Trpkou pravdou aj po poslednom prieskume zostáva to, že na pultoch je vystavených len 39 percent slovenských výrobkov.
Najnovší prieskum, ktorý si začiatkom leta nechal u agentúry GfK urobiť obchodný reťazec Kaufland, však predsa len vrhá iné svetlo na množstvo predávaných slovenských potravín v jednotlivých obchodných sieťach. V záujme objektivity urobila prieskum tá istá agentúra, no tentoraz okrem podielu vystavených potravín na pultoch brala analýza GfK do úvahy aj počty vystavených slovenských výrobkov. A práve množstvo vystavených tovarov mení pohľad na to, ako je ten-ktorý reťazec „proslovenský.“
Nová metodika prieskumu ukázala, že najviac slovenských výrobkov majú v ponuke nie domáce reťazce Coop Jednota a CBA Slovensko, ale Tesco a Kaufland. Kým na jednu štatistickú predajňu potravín na Slovensku pripadá 2¤239 slovenských výrobkov, potom Tesco má 5¤315, Kaufland 5¤310, ale Coop Jednota „len“ 1¤453 slovenských potravín. Kaufland má síce len 37-percentné zastúpenie slovenských výrobkov na svojich pultoch, ale pokiaľ ide o absolútne počty potravín, dosahuje 2,2-násobok oproti priemeru a ešte o čosi vyšší oproti percentuálnym lídrom predaja slovenských výrobkov Coopu Jednote (58 percent) a CBA Slovakia (48 percent).
Podľa hovorcu Kauflandu Martina Gärtnera je preto veľmi dôležité spomínať nielen percentuálne zastúpenie, ale aj absolútne čísla predávaných potravín, ktoré dokresľujú obraz diania na trhu. „Naša kampaň z Lásky k Slovensku nie je len frázou, ale je založená na realite,“ hovorí Martin Gärtner a dodáva, že „ak predáme viac počtov slovenských výrobkov, potom aj viac reálne podporujeme slovenských výrobcov“.
„Nepovažujeme voči spotrebiteľom za korektné, aby obchodné reťazce, ktoré majú nízky podiel domácich potravín na svojich pultoch, ponúkali občanom svoje výhovorky. Ľudia si objektívne pýtajú na pultoch viac slovenských potravín, nie prekrúcanie čísel," reagovala na vyjadrenie Kauflandu riaditeľka Potravinárskej kmory Slovenska Jarmila Halgašová. Podľa nej ide Kauflandu len o obhajobu reklamnej kampane Z lásky k Slovensku.
Nech sa však množstvo či podiel predaných výrobkov merajú tým či oným spôsobom, jedno je isté: Slovensko spomedzi okolitých krajín má najnižší predaj domácich výrobkov. Dôvodov, prečo sa to stalo, je viac. Je za tým nielen divoká transformácia a privatizácia poľnohospodárstva a potravinárstva či nezvládnutie predvstupových rokovaní do Európskej únie, alebo rozdielne podpory pre starých a nových členov EÚ.
O predaji slovenských výrobkov vo veľkej miere rozhodujú sami slovenskí spotrebitelia. A tí si stále, ako pripomína Ľubomír Drahovský, analytik obchodu s potravinami, vyberajú vystavený tovar prednostne predovšetkým podľa ceny. Za úspechom Lidlu z roka na rok zvyšujúcom tržby nie je národný sentiment zákazníkov, veď ide o reťazec, ktorý má najnižšie zastúpenie slovenských potravín či už percentuálne alebo čo do počtu vystavení.
Slovensko nezaostáva podľa Drahovského „za štandardom predaja v Európe, ale zaostáva vo veľkosti a kvalite vystaveného sortimentu, čo je dané cenou, ktorú kupujúci požadujú“. Jadrom problému je teda stále cena, presnejšie zárobky Slovákov a stále vysoký podiel výdavkov za potraviny prekračujúci jednu štvrtinu z príjmov. Tlak na cenu sa potom prejavuje aj v tom, že sa dováža napríklad ovocie a zelenina nižšej kategórie, ako je bežné vo vyspelej Európe.
