Koľko fariem prežije? AŽ 100 sa pripravuje na zánik

Farmári, ktorí ešte na Slovensku chovajú dojné kravy, kalkulujú doslova s každým centom. Potrebujú od vlády dotáciu päť centov na každý liter mlieka, inak neprežijú. Premiér Robert Fico pomoc prisľúbil, ale koľko peňazí sa vyčlení, nie je jasné. Na Slovensku zostalo posledných 468 mliečnych fariem. Do konca roka ich môže byť najmenej o 100 menej a ohrozených je 4-tisíc pracovných miest. Stovka fariem totiž nepodpísala dlhodobé zmluvy, čím sa pripravujú na koniec.

29.05.2016 15:00
Krava, družstvo Foto: ,
Výkupná cena surového mlieka je už len 20 centov na liter, náklady družstevníkov sú niekedy až 38 centov.
debata (187)

Slovensko, ktoré už stratilo sebestačnosť v mäse, môže byť tak onedlho odkázané aj na mlieko a mliečne výrobky z dovozu. Môže to byť na úkor kvality. Kým spotrebiteľ sa teší z ceny, ktorá v obchode v akcii spadla až na 29 centov za liter mlieka, farmy melú z posledného.

Roľníci dostávajú za mlieko čoraz menej. Cena už padla k 20 centom za liter suroviny. Lenže kravy nie sú ropné studne, kde v čase poklesu cien možno zastaviť čerpadlá. Dojnice treba dojiť a kŕmiť alebo sa ich zbaviť raz a navždy – poslať ich na bitúnok. Ceny dramaticky padajú už druhý rok a ničia ekonomiku fariem. Trh totiž zalieva prebytkové mlieko.

Najväčšie, až miliardové prebytky majú Nemecko či Holandsko, ale stámilióny chrlí na trh aj Dánsko, Írsko a Veľká Británia.

V Európe sa prekresľuje mliečna mapa. Sú krajiny, ktoré prudko zvyšujú výrobu, a iné, ktoré ju znižujú a môžu o ňu úplne prísť. Niektoré farmy rýchlo rastú a iné smerujú do úpadku.

„Ak si má Slovensko udržať nádej, že zvýši podiel domáceho mlieka, jogurtov, tvarohov a syrov na pultoch predajní, potrebujú farmári okamžitú pomoc,“ hovorí predseda Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Odhodlanie poľnohospodárov chovať mliečny dobytok klesá z týždňa na týždeň úmerne s tým, ako narastajú ich straty. V porovnaní s vlaňajškom je len 60 percent podnikov ochotných "prevádzkovať“ vysoko stratové mliečne hospodárstva. Za minulý rok pokles cien pripravil farmárov o státisíce eur. Len družstvo v Očovej, ktoré chová 600 dojníc, prišlo o 350-tisíc eur.

Premiér dáva prednosť mlieku

Vláda už má na stole súpis prvej pomoci nevyhnutnej pre farmy. Má hodnotu 43 miliónov eur. Či a kedy ich poľnohospodári dostanú, ešte stále nie je definitívne rozhodnuté. V pondelok však premiér Robert Fico podľa portálu teraz.sk oznámil, že jednoznačne zastáva názor "radšej dať (peniaze) na mlieko ako na zbrane“.

"Vnímame to ako dobrý signál,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Kľúčovou otázkou je, kedy peniaze prídu. Družstvá, kde je mlieko chrbticou ekonomiky, ako v spomínanej Očovej, sa dostávajú do červených čísel.

"Od začiatku roka sme predali dva milióny litrov mlieka, keby nám štát uhradil zo straty aspoň 5 centov za liter, získali by sme stotisíc eur, aby sme zaplátali najväčšie diery v našom rozpočte,“ povedal predseda očovského družstva Ján Maľa.

Kedy teda prídu peniaze? Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) Pravde povedala, že rokovania s ministerstvom financií pokračujú. Konkrétnosti by mali byť známe v priebehu budúceho týždňa.

