Sami poľnohospodári sú však opatrní. Nemajú príliš veľa dôvodov na radosť. Celosvetovo sa očakáva tretí raz za sebou veľmi dobrá úroda obilnín a ich ceny stále padajú nadol.
Žať sa začalo na prelome júna a júla. Ozimný jačmeň aj repka sa zatiaľ prezentujú veľmi dobrými úrodami. Najskoršia z obilnín dáva výnosy od 6 do 7,5 tony zrna priemerne na hektári a repka aj viac ako 4 tony z hektára. Ak sa tento trend udrží a úrodu nepoškodia ľadovce, ktoré tento týždeň znivočili porasty nielen obilnín, ale aj kukurice, zemiakov, zeleniny a ovocia v Zemplíne, krajina bude mať opäť plné sýpky.
Koľko peňazí však prinesú obilniny a olejniny do farmárskych pokladníc, v tejto chvíli nevie povedať nik. Ceny na svetových trhoch totiž trvale padajú. Preč sú časy, keď poľnohospodári mohli rátať, že za tonu kvalitnej potravinárskej pšenice dostanú aj dvesto eur, vlani to bolo už iba 150 až 160 eur a vyhliadky, že sa zopakujú aspoň minuloročné ceny, sú mizivé.
"Z hľadiska úrod to bude možno dobrý rok, ale z hľadiska finančných príjmov ani nie priemerný, ak vôbec,“ odhaduje Peter Lelkes, predseda PD Sokolce v okrese Komárno. Pritom tento podnik nie je odkázaný na to, aby predal celú úrodu obilia obchodníkom, má totiž vlastný mlyn, kde spracuje okolo tritisíc ton pšenice, vrátane čoraz viac žiadanej špaldovej.
Takisto si vyrába kŕmne zmesi, pretože ako jedno z posledných družstiev ešte chová ošípané a dojnice. Lenže najmenej dve tretiny obilia musia aj družstevníci v Sokolciach predať a ceny ledva prekračujú 110 až 120 eur za tonu potravinárskej pšenice.
Ešte mesiac pred žatvou sa dalo kontrahovať obilie po 130 eur za tonu, teraz obchodníci ponúkajú oveľa menej. "Môže sa stať, že v porovnaní s vlaňajškom klesnú ceny zhruba o 40 eur za tonu, a to už bude taký pokles, ktorý nedokážu vykompenzovať ani najlepšie úrody,“ odhaduje možný scenár predseda PD Devio Nové Sady Igor Jakubička.
Toto družstvo ležiace v okrese Nitra produkuje okolo deväťtisíc ton pšenice. Nielen pre novosadské družstvo, ale pre stovky ďalších poľnohospodárskych podnikov je pritom pšenica kľúčovou trhovou plodinou. Z hľadiska producentov vôbec nie je podľa Jakubičku dobré, že sa črtá tretia bohatá žatva. Zráža totiž príjmy poľnohospodárov čoraz nižšie pod úroveň rentability.
Peter Lelkes upozorňuje, že slovenské poľnohospodárstvo sa dostáva do nezávideniahodnej situácie. Krajina už takmer nemá živočíšnu výrobu, stáda ošípaných a dobytka, ktoré by premenili obilie na mäso a mlieko, klesli na historické minimá. Domáca produkcia bravčového mäsa, na výrobu ktorého sa spotrebúvala väčšina obilia a kukurice, dosahuje už len 35 percent slovenskej spotreby. Prudko sa znižuje výroba hydinového mäsa, ktoré v minulosti takisto zhltlo tisíce ton obilia.
"A tak nečudo, že Slovensko v období rokov 2010 až 2015 zdvojnásobilo vývoz obilia a kukurice z 1 na 2 milióny ton. Doma ho totiž nemá kto skonzumovať. Naopak, stúpol dovoz mäsa a ďalších hotových výrobkov,“ upozornil na nežiaduci vývoj Marián Uhrík zo Zväzu skladovateľov obilnín a výrobcov kŕmnych zmesí. Pasívne saldo v obchode s agrokomoditami sa vlani vyšplhalo na sumu mínus 1,1 miliardy eur.
Podľa Petra Lelkesa treba urýchlene konať. Slovensko nemôže súťažiť vývozmi obilia so svetovými exportérmi z USA, Kanady, Argentíny či zo susednej Ukrajiny, ktorí diktujú ceny. Navyše ako dodáva Marián Uhrík, európski obchodníci sa o slovenskú pšenicu zaujímajú až po tom, čo zobchodujú francúzsku a nemeckú.
Východiskom zo situácie by preto mala byť obnova domácej spracovateľskej základne, premena obilnín na kvalitné mlynské a cestovinárske výrobky a na kŕmne zmesi. Pri dosiahnutí 80-percentnej sebestačnosti vo výrobe domácich potravín by sa doma zhodnotilo o 800-tisíc ton obilia viac ako teraz, keď nenachádzajú uplatnenie kvôli pustým maštaliam.
"Po tohtoročnej žatve bude stáť veľa podnikov pred otázkou, čo sa vlastne na Slovensku ešte oplatí pestovať,“ hovorí Igor Jakubička. Kŕmna pšenica sa predáva vyložene za babku, nevynáša ani kvalitná potravinárska pšenica.
Podľa šľachtiteľa pšenice zo Solar Gyulu Zalabaia by sa podniky mali preorientovať na pestovanie tvrdej cestovinárskej pšenice a iných špecialít s vysokou pridanou hodnotou. Takéto odrody sú na Slovensku vyšľachtené, ale zatiaľ málo rozšírené. Možno práve tohtoročná žatva prinúti k radikálnej zmene štruktúry rastlinnej výroby. Doterajšia orientácia na masovú produkciu obilnín totiž vedie do slepej uličky.