Britský bulvár lobuje za brexit

Médiá majú obrovskú moc a vo Veľkej Británii to aktuálne platí dvojnásobne. Najpredávanejšie britské bulvárne noviny The Sun, ktoré si denne kúpi 1,7 milióna Britov, agitujú za odchod Británie z únie.

17.06.2016 13:00
debata (15)

Už 23. júna majú tamojší obyvatelia v referende rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú zostať v spoločnom európskom bloku. The Sun vlastní mediálny magnát Rupert Murdoch. Ten už dlhodobo vystupuje proti Bruselu. Britskí komentátori preto upozorňujú, že sa opäť raz ukazuje sila médií a moc jednotlivca, ktorý môže presadiť vlastné záujmy nad záujmami verejnosti.

„Raz som sa opýtal Ruperta Murdocha, prečo je proti Európskej únii. To je jednoduché, odpovedal. Keď idem na Downing Street (sídlo britského premiéra), urobia to, čo poviem. Keď idem do Bruselu, nevenujú mi pozornosť,“ opisuje Murdochov postoj Anthony Hilton z britských novín Evening Standard.

Za brexit lobujú aj ďalšie britské bulvárne denníky. Pravda však je, že Murdochov mediálny dom News Corp’s U.K, pod ktorý patrí okrem bulváru The Sun aj The Times a The Sunday Times, zaznamenal pokles príjmov z reklamy ako dôsledok obáv firiem z možného brexitu. Jeho mediálne domy 21st Century Fox a Sky majú pritom dlhoročné kontrakty s Európou. Prípadný odchod Británie z únie by tieto obchodné vzťahy mohol narušiť.

Druhý najsilnejší bulvár v krajine Daily Mail (1,6 milióna predaných výtlačkov denne) zasa pred referendom zvolil taktiku „poukazovania na nedostatky únie“, explicitne však čitateľom nepodsúva jasný postoj, ktorý by mali zaujať vo svojej voľbe. Tvrdí, že Británia vstupom do únie stratila suverenitu, je ohrozovaná narastajúcou migráciou a prispieva do rozpočtu únie viac, ako z neho dostáva. Dosť kriticky sa v posledných dňoch vyjadrujú komentátori denníka na margo nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či šéfky Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovej, ktorá chce Grékom odpustiť časť z ich astronomických dlhov.

Do ďalšieho britského denníka Daily Telegraph zase svojím pravidelným stĺpčekom prispieva bývalý londýnsky starosta Boris Johnson. Ten vo svojich pravidelných komentároch nenecháva na Bruseli nitku suchú. Až 60 percent čitateľov denníka je aktuálne naklonených k odchodu Británie z únie. Denník The Times, ktorý patrí do Murdochovho mediálneho impéria, však prostredníctvom jeho hlavných komentátorov nie je veľmi za brexit. Dokonca ich hlavný komentátor John Witherow sa nedávno vyjadril, že ho argumenty euroskeptikov v kampani za odchod Britov z únie nepresvedčili.

Za jasné zotrvanie krajiny v únii je napríklad najväčší mienkotvorný seriózny denník The Guardian, ale aj bulvár Daily Mirror či Evening Standards. Daily Mirror a The Guardian sú pritom ľavicovo-liberálne denníky, ktorých čitatelia sú priaznivci labouristov. Tí na čele s Jeremym Corbynom dlhodobo poukazujú na to, že brexit by bol pre krajinu ekonomickou samovraždou. Bulvár Daily Express vlastnený miliardárom Richardom Desmondom je zase za jasné nie Bruselu.

Mediálna moc bulváru

Murdoch nateraz popiera, že má niečo dočinenia s utorkovým editoriálom jeho bulvárneho denníka, ktorý na titulke vyzýval Britov, aby zahlasovali za tzv. brexit. O vyslovenej agitácii vraj rozhodol šéfredaktor novín Tony Gallagher. Faktom však je, že od roku 1974, keď sa dostali v Británii k moci konzervatívci, sa The Sun vždy priklonil na stranu víťazov. Inými slovami, to, ako predikoval výsledky referenda či volieb The Sun, sa neskôr potvrdilo. V tomto prípade je najväčší problém, že tento bulvárny denník čítajú ľudia, ktorí sa normálne o politiku a hlavne vecné argumenty nezaujímajú. Aj napriek tomu, že po brexite by Briti veľa stratili najmä z ekonomického hľadiska, The Sun podpriemerne informovaného voliča presviedča o opaku.

