Správa naznačuje, že skutočný výkon ekonomiky eurozóny zaostával v rokoch 2014 a 2015 za potenciálnym výstupom zhruba o šesť percent. Doterajšie odhady predpokladali, že tento rozdiel je len okolo dvoch až troch percent.
„Možný dôsledok tohto zistenia je taký, že opatrenia zamerané na podporu agregátneho dopytu, vrátane fiškálnych a menových opatrení, by v mixe ekonomickej politiky mali hrať ešte dôležitejšiu úlohu,“ uviedli autori štúdie, ktorá podľa agentúry Reuters nemusí nutne odrážať názor členov Rady guvernérov ECB.
Ekonomika eurozóny vlani vykázala rast o 1,6 percenta a ECB sa domnieva, že v nasledujúcich rokoch sa bude rast pohybovať na zhruba rovnakej úrovni. Podporné menová opatrenia zvýšia v rokoch 2015 až 2018 hrubý domáci produkt (HDP) 19 krajín platiacich eurom celkovo o 1,5 percenta, uviedla ECB.
Niektorí činitelia tvrdia, že ECB, ktorá sa v eurozóne snaží podporiť hospodársky rast a infláciu, čoskoro vyčerpá nástroje, ktoré má ešte k dispozícii. Každé ďalšie podporné opatrenie totiž so sebou nesie väčšie riziko nepriaznivých vedľajších dôsledkov.
Pokiaľ ide o štáty eurozóny, ich rozpočtová politika je tento rok mierne expanzívna, čo by naznačovalo mierne zvýšenie dopytu, podotýka agentúra Reuters. Len málo vlád má ale priestor na to, aby zvýšili výdavky výraznejšie.