Slovenská vláda našla pre poľnohospodárov 30 miliónov a ďalšie tri dodá samotný rezort pôdohospodárstva. Ministerstvo financií musí zároveň nájsť 32,5 milióna eur na 6-percentné zvýšenie platov učiteľov od prvého septembra. Na mimoriadne výdavky sa skladajú ostatné rezorty. Napríklad vedci z SAV prispejú zo svojho rozpočtu okrúhlym miliónom eur.
Je to preto, lebo ministerstvo financií stále trvá na znížení výdavkov deficitu aj verejného dlhu Slovenska. Ministerstvá a štátne organizácie dostali list s presne stanovenou sumou, ktorú treba ušetriť ešte do konca roka 2016.
Na jednu misku váh sa dostalo odvetvie výroby a spracovania mlieka, ktoré zamestnáva desaťtisíc ľudí, pričom tretina pracovných miest je ohrozená, a na druhú tí, ktorí majú ich záchranu financovať. Na udržanie mlieka, ale aj platy učiteľov sa majú poskladať aj vedci z SAV, ktorí nemajú peniaze navyše. Sťažujú sa, že nečakané šetrenie obmedzí rozbehnuté projekty a môže spôsobiť až prepúšťanie zamestnancov. Akadémia musí usporiť jeden milión eur.
„Každý ústav Slovenskej akadémie vied sa bude musieť s prípadným viazaním prostriedkov vyrovnať. Pritom sedemdesiat percent nášho rozpočtu tvoria mzdy, takže nevyhnutne sa to bude týkať aj miezd pracovníkov,“ reagoval na ohlásené opatrenie predseda SAV profesor Pavol Šajgalík.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dostalo list s viazaním sumy 1,05 milióna eur. "Rezort akceptuje dohodu koalície na stanovených prioritách,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. Ďalej ministerstvo životného prostredia musí ušetriť 981-tisíc eur, škrty vo výške 1,36 milióna eur čakajú aj ministerstvo zdravotníctva.
Podľa schváleného rozpočtu má Slovensko v roku 2016 dosiahnuť deficit 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a celková výška verejného dlhu má skončiť na úrovni 52,1 percenta HDP.
"Vzhľadom na potrebu riešenia situácie na trhu s mliekom a na valorizáciu miezd využilo ministerstvo financií štandardný nástroj, ktorým je viazanie prostriedkov vo všetkých rozpočtových kapitolách. V súčasnosti jednotlivé kapitoly posielajú ministerstvu financií svoje návrhy na viazanie prostriedkov, preto je nateraz predčasné sa k tejto téme bližšie vyjadrovať,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií.
Bezbolestná nebude ani pomoc, ktorá príde z Bruselu. Európska komisia rozdelila mimoriadnu sumu 500 miliónov eur na dve nerovnako veľké časti a požaduje za ne „protislužbu“. Suma 350 miliónov eur síce poslúži na zmiernenie „bolesti“ zo strát, ale 150 miliónov eur má podobu kompenzačného skalpelu na okresanie výroby mlieka aj zníženie početnosti stád kráv.
"Pomoc sektoru živočíšnej výroby vo výške 350 miliónov eur je v súčasnej kritickej situácii nevyhnutná. Vítam flexibilitu, ktorá umožní jednotlivým členským štátom stanoviť pomoc podľa vlastných potrieb,“ povedala po rokovaní Rady ministrov Gabriela Matečná, slovenská ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Detaily ešte nie sú známe
Presné podmienky čerpania pomoci budú rozpracované na úrovni expertných skupín najneskôr do polovice septembra. Fond 150 miliónov eur bude striktne zameraný na dobrovoľné zníženie produkcie mlieka a chovov dojníc do konca tohto roka, a to prostredníctvom organizácií výrobcov. Detaily, ako využiť toto opatrenie, predstaví Európska komisia v nasledujúcich týždňoch.
Po pondelkovom rokovaní ministrov poľnohospodárstva EÚ –28 farmári vedia jedno – dostanú síce pomoc, ale k peniazom neprídu okamžite. A po druhé, za diplomatickým vyjadrením „dobrovoľného zníženia výroby mlieka a chovov“ je jasná výzva, aby sa výroby mlieka vzdali tí chovatelia, ktorí nedržia krok s konkurenciou.
"Pán Boh zaplať za každé euro, ktoré dostanú mliečni farmári,“ reagoval na pomoc Európskej únie predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Jedným dychom však dodal, že "ide o malú záplatu na príliš veľkú dieru.“ Aký veľký bude európsky doplatok k národnému balíčku, ešte nevedno.
