Katastrofa v podobe zatvorenia niektorej európskej burzy sa našťastie nekonala. Oveľa miernejší pád amerických akciových trhov navyše naznačuje, že Slováci sa zatiaľ nemusia obávať návratu krízy, ktorá v roku 2008 naštartovala v krajine pod Tatrami prepúšťanie. Centrálne banky sú tentoraz totiž pripravené dodať padajúcim trhom potrebné množstvo lacných peňazí a odvrátiť tak návrat ekonomickej recesie.
„Trhy boli v posledných dňoch nastavené skôr na víťazstvo ,zotrvania'. Ich reakcia bola preto značná. Libra sa oslabila v prvotnej fáze oproti doláru takmer o 12 percent a oproti euru o vyše 9 percent. Libra sa oproti doláru dokonca prepadla na najnižšie úrovne od roku 1985. Euro tiež spadlo oproti doláru pre narastajúcu neistotu o možnom dopade na ekonomický rast na kontinente o vyše 4 percentá,“ povedal hlavný analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Na starom kontinente najmenšie straty, „len“ 6,7 percenta, zaznamenal index DAX, odvíjajúci sa od sily najsilnejšej európskej ekonomiky – Nemecka. Ešte nižšie straty dokázal v piatok dosiahnuť len hlavný britský akciový index FTSE 100, ktorý sa prepadol o 3 percentá. Nepriamo to má vplyv aj na úspory Slovákov.
Prostredníctvom II. piliera má 1,5 milióna Slovákov investovaných na finančných trhoch 6,56 miliardy eur. Väčšina ľudí s peniazmi investovanými v bezpečných garantovaných fondoch zameraných na kúpu dlhopisov zarobila na piatkovom páde akcií.
„Väčšina dlhopisov zaznamenala dokonca mierny nárast ceny, čiže bezprostredný dopad na garantované fondy je skôr mierne pozitívny až neutrálny. Ako riziko vnímame skôr skutočnosť, že v reakcii na referendum a následnú neistotu ponechá Európska centrálna banka (ECB) sadzby na nízkych úrovniach dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Na akciových trhoch sú poklesy v rozpätí 3 až 10 percent v závislosti od regiónu,“ uviedol Miro Kotov, investičný manažér Allianz – Slovenská d.s.s.
Väčšina peňazí v II. pilieri – takmer 5,56 miliardy eur – je investovaných v bezpečných dlhopisových fondoch II. piliera a zvyšná 1 miliarda sa nachádza v momentálne extrémne rizikových akciových a indexových fondoch.
V piatkovom chaose sa ľudia mohli tešiť len z klesajúcich cien ropy. Cena čierneho zlata sa prepadla o 4,7 percenta, na cenu 47,8 dolára za barel. Udržanie nižších cien ropy sa s odstupom niekoľkých týždňov vždy prejaví aj v zlacňovaní pohonných hmôt na Slovensku. Z časov neistoty tiež ťažia investori investujúci do bezpečného zlata, ktorého cena v priebehu piatka stúpla o 4,47 percenta na 1 318 dolárov za 1 trojskú uncu.
Analytik Conseq Investment management Lukáš Vácha očakáva v najbližších dňoch na finančných trhoch výrazné kolísanie cien akcií. „Nečakáme však prepuknutie ďalšej finančnej krízy, podobnej tej z rokov 2008 a 2009. Centrálne banky sú dnes v stave nepretržitej pohotovosti a mobilizácie celého dostupného arzenálu menovej politiky. Na trhoch by teda nemal v vzniknúť väčší nedostatok peňazí, ktorý bol hlavnou príčinou vtedajších akútnych problémov,“ vysvetlil pre tlačovú agentúru ČTK.
Kríza by nastala, ak by brexit dokázal spôsobiť krach napríklad najväčšieho nemeckého finančného domu Deutsche Bank. Proti stojí Európska centrálna banka aj Bank of England. Oba hlavné finančné domy prisľúbili v prípade problémov dodať na trhy dostatok lacných peňazí.
„Britská centrálna banka je v prípade problémov pripravená poskytnúť finančným trhom dodatočných 250 miliárd britských libier,“ vyhlásil guvernér Bank of England Mark Carney. Európska centrálna banka už dnes každý mesiac dodá na trhy 90 miliárd nových eur. Rizikom tlačenia peňazí je inflácia a prepad úspor v budúcnosti. V prípade vyostrenia problémov ECB dokonca uvažuje aj o priamej distribúcii peňazí medzi 338 miliónov ľudí žijúcich v 19 krajinách používajúcich spoločnú menu euro. Do tretice americká centrálna banka FED pre brexit odložila zdvihnutie základnej úrokovej sadzby zo stále rekordne nízkej úrovne 0,5 percenta. Všetky spomínané opatrenia majú za úlohu zvládnuť odchod Veľkej Británie z Európskej únie.