Posledný protieurópsky editoriál písal dlhoročný britský novinár a politický komentátor Trevor Kavanagh. „Európska únia hovorí jedno a koná druhé. Ak Británia zostane v únii, bude pohltená nemeckou dominanciou. Tí, ktorí vystupujú v kampani za zotrvanie Británie v únii, strašia v prípade brexitu masovou nezamestnanosťou, stúpajúcimi úrokovými sadzbami a infláciou, klesajúcimi cenami nehnuteľností a dokonca svetovou vojnou. To je nezmysel! Roky dozadu predpovedali politici a ekonómovia apokalypsu, keď sme nechceli prijať euro. Vďaka bohu, že sme to vtedy zastavili,“ píše v úvodnom editoriáli Kavanagh. Včera sa pre britskú verejnoprávnu televíziu BBC vyjadril, že „my (The Sun) len hovoríme to, čo si myslíme. A veľa čitateľov verí v to, čo hovoríme“, tvrdí Kavanagh. Podľa odhadov dve tretiny čitateľov The Sun sú euroskeptici.

Podľa prieskumu agentúry YouGov pre denník The Times by odchod svojej krajiny z EÚ teraz podporilo v referende 46 percent opýtaných, zatiaľ čo zotrvanie v bloku len 39 percent. Jedenásť percent respondentov sa stále nerozhodlo a štyri sa nechystajú ísť hlasovať vôbec. V ankete agentúry ORB pre denník The Daily Telegraph vedú zástancovia brexitu so 49 percentami nad jeho odporcami so 48 percentami. Odporcovia EÚ vedú aj v prieskume agentúry ICM (53 k 47 percen­tám).

Briti chystajú krízový rozpočet

Kým britské médiá prichádzajú s vlastnými stĺpčekmi, komentármi či karikatúrami odrážajúcimi ich postoj k referendu, k ich čitateľom či divákom sa dostávajú aj správy od vládnych predstaviteľov. Britský premiér David Cameron od vyhlásenia referenda v krajine absolvoval už desiatky stretnutí s občanmi, navštevuje britské školy, fabriky, združenia a nechýba na žiadnej väčšej spoločenskej udalosti, kde presviedča potenciálnych voličov o výhodách členstva v EÚ.

Vládna strana konzervatívcov však posledné týždne stavila aj na taktiku „navodenia strachu“, keď varovala pred vojnou. Britský minister financií George Osborne prišiel s tvrdením, že po brexite čakajú krajinu tvrdé škrty a uťahovanie opaskov. K škrtom by zrejme prišlo, otázne však je, k akým.

Vystúpenie z EÚ podľa ministra zasiahne investície, ekonomiku a pocítia ho aj rodiny. Osborne odhaduje, že po odchode z únie vznikne vo verejných financiách diera vo výške zhruba 30 miliárd libier, čo je v prepočte takmer 38 miliárd eur. V dôsledku toho bude vláda nútená zvýšiť základnú sadzbu dane z príjmu, daň z dedičstva a zredukovať svoje výdavky, vrátane výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a armádu.  Osborna, ktorý je členom vládnej Konzervatívnej strany, podporil aj Alistair Darling, bývalý minister financií opozičných labouristov, ktorý riadil tento rezort počas globálnej krízy. „Som oveľa viac znepokojený ako počas krízy v roku 2008,“ povedal Darling.

Ekonómovia podporujúci brexit však tvrdia, že po odchode Britov z únie vzrastie HDP Británie do roku 2030 o 72,3 m­iliardy libier, teda zhruba o 4 percentá. Britské Centrum pre výskum ekonomiky a obchodu a Londýnska ekonomická škola (LSE) zase hovoria o opaku, a teda, že ekonomika Británie poklesne nasledujúcich 15 rokov o 56,3 miliardy, teda zhruba o 3,1 percenta. Konfederácia britského priemyslu (CBI) predikuje 3,5-percentný pokles do roku 2030, čo predstavuje stratu 63,3 miliardy libier. Oxford economics je ešte pesimistickejší, keďže jeho odhady sú vo výške 3,9 percenta, teda celková strata v sledovanom období bude 70,5 miliardy libier.

Po brexite sa však na Britských ostrovoch bude schyľovať k ďalšiemu referendu. Škótska premiérka a šéfka tamojších nacionalistov Nicola Sturgeonová prišla nedávno s vyhlásením, že Škótov nemôžu Briti nútiť opustiť EÚ. V predminulom škótskom referende vyhrali stúpenci zotrvania Škótska v Británii pomerom 55 ku 45 percentám. Odvtedy však popularita nacionalistov ďalej stúpla a o možnosti ďalšieho referenda sa hovorí čoraz častejšie.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká Británia #Brexit