Pán Boh zaplať za každé euro, ktoré dostanú mliečni farmári.Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Vlani sa slovenským poľnohospodárom na riešenie krízovej situácie vyvolanej zrušením mliečnych kvót, umocnenej ruským potravinovým embargom, ušlo 2,46 milióna eur. Vtedy sa delilo však 420 miliónov eur, teraz je k dispozícii 350 miliónov eur, z čoho sa dá odvodiť, že bruselský balíček bude skromnejší ako vlani, leda že by Brusel diferencovane posudzoval situáciu v každej krajine.
Slovensko totiž tohto roku vyrobí menej mlieka ako vlani (okolo 800 miliónov litrov oproti minuloročným 864 miliónom litrov), de facto teda už predčasne splní bruselskú požiadavku dobrovoľne znížiť výrobu mlieka. Zato sú tu niektoré krajiny ako napríklad Írsko či Holandsko, ktoré každý mesiac prekračujú minuloročnú úroveň produkcie mlieka o 17 percent. K nadproducentom mlieka patrí aj Nemecko.
Kto pôjde z kola von
„Európske mliekarstvo má veľmi rozdielnu úroveň. Na jednej strane sú bohaté krajiny so silnými podporami a priaznivými prírodnými podmienkami, ako napríklad v Írsku, kde sa dobytok prakticky celoročne pasie, a na druhej povedzme Slovensko, kde treba dobytok kvôli studeným kontinentálnym zimám ustajňovať,“ upozorňuje Semančík.
Slovensko nepotrebuje západoeurópske mlieko, ale potrebuje chovať dobytok, a to hneď z najmenej troch dôvodov. "Na prvom mieste chov mliečneho dobytka vytvára najviac pracovných príležitostí v poľnohospodárstve. Po druhé, krajina potrebuje vlastné čerstvé a nie cez polovicu Európy dovážané mliečne produkty a po tretie, chov dobytka udržuje krajinu čistú a upravenú, čo podporuje rozvoj turizmu,“ myslí si Marián Záhumenský, ktorý dlhé roky pôsobil v pôdohospodárskom výbore NR SR ako poslanec Smeru.
Ani Slovensko sa nevyhne znižovaniu stavov. Ak má krajina odolať silnému tlaku výrobcov mlieka nielen zo západnej Európy, ale aj susedného Česka a Poľska, musí ho vyrábať efektívnejšie. Vláda uvoľnila 33 miliónov eur s podmienkou, že každý, kto sa uchádza o pomoc, musí deklarovať, že bude vo výrobe mlieka pokračovať.
„Na Slovensku máme 130-tisíc dojníc. Od chovateľov teraz zbierame informácie o reprodukčných parametroch, ktoré dotvárajú obraz o efektívnosti výroby mlieka. Každý chovateľ z nich uvidí, aké sú jeho šance prežiť, koľko kráv s nižšou úžitkovosťou bude musieť vyradiť z chovu, aby sa mu v budúcnosti výroba mlieka rentovala,“ povedal generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárskej výroby na ministerstve pôdohospodárstva Štefan Ryba. Predpokladá sa, že z chovov môže byť vyradených okolo desať percent dojníc, čo znamená, že o rok by sa na Slovensku chovalo už len 117-tisíc zvierat. V roku 1990 ich bolo 565-tisíc.
Jedovaté plody
Slovensko stojí na mliečnej križovatke. Pri minuloročnej výrobe zabezpečovali poľnohospodári spotrebu mlieka na úrovni vyše 160 kilogramov mliečnych výrobkov priemerne na jedného obyvateľa. S touto spotrebou sa radia Slováci k najslabším konzumentom mlieka v Európe. V susednom Česku spotrebúvajú 220 kilogramov mliečnych výrobkov priemerne na jedného občana. Keby Slovensko malo dosiahnuť túto spotrebu, muselo by zvýšiť výrobu o 300 miliónov litrov mlieka.
To sa zdá v tejto chvíli nereálne, ale z pohľadu budúcnosti by podľa Štefana Rybu ozdravené produktívne stáda mohli túto métu raz dosiahnuť.
Za súčasnou tragédiou slovenských výrobcov mlieka je podľa známeho veterinárneho lekára Norberta Beňušku propaganda tzv. škodlivých účinkov pitia mlieka. "Realitou je však nárast osteoporóz medzi ženami, deti sa hrbia, pretože nepijú pravidelne mlieko a jedia málo jogurtov a syrov. Žneme plody nerozvážnej výživovej politiky,“ myslí si Beňuška a dodáva, že "treba urobiť všetko pre to, aby sa zachránilo zdravé jadro slovenského mliečneho stáda dobytka.“
To, že treba formovať stravovacie návyky od útleho veku, si uvedomuje aj ministerstvo pôdohospodárstva – súčasťou systémových opatrení k oživeniu chovov dojníc má byť aj program školské mlieko. „Je doň prihlásených 2252 materských, základných a stredných škôl, čo zahŕňa 260-tisíc detí. A to je budúce jadro spotrebiteľov s pozitívnym vzťahom k mlieku,“ myslí si Štefan Ryba.