„Zvýšenie podielu slovenských výrobkov na celkovom predaji by nemalo byť vecou len výrobcov či obchodníkov, ale aj štátu,“ podotkol včera riaditeľ nákupu v Kauflande Richard Bendík. Nesporne. Istý krok vláda už podnikla, keď nasmerovala 33 miliónov eur mimoriadnej podpory výrobcom mlieka. Súčasná ponuka potravín v slovenských obchodoch je však aj obrazom celoeurópskej súťaže štátov v podporách do národných agrosektorov. A tu Slovensko ťahá za kratší koniec nielen v porovnaní s Nemeckom, ale aj Českom či Poľskom. A práve potraviny z týchto krajín konkurujú slovenským.
Predzvesťou nových časov by však mohla byť konečne nová politika niektorých reťazcov – Kaufland sa včera pochválil, že má zakontrahovanú slovenskú zeleninu z niekoľko stoviek hektárov pôdy. Čím viac takýchto kontraktov, tým skôr sa situácia zmení.
Slovákov ťahajú do obchodu akcie
Rodiny s dvoma deťmi sú hlavnou skupinou zákazníkov obchodného reťazca Kaufland. V rozhovore pre Pravdu to povedal jeho generálny riaditeľ Paul Pauls.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Niektorí slovenskí dodávatelia tvrdia, že reťazce majú na slovenských výrobkoch vyššie marže ako na zahraničných. Je to tak?
To je veľmi nesprávne tvrdenie. Predajná cena nie je podmienená kalkuláciami takéhoto druhu.
Mliečna kríza priniesla pokles cien mliečnych výrobkov. Keď obchodník vidí, že niekto mu ponúka lacnejšie výrobky, sotva odolá pokušeniu kúpiť ich. Ako v tejto situácii reaguje Kaufland na výzvu: Podporte slovenských výrobcov?
Máme prioritu číslo jeden: slovenské a až potom zahraničné mliekarne. Lenže cenu napokon aj tak určí konkurencia a tam sa zasa musíme pozrieť na to, aby sme držali krok. Treba si uvedomiť, že v Európe je také veľké množstvo mlieka, že to už nie je normálne.
Dokázali by ste predať ešte viac mliečnych výrobkov?
Nemyslím si.
Prečo?
Máme dosť široký sortiment mliečnych výrobkov, ale nepredáme ich viac len preto, že zalistujeme o jeden mliečny druh výrobku navyše. Každá produktová inovácia, ktorá vyjde na trh, neznamená, že sa nám automaticky zvýši obrat. Myslím si, že 14-tisíc druhov výrobkov v oblasti potravín je veľmi veľký sortiment, keby sme ho zvýšili na 16-tisíc produktov, máme vyššie náklady, zmenší sa nám produktivita a nikto nemôže tvrdiť, že o to vyšší budeme mať obrat.
Ľuďom sa čoraz viac pripomína Kupujte slovenské výrobky. Počúvajú na tieto slová?
Je tam mierny rast, ale každý zákazník má svoje vlastné kritériá, podľa ktorých sa pri nákupoch potravín rozhoduje. Jeden sa pozerá na cenu, druhý na kvalitu alebo cenové zvýhodnenie. Vzniká viac skupín spotrebiteľov, iné profily.
Ktoré začínajú prevažovať?
Štvorčlenná rodina je hlavnou skupinou zákazníkov Kauflandu.
Predpokladajme, že rodičia sú vo veku 30 až 40 rokov. Čo preferujú: cenu, kvalitu, pôvod výrobkov?
Nakupujú celú produktovú paletu, veď robia nákup pre celú rodinu. Cena je prioritou číslo jeden, potom je to hneď kvalita. A samozrejme, akciový predaj má veľmi veľký význam na celom Slovensku.