Fakt, že sa do rokovaní vložil premiér, ktorý povedal, že „nejde len o výrobu potravín, ale aj o zamestnanosť na vidieku, krajinotvorbu a tiež tradície, ktoré máme“, naznačuje, že predseda vlády si uvedomuje, o čo sa hrá. Je to naozaj tak, ako povedal: "Veľmi ľahko sa vytlčie stádo dojníc, ale znovu ho založiť, to je otázka niekoľkoročných periód.“

Nervozita medzitým stúpa v celej Európe. Vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu vyzvali komisára pre poľnohospodárstvo Phila Hogana, aby Brusel prijal opatrenia na stabilizáciu cien mlieka a pomohol producentom. Jedným z opatrení by malo byť celoúniové obmedzenie výroby mlieka. Nastolenie tejto požiadavky prichádza štrnásť mesiacov po tom, čo boli kvóty na mlieko zrušené. Spolu s pokračujúcim ruským embargom a zníženým čínskym dopytom spôsobili výbušnú situáciu v európskom mliečnom sektore.

"Nechceme, aby nás verejnosť vnímala ako žobráka s natrčeným širákom prosiacim o milodar,“ povedala výkonná riaditeľka Zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková. "Podnikať na podpore sa nedá, to, čo robíme, nás musí uživiť. Pocit dlhodobej odkázanosti je nepríjemný, oberá o ľudskú i profesionálnu dôstojnosť,“ dodáva šéf farmárskeho zväzu Alexander Pastorek.

Ako zabrániť rozpadu

V roku 2011 v družstve v Očovej radikálne zmodernizovali výrobu mlieka. Na mliečne farmy nasadili osem dojacích robotov, čo stálo družstvo 880-tisíc eur. Dojnosť vlani stúpla o viac ako 500 litrov na kravu, keď jedno zviera nadojilo 8¤402 litrov mlieka. Pre zaujímavosť, 600 očovských kráv s takouto dojnosťou poskytne mlieko pre 30-tisícové slovenské mesto.

Napriek tomu, že družstvo vyrába mlieko s nákladmi 38 centov na liter, čo je porovnateľné s holandskými farmami, mlieko sa podniku nerentuje. Vlaňajší pokles cien o sedem centov na litri mlieka pripravil družstvo Očovanov o 350-tisíc eur. Nebol to však jediný úder. Brusel skrátil dotácie veľkým poľnohospodárskym podnikom. V prípade PD Očová išlo o 70-tisíc eur, ďalších stotisíc eur stratilo družstvo po znížení dotácií podnikom hospodáriacim v horších prírodných podmienkach.

"Hoci Brusel tvrdí, že má jednotnú poľnohospodársku politiku, uplatňuje v skutočnosti dvoje pravidlá – jedny pre staré a druhé pre nové členské krajiny,“ myslí si Ján Maľa. Nazdáva sa, že zrušenie kvót prispelo k cielenému oslabeniu podnikov v strednej a vo východnej Európe. Na jeho konci môže byť krach podnikov, ktorých sa potom za takrečeno zostatkovú cenu zmocnia rôzne finančné skupiny.

Maľa pripomína, že čas na záchranu sa skracuje. Ak pomoc nepríde do žatvy, začne sa celoplošný rozpad. Po zrušení výroby mlieka by v Očovej z 93 družstevníkov prišlo o prácu 60. Že sa to môže stať masovým javom, potvrdzuje aj bývalý poslanec Smeru Marián Záhumenský. "Ak nepríde k účinnej stabilizácii mliečneho sektoru, v druhej polovici roka nastane rýchla likvidácia fariem,“ odhaduje vývoj Záhumenský.

Dôležité je, aby farmy produkujúce mlieko prežili tento rok. V roku 2017 začne platiť v EÚ tzv. fosfátová smernica, ktorá bude bičom na najsilnejšie mliekarenské krajiny, pretože striktne určí produkciu fosfátov na plochu pôdy a zviera. Pri vysokej hustote dojníc na hektár pôdy v starých členských krajinách tak svitá nádej pre Slovensko, kde je už iba minimálne zaťaženie pôdy zvieratami.

Otázka, pravda, je, v čej réžii sa bude na Slovensku v budúcnosti dorábať mlieko, ale aj bravčové mäso, pri ktorom klesla sebestačnosť pod 30 percent. Či družstvá budú patriť ešte slovenským podielnikom, alebo sa ich zmocnia investori zvonka.

Slovensko pri mlieku, podobne ako pri bravčovom mäse, dobehla minulosť. Za posledných 20 rokov sa živočíšna výroba dostala na slepú koľaj. "Budeme potrebovať obrovské množstvo financií, aby sa zastavil úpadok, ktorý sa zatiaľ stále prehlbuje,“ povedal Záhumenský.

Nová ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná pripomenula, že systémové opatrenia súvisia s prehodnotením zdrojov. Nie je problém pomenovať ich, ale nájsť potrebné peniaze.

© Autorské práva vyhradené

187 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #mlieko