Aké najväčšie problémy vidíte na slovenskom trhu práce pri zamestnávaní mladých ľudí?
Najväčším problémom je zlá štruktúra absolventov v kombinácii s ich nedostatočnou pripravenosťou na reálne podmienky v praxi. Firmy teda v období, keď trpia nedostatkom pracovnej sily, majú problém absolventov zamestnať. Na Slovensku je priveľa absolventov vysokých škôl humanitného smeru, po ktorých nie je zo súkromnej sféry dopyt, a verejný sektor ich ani zďaleka nemