Ide o peniaze z tretieho záchranného balíčka pre Atény v objeme až 86 miliárd eur. Gréci ešte vlani v júni prisľúbili, že za finančnú pomoc budú robiť v krajine reformy. Tie sa ministrom pozdávajú, preto im jednak poslali ďalšie peniaze, no začali hovoriť aj o odpúšťaní ich dlhov. Gréci v minulosti podvádzali v štatistikách, žili roky na skrytý dlh a z tejto situácie je ťažké nájsť také riešenie, aby neopustili eurozónu, postavili sa na vlastné nohy a zaplatili všetky staré aj nové dlhy.
Gréci však pre úniu po včerajšku nebudú na programe dňa najbližšie štyri mesiace. Všetka pozornosť európskych lídrov sa totiž aktuálne zameriava na britské referendum o zotrvaní alebo odídení Veľkej Británie z únie, ktoré je naplánované na 23. júna. O tri dni na to sa konajú v Španielsku predčasné parlamentné voľby. V krajine, kde sa čoraz viac šíri odpor proti únii. Nikto v Bruseli preto nepochyboval o tom, že Gréci dostanú ďalšiu pomoc. „Trhy to aktuálne vnímajú tak, že pravdepodobnosť zotrvania Británie v EÚ je stále viac ako polovičná. Na druhej strane, pravdepodobnosť, že dôjde k tzv. Brexitu, nie je zanedbateľná. Na britskej politickej scéne sa stupňujú emócie s blížiacim sa termínom referenda, a narastá aj neistota v britskej ekonomickej a finančnej sfére,“ povedal hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda. Misky váh by preto podľa ekonómov mohlo nakloniť na stranu euroskeptikov práve vyhrotenie situácie s Gréckom, preto politici potrebovali Atény „umlčať“ aspoň na obdobie, keď sa rozhoduje o tom, či spoločný európsky blok opustí vôbec prvá krajina od samotného vzniku únie. Doteraz únia štáty len priberala.
Prečo Gréci potrebovali peniaze
Dôvod, prečo ministri aktuálne odklepli ďalšiu pomoc Grécku, je ten, že v júli musí krajina neodkladne splatiť svoje 5-miliardové dlhy voči Medzinárodnému menovému fondu a Európskej centrálnej banke. V štátnej kase na to momentálne Gréci nemajú peniaze. Od minulého roka, keď prišli na účet gréckej vlády prvé peniaze zo záchranného programu, vykonávali veritelia revíziu zavádzaných reforiem v krajine. Tie boli podmienkou spomínanej finančnej pomoci. Grécka vláda postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. V máji tohto roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne na to prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne.
„Požičané vráť“ pri Grécku neplatí
Ministri financií eurozóny, vrátane slovenského financmajstra Petra Kažimíra (Smer), včera diskutovali aj o tom, že by medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia) mohli odpustiť časť z gréckeho astronomického dlhu. Ten by mal do konca roka vzrásť na úroveň 180 percent hrubého domáceho produktu, čo predstavuje zhruba 320 miliárd eur. „Môžeme sa pozrieť na to, či bude Grécko môcť každoročne splácať svoje dlhy. Ak nie, sme pripravení im v najbližších rokoch pomôcť,“ povedal po rokovaní euroskupiny jej šéf Jeroen Dijsselbloem. V otázke zmiernenia gréckeho dlhu však ministri vylúčili zníženie jeho nominálnej veľkosti. „Veritelia však preskúmajú možnosť zníženia úrokových sadzieb a možno aj predĺženie splatnosti dlhu, čo požaduje Medzinárodný menový fond,“ poznamenal Dijsselbloem. „Nejde o žiadne odpúšťanie dlhu. Ide o špeciálne operácie, ktoré sa týkajú obsluhy dlhu. Poriadok by si mal urobiť trvalý euroval s cieľom znížiť náklady na správu dlhopisov, ktoré emitoval vo vzťahu ku gréckemu programu,“ povedal Kažimír.
Medzinárodný menový fond dlhodobo presadzuje, aby sa splátky gréckeho dlhu odsunuli o 30 rokov. Grécko pritom svoje dlhy voči eurozóne už podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu už raz boli odpustené na desať rokov. Grécka vláda by pritom chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Predikcie gréckej ekonomiky však nie sú dobré. Podľa gréckeho štatistického úradu ELSTAT len za vlaňajšok sa oslabila ekonomika Grécka o 0,2 percenta.
Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii. Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla. V oboch prípadoch by išlo o kvázi prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Ak sa však Grécku v tomto smere nepomôže, podľa MMF narastie dlh krajiny do roku 2050 na 250 percent HDP.
„Predĺženie lehoty splatnosti dlhu a zníženie úrokových sadzieb by spôsobili, že dlhová záťaž Grécka by do roku 2050 klesla na 100 percent HDP,“ tvrdí MMF. Francúzsky minister financií Michel Sapin včera povedal, že Grécku je nutné dať „priestor na dýchanie“, aby sa krajina dostala z recesie a začala viac investovať a tvoriť nové pracovné miesta.
Proti sú nateraz Nemci. V nemeckej spoločnosti prevláda silný odpor k odpúšťaniu dlhu Grékom alebo presunu splátok, čo v konečnom dôsledku znamená pre európskych daňových poplatníkov to isté. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v nemeckých parlamentných voľbách v októbri 2017 bude už po štvrtýkrát uchádzať o úrad spolkovej kancelárky. Prípadné nové ústupky Grékom pred voľbami v Nemecku by jej šance na znovuzvolenie mohli viac oslabiť.