Štát vráti úroky za zadržané dane

Obchodník tovar kúpi s DPH a v zdaňovacom období ho nestihne predať. Požiada preto štát o vrátenie DPH, ale namiesto toho sa u neho začne daňová kontrola. Tá nič nekalé nezistí a nadmerný odpočet DPH obchodník dostane o niekoľko mesiacov neskôr. V takýchto prípadoch by od budúceho roka mal štát vrátiť podnikateľom zadržané peniaze aj s úrokmi z omeškania. A to na základe nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

31.05.2016 14:00
mäso, dane Foto: ,
Kontroly oprávnenosti vratiek DPH často odhaľujú podvodníkov, poctivých podnikateľov však poškodzujú.
debata (4)

„Rozhodnutie Súdneho dvora je rozhodne dôvod na zmenu legislatívy. Finančná správa sa ale nateraz musí riadiť platnou legislatívou, inak by sme porušili zákon. Dnes nám platná legislatíva neumožňuje vrátiť subjektu úroky z omeškania za zadržiavaný nadmerný odpočet, ktorý bol finálne vrátený. Neviem presne, ako to po novom bude vyzerať v praxi. Legislatívny návrh vzniká, no zohľadní rozhodnutie Súdneho dvora,“ povedal pre Pravdu prezident Finančnej správy SR František Imrecze.

V praxi to momentálne vyzerá tak, že podnikatelia do skončenia daňovej kontroly nemôžu disponovať svojimi peniazmi, čo mnohým spôsobuje existenčné problémy.

„Vieme o prípadoch, kedy finančná správa vrátila veľké sumy s niekoľkomesačným či dokonca niekoľkoročným oneskorením. Tento proces je veľmi ťažkopádny, a zrejme jeho hlavným cieľom je vrátiť peniaze daňovníkom čo najneskôr,“ komentuje situáciu Vladimír Kovár, daňový poradca spoločnosti Grant Thornton Slovensko.

Kovár poukazuje na prípad Enel a na uznesenie, ktoré vydal Súdny dvor Európskej únie v prípade Kovozber v októbri 2015, podľa ktorého Slovensko malo zaplatiť úroky z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH dotknutej spoločnosti. Tieto úroky Slovensko ešte neuhradilo.

„V prípade oneskoreného vrátenia nadmerných odpočtov DPH pripravujeme v mene klientov žaloby, v ktorých budeme žiadať úroky z omeškania vo výške 15 percent ročne zo zadržiavaných nadmerných odpočtov DPH. Je to rovnaká suma, akú žiada štát od daňovníka pri oneskorenej platbe dane,“ tvrdí daňový expert. „Prípady, ktoré dnes sú, teda subjekty, ktoré sa budú so štátom súdiť, musia byť riešené individuálne. To znamená, že súdny proces akceptujeme,“ komentuje Imrecze.

Obštrukcie so štátom

Odborníci poukazujú aj na prípady, keď slovenské daňové úrady prehrali spor týkajúci sa DPH s daňovníkmi na Najvyššom súde, ale obštrukciami bránia uplatneniu ich nároku na vyplatenie úroku z omeškania.

„Budeme presadzovať aj nároky na náhradu škody, ktorá daňovníkovi vzniká v dôsledku toho, že mu daňový úrad nevyplatí načas úroky z omeškania. Čím neskôr daňový úrad vyplatí daňovníkovi úrok z omeškania, tým vyššia bude náhrada škody. Odďaľovanie vyplatenia úrokov z omeškania tak ešte zvýši účet, ktorý bude musieť daňový úrad zaplatiť daňovníkovi,“ povedal Kovár.

Imrecze tvrdí, že za posledné roky sa zlepšil výber subjektov na daňovú kontrolu. „Snažíme sa vyhnúť tomu, aby sme mali kontroly bez nálezu. Vyhýbame sa tomu, aby sme zadržiavali finančné prostriedky subjektom, kde na to nie je dôvod,“ doplnil Imrecze.

Imrecze však upozorňuje, že daňové podvody v štáte začali meniť svoj charakter. Objem rizikových nadmerných odpočtov mal v roku 2012 hodnotu viac ako miliardu eur, dnes je to okolo 60 miliónov eur. Štát prichádza pri DPH ročne o viac ako miliardu eur. Kým v minulosti zaznamenávali veľké nadmerné odpočty rizikových spoločností, aktuálne sa začína objavovať väčšia početnosť daňových priznaní s malými nadmernými odpočtami. Tieto spoločnosti sa snažia Finančnú správu kapacitne zahltiť tak, aby nebola schopná všetko skontrolovať. Znamená to, že spoločnosť, ktorá podávala jedno daňové priznanie na vysokú sumu odpočtu napríklad vo výške jedného milióna eur, si to teraz rozloží medzi tridsať spoločností na rôznych úradoch, v rôznych výškach. Skúšajú, čo im vyjde, a kde ich daniari skontrolujú a kde nie. Podvodníkom v tomto prípade kleplo po prstoch zavedenie elektronického kontrolného výkazu DPH.

Nové typy podvodov

Všetky podvody teraz smerujú k znižovaniu vlastnej daňovej povinnosti. V tomto prípade ide napríklad o cezhraničné zlučovanie firiem v rámci okolitých krajín na nekontaktné osoby.

„Napríklad subjekt vloží do banky hotovosť, následne prebehne transakcia medzi subjektmi, hotovosť sa zase vyberie, neskôr opäť vloží na bankový účet, a s touto masou peňazí sa neskôr deklaruje oveľa väčší objem transakcií. Ide vlastne o to, že daný podnikateľ si uplatní fiktívny vstup z finálnej spotreby a zníži si tým vlastnú daňovú povinnosť. Výsledkom nie je nadmerný odpočet DPH, ale nižšia daňová povinnosť, ktorá napríklad klesne z niekoľko stotisíc na pár desiatok eur. Následne danú firmu zlúči s fiktívnymi subjektmi v Maďarsku, Českej republike či Rumunsku,“ opísal Imrecze.

Preto Finančná správa od budúceho roka zavádza superzaisťovací príkaz, podobne ako v Českej republike. Ide o rozšírenie predbežného opatrenia na úroveň, že už v prípade objektívneho podozrenia z daňového podvodu bude môcť štát cez finančnú správu siahnuť daňovému subjektu, ktorý celý podvod realizuje, na peniaze alebo majetok.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #DPH