záchranného balíčka pre Grécko v hodnote 86 miliárd eur. Očakáva sa, že sa tak stane, keďže únia si nemôže v tejto chvíli dovoliť ďalšie problémy. Pred sebou má kľúčové britské referendum o zotrvaní alebo odídení Veľkej Británie z EÚ, ktoré je naplánované na 23. júna. Prípadná eskalácia gréckych problémov by len pridala ďalšie argumenty britským euroskeptikom. Ak dnes ministri odklepnú Grékom uvoľnenie peňazí zo záchranného balíka, podľa nemeckej tlače by v najbližších dňoch malo prísť na účet gréckej vlády deväť až 11 miliárd eur. Ak by ministri predsa len cúvli, rokovania sa presunú až na koniec júna, po britskom referende.

Grécke uťahovanie opaskov

Gréci za šesť rokov dostali od veriteľov už 220 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Podľa štúdie ekonómov Európskej školy manažmentu a technológií v Berlíne však iba nepatrná časť zo záchranných balíčkov skončila reálne v gréckej štátnej kase. Až 95 percent z celkovej sumy išlo na záchranu zadlžených bánk a súkromných veriteľov. Len 9,7 milióna eur, teda okolo 5 percent, išlo reálne cez štátnu kasu bežným Grékom.

Gréci však viac ako odpustenie dlhov potrebujú nutne peniaze od veriteľov na to, aby v júli splatili záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu, Európskej centrálnej banke a taktiež na to, aby uhradili štátne nedoplatky. Spolu za viac ako 5 miliárd eur. Následná úľava v dlhoch by mala zabezpečiť, aby sa Atény dostali zo začarovaného kruhu ekonomického úpadku. Vyjednávaciu pozíciu si v tomto prípade pred dnešným stretnutím euroskupiny v Bruseli Gréci zabezpečili tak, že ešte začiatkom mája prijal grécky parlament kľúčové reformy v dôchodkoch a daniach, ktoré by ročne mali priniesť do tamojšej štátnej kasy zhruba 5,4 miliardy eur. Práve úsporné opatrenia boli pre Grékov podmienkou na získanie tretieho záchranného balíka. Revízia gréckeho dôchodkového systému počíta so znížením stropu pre maximálny dôchodok na 2,3 tisíca eur mesačne v prípade jedného dôchodku a na 3-tisíc eur za mesiac pre poberateľov viac ako jedného dôchodku. Minimálny dôchodok stanovuje na úrovni 384 eur za mesiac. Priemerný mesačný grécky dôchodok v súčasnosti dosahuje sumu 833 eur.

V nedeľu odhlasoval grécky parlament ďalšie zvýšenie daní a vytvorenie nového privatizačného fondu. Parlament taktiež otvoril cestu k predaju portfólia problémových úverov. Opatrenia majú krajine priniesť 1,8 miliardy eur ročne. Zvýšenie daní sa bude týkať reštaurácií, hotelov, benzínu, nafty a lístkov na verejnú dopravu. Daň z jedla a nápojov, vrátane tých, ktoré sa predávajú v reštauráciách a baroch, vzrastie zo súčasných 23 na 24 percent. Zvýšenie dane sa má vzťahovať aj na ďalšie tovary a služby, ako napríklad cigarety, alkohol, služby pevnej telefónnej siete a mobilných telefónov a platené televízne služby. Poplatky za pobyty v gréckych hoteloch sa zvýšia od roku 2018. Grécke médiá vypočítali, že nové nepriame dane vyjdú ročne priemernú grécku domácnosť na jeden mesačný príjem, teda okolo 810 eur. Priemerný plat v Grécku sa podľa štatistík pohybuje na úrovni 850 eur.

S privatizáciou poradia Francúzi

Ešte koncom minulého roka francúzsky prezident Francois Hollande prisľúbil gréckej vláde, že im Francúzi pomôžu s privatizáciou. „Chceme prispieť k tomu, aby takýmto spôsobom Grécko získalo finančné prostriedky a takisto posilnilo daňový systém,“ vyhlásil Hollande počas októbrovej návštevy Atén na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Po novom vznikne nezávislý privatizačný fond, ktorý bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má podľa dohody s veriteľmi získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Grécka vláda v súčasnosti očakáva z privatizácie príjmy na úrovni okolo 15 miliárd eur, no do dnešných dní sa Grécku podarilo z predaja majetku získať len 2,5 miliardy eur. Je možné, že nakoniec krajina z privatizácie získa celkovo len okolo 6 až 7 miliárd eur. Grécko svoje dlhy voči eurozóne podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu už boli odpustené na desať rokov.

Vývoj gréckej krízy od nástupu Syrizy k moci

Január 2015

V Grécku vyhrala 25. januára predčasné parlamentné voľby radikálna ľavicová strana Syriza, ktorá uspela vďaka sľubom, že skončí s úspornými opatreniami v krajine. Začali sa týždne neistoty, keďže nová grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom odmietala akékoľvek ústupky pri vyjednávaniach s medzinárodnými veriteľmi.

Júl 2015

Tretí záchranný program vo výške 86 miliárd eur bol schválený eurozónou a Grécko z neho začalo čerpať prvú finančnú pomoc.

September 2015

Grécky premiér Alexis Tsipras pre nepokoje vo vlastnej strane vyhlásil predčasné parlamentné voľby a podal demisiu. Syriza voľby v krajine opätovne vyhrala, Tsipras sa druhýkrát postavil na čelo vlády ako premiér.

Október 2015

Gréci v krajine „hostili“ medzinárodných veriteľov, ktorí preverovali, ako sa gréckej vláde darí napĺňať reformné plány výmenou za tretí balík pomoci.

November 2015

Pokroky, ktoré grécka vláda urobila za niekoľko mesiacov v plnení úsporných opatrení, zabezpečili, že správna rada Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) schválila uvoľnenie časti z finančnej pomoci pre Grécko vo výške 2 miliardy eur. Zároveň bolo sprístupnených ďalších 10 miliárd eur z prostriedkov vyčlenených na rekapitalizáciu gréckych bánk.

December 2015

V nadväznosti na úspešné plnenie priebežných cieľov, ako fiškálne reformy, zlepšenie výberu daní, štrukturálne reformy, modernizácia verejnej správy, rada ESM schválila uvoľnenie ďalšej miliardy eur pre Grécko.

Január 2016

Ministri financií eurozóny na svojom pravidelnom stretnutí hodnotili reformné úsilie gréckej vlády. Na základe výsledkov kontroly by sa podľa ich slov krajina priblížila k rozhodnutiu o možnom zmiernení štátneho dlhu.

Február 2016

Euroskupina rokovala o prebiehajúcom prvom hodnotení gréckeho ozdravného ekonomického programu. Vyzvala na ďalšiu spoluprácu medzi gréckymi úradmi a veriteľmi, aby sa snažili o dokončenie prvej veľkej revízie gréckych reforiem. Tie zahŕňajú napríklad problematiku reformy dôchodkového systému, fiškálne stratégie a fungovanie privatizačného fon­du.

Máj 2016

Grécky parlament schválil začiatkom mája ďalšie reformy v penziách a daňovej oblasti, ktoré by ročne mali priniesť do tamojšej štátnej kasy zhruba 5,4 miliardy eur. V nedeľu 22. mája prijal tamojší parlament ďalšie opatrenia, ktoré majú do štátnej kasy priniesť 1,8 miliardy eur ročne pomocou zvýšenia daní.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #eurozóna #grécky dlh