V prípade, že Briti v EÚ zostanú, prepady nahradí rast. Bude pokračovať ozdravovanie ekonomík v EÚ. Opačný scenár by znamenal krízu. Politickú aj ekonomickú krízu spojenú s prepúšťaním v Európe aj v samotnej Británii. Brexit by mohol spustiť lavínu odchodov, najčastejšie sa hovorí o Holandsku, Portugalsku, Španielsku a dokonca o Poľsku či Maďarsku.
Kampaň pred hlasovaním je v Británii spojená s agitáciou plnou klamstiev a navodenia strachu. Nie je jasné, čo zvíťazí. Zdravý rozum velí Britom zotrvať v únii, keďže polovica ich exportu smeruje do únie. Briti by prišli o prácu, o príjmy. Emócie súvisiace napríklad s výhodami pre prisťahovalcov lákajú niektorých hlasovať za odchod. Britskému premiérovi Davidovi Cameronovi, lídrovi vládnej Konzervatívnej strany, ktorý je za zotrvanie Británie v únii, hrá najnovšie do karát utorňajšie rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ten rozhodol, že Británia môže odmietnuť vyplácanie rodinných prídavkov zahraničným pracovníkom, ktorých deti nežijú vo Veľkej Británii.
Negatívne dosahy brexitu by pocítilo aj Slovensko. Národná banka Slovenska vypočítala, že do roku 2020 by v dôsledku brexitu úroveň slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,34 percenta menej v porovnaní s aktuálnym odhadom, čo by orientačne mohlo znamenať približne o 5 300 menej vytvorených pracovných miest. Ceny v obchodoch by sa mohli zvýšiť navyše o 0,4 percenta. Napríklad pre kórejskú automobilku Kia pôsobiacu na Slovensku by bol brexit problém v prípade zavedenia vysokých ciel na automobily dovážané z EÚ. Kia v minulom roku vyrobila na Slovensku 338-tisíc automobilov. Medzi najsilnejšie trhy žilinskej automobilky so 14-percentným podielom patria práve Británia a Rusko.
Európska odborná verejnosť sa zhoduje na jednom – sme momentálne v najväčšej neistote, akej kedy únia čelila. Ani minuloročný problém so zadlženým Gréckom, keď hrozil jeho odchod z eurozóny, nepredstavoval také riziko, akým je teraz Británia a jej možný odchod z únie. Aj preto investori radia nateraz uložiť peniaze do istých aktív – nehnuteľností, dlhopisov či zlata.
Výpočty a predikcie v prípade brexitu sa veľmi líšia. Napríklad ekonómovia, ktorí sú za odchod Británie z únie, vypočítali, že britská ekonomika by mohla byť do roku 2030 o 4 percentá väčšia. Čísla viacerých medzinárodných finančných inštitúcií však tento optimizmus vyvracajú s tým, že Briti by sa z odtrhnutia od únie tak skoro nespamätali, rovnako tak nie ani Európska únia. Najmä v politickej rovine.
Najhorší ekonomický scenár nedávno opísal samotný britský minister financií George Osborne, ktorý tvrdí, že v najbližších 15 rokoch bude strácať krajina na obchode zhruba 200 miliárd britských libier ročne. O rovnaký objem prostriedkov by mali Briti prichádzať pri zahraničných investíciách. „Odchod z EÚ je jednosmerným lístkom k chudobnejšej Veľkej Británii,“ povedal Osborne. Po brexite by podľa ekonómov mohla britská ekonomika klesnúť o 8 až 14 percent. Na porovnanie, počas krízových rokov 2008 – 2009 sa prepadlo tamojšie hospodárstvo o sedem percent. Odchod z únie by ich preto bolel viac, ako dosahy krízy, ktoré mali na viaceré európske krajiny devastačné účinky.
Rozhodnutie prišlo v pravej chvíli. Náhoda?
Cameron môže vyťažiť zo súdneho verdiktu o obmedzení dávok pre migrantov. Verejnosť ho totiž dlhodobo kritizuje za to, že nerieši narastajúcu migráciu. Veľká časť Britov, ktorí sú za brexit, viní migrantov, že odčerpávajú zo systému sociálne výhody, ale naspäť už toľko neprispievajú, alebo že im mnohí vzali prácu. Stúpenci vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie hovoria, že krajina by mala zaviesť rozumnejší migračný systém založený na jej potrebách.
Iné bohatšie členské krajiny EÚ, napríklad Nemecko, tiež chcú brániť tzv. sociálnej turistike z chudobnejších východoeurópskych štátov, ktoré do únie vstúpili od roku 2004. Utorkové rozhodnutie súdu sa týka jednej z mimoriadne citlivých otázok súvisiacich s blížiacim sa referendom. Európsky súdny dvor konštatoval, že pravidlo, ktoré podmieňuje vyplácanie rodinných prídavkov právom bývať v krajine, by mohlo smerovať k diskriminácii, ale môže byť ospravedlnené nutnosťou chrániť verejné financie.
Každoročne do Británie prichádza 300-tisíc nových prisťahovalcov. Momentálne pracuje v Británii okolo 100-tisíc Slovákov a každým rokom tento počet rastie. Veľká Británia ročne prijme viac migrantov z EÚ ako ktorákoľvek iná členská krajina, s výnimkou Nemecka. Ak by Briti spoločný európsky blok opustili, prípadne neskôr aj výrazne obmedzili migráciu, najmä z rozvíjajúcich sa európskych štátov, znamenalo by to väčšie presuny ľudí do ostatných bohatých krajín EÚ.
Prisťahovalectvo by bol problém pre viaceré krajiny eurozóny, kde je vysoká nezamestnanosť. Cameron si však už prednedávnom v Bruseli vybojoval výnimku v tom, že krajina bude škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti budú po novom aj Slovákom vyplácať len toľko, koľko by dostali doma. Kým na Slovensku sa pohybuje mesačný príspevok na dieťa v sume 23,52 eura, v Británii je teraz 82 eur. Podľa ešte stále platných dohôd by malo v tomto prípade platiť tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako vstúpia do platnosti, teda pravdepodobne v roku 2018. Zmeny by mali trvať v krajine najbližších sedem rokov. Ale to len v prípade, ak zostane krajina v únii. O podobných zmenách uvažujú aj Nemci a Rakúšania.
Protieurópska kampaň britských médií sa vyostruje
Nie je ničím novým, že britské médiá dlhodobo vystupujú proti únii, najmä tie bulvárne. Niektorí to označujú za protieurópsku kampaň. V utorok vyšiel tamojší bulvár The Sun s titulkou, ktorá sa nedá nazvať inak, ako agitáciou za odchod Británie z únie. Denník dal dokonca aj referendovú otázku s možnosťami, kde vyznačil, čo majú 23. júna Briti označiť. Na titulke sa dokonca píše, že „ak Británia zostane v únii, bude pohltená nemeckou dominanciou“.
The Sun opisuje, že sa obáva federalizovania únie, čo ide v protiklade s väčšinovým názorom Britov, ktorí si chcú zachovať veľkú časť národnej suverenity. „Tí, ktorí vystupujú v kampani za zotrvanie Británie v únii, strašia v prípade brexitu masovou nezamestnanosťou, stúpajúcimi úrokovými sadzbami a infláciou, klesajúcimi cenami nehnuteľností a dokonca svetovou vojnou. To je nezmysel! Roky dozadu predpovedali politici a ekonómovia apokalypsu, keď sme nechceli prijať euro. Vďaka bohu, že sme to vtedy zastavili,“ píše sa v úvodnom editoriáli denníka The Sun.
Ako by to vyzeralo po brexite?
Ak Briti zahlasujú za tzv. brexit, podľa Lisabonskej zmluvy bude mať krajina dva roky na vystúpenie z EÚ. Očakáva sa, že na prelome rokov 2017/2018 Európska komisia schváli vystúpenie krajiny z EÚ. V nasledujúcich dvoch rokoch budú musieť Briti nanovo vyjednávať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami, vrátane Slovenska.
Ak 23. júna v referende zahlasujú Briti za odchod krajiny z únie, pre Britániu sú možné tri scenáre ich ďalšieho fungovania s Európou. V prvom prípade by išlo o nórsky scenár, teda by sa automaticky stali členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorý združuje aj Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by však aj ta museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Mali by, paradoxne, menej suverenity, ako majú teraz v únii. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier).
Druhá možnosť je švajčiarsky scenár, čo by predstavovalo bilaterálne obchodné dohody medzi EÚ a Britániou. Švajčiari síce nie sú oficiálne v EEA, ale majú s úniou podpísané dohody, ktoré umožňujú slobodu pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu. V prípade švajčiarskeho scenára by HDP Británie klesol za 15 rokov až o 6,2 percenta (36 miliárd libier). EEA zahŕňa členské štáty EÚ a EFTA, čo je Európske združenie voľného obchodu. To združuje spomínané Nórsko, Lichtenštajnsko, Island aj Švajčiarsko. Švajčiari však v roku 1992 následný vstup do EEA odmietli v referende. Na bilaterálnych dohodách s EÚ funguje aj Kanada či Turecko.
Treťou možnosťou je tzv. WTO (Svetová obchodná organizácia) scenár. Nešlo by o žiadne špecifické dohody, to znamená, že vzťahy medzi Britmi a úniou by boli na úrovni bežných partnerov z WTO, ako napríklad Rusko či Brazília. Ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi. V prípade WTO scenára by britská ekonomika klesla až o 7,5 percenta (45 miliárd libier).
Priemerná britská domácnosť by v prípade nórskeho scenára stratila za 15 rokov zhruba 2 600 libier, vo švajčiarskom modeli 4 300 libier a vo WTO nastavení až 5 200 libier. Británia si uvedomuje fakt, že polovica ich exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie predstavuje zhruba 10 percent z celkového vývozu. Londýnska ekonomická škola (LSE) navyše uviedla, že po brexite by priemerný príjem britskej domácnosti pre nižšie príjmy zo zahraničného obchodu klesol najmenej o 850 libier ročne. Podľa pesimistickejšieho scenára by pokles príjmu mohol byť dvojnásobný.
Rôzne výskumy nezávisle od seba ukazujú, že obchod medzi Britániou a úniou má priamy dosah na viac ako 4,3 milióna pracovných miest. Po odchode Britov z EÚ by sa takisto na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulatórnu záťaž.
Ekonómovia podporujúci brexit však tvrdia, že po odchode Britov z únie vzrastie HDP Británie do roku 2030 o 72,3 miliardy libier, teda zhruba o 4 percentá. Britské Centrum pre výskum ekonomiky a obchodu a Londýnska ekonomická škola (LSE) zase hovoria o opaku, a teda, že ekonomika Británie poklesne nasledujúcich 15 rokov o 56,3 miliardy libier, teda zhruba o 3,1 percenta. Konfederácia britského priemyslu (CBI) predikuje 3,5-percentný pokles do roku 2030, čo predstavuje stratu 63,3 miliardy libier. Oxford economics je ešte pesimistickejší, keďže jeho odhady sú vo výške 3,9 percenta, teda celková strata v sledovanom období bude 70,5 miliardy libier. Britské ministerstvo financií vyčíslilo straty pre britskú ekonomiku do roku 2030 vo výške 135,7 miliardy libier, čo je zhruba 7,5-percentný pokles tamojšej ekonomiky.
Aké dôsledky by mal odchod Británie z EÚ
- Akcie podnikov by sa prepadli, EÚ by musela tlačiť ešte viac peňazí, aby odvrátila hospodársku krízu
- Ďalšie tlačenie peňazí by mohlo dvihnúť infláciu, oslabiť euro aj britskú libru, znehodnotiť úspory ľudí
- Export Británie do EÚ by sa oslabil, všetkým by hrozila recesia, pokles zamestnanosti, rast cien
- Po brexite by mohli zvažovať odchod z EÚ aj Holandsko, Portugalsko, Španielsko či Poľsko a Maďarsko
- Namiesto naplánovaného posilnenia EÚ, obnovy ekonomík, reforiem by sa EÚ zúžila
- Brexit by mohol byť inšpiráciou aj pre extrémistov, populistov a rástol by aj vplyv Ruska v EÚ
- Zvažované reformy na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ by sa odsunuli
- Do popredia by sa opäť dostala dlhová kríza, eurovaly, zachraňovanie Grécka či Talianska
- Už hrozbou brexitu si Británia vydobyla právo obmedziť dávky migrantom, čo chcú využiť aj iné štáty