Navrhovatelia v podaní argumentujú, že novelizáciou boli novo definované tri rôzne spôsoby výplaty starobného a predčasného dôchodku – doživotný dôchodok, dočasný dôchodok a programový výber. Podľa navrhovateľov k zmene a doplneniu došlo takým spôsobom, ktorý vyvoláva pochybnosti o ústavnej konformnosti prvých dvoch foriem vyplácania starobného dôchodku, ako aj nového inštitútu v podobe zmluvy o poistení dôchodku.
Okrem namietaného nesúladu je podľa navrhovateľov potrebné preskúmať a posúdiť možnú protiústavnosť inštitútu rezervného garančného fondu vymedzeného zákonom o sociálnom poistení.
Napadnuté ustanovenia treba podľa nich preskúmať spoločne, pretože majú dopad na sporiteľov v prvom aj druhom dôchodkovom pilieri. Zastávajú názor, že napadnuté ustanovenia sú diskriminačné, lebo rozdielne zaobchádzajú so skupinou dôchodcov, pričom znevýhodňujú jednu skupinu sporiteľov. Mechanizmus selekcie medzi sporiteľmi je diskriminačný a protiústavný.
Za protiústavné považujú aj ustanovenie, podľa ktorého ak sporiteľ splní podmienky na výplatu starobného dôchodku formou doživotného a uzavrie s poisťovateľom zmluvu o poistení dôchodku, pričom následne zomrie po siedmich rokoch, tak zvyšné úspory presahujúce sumu 84-mesačnej výplaty dôchodku sa nestávajú predmetom dedenia a nie sú poukázané oprávnenej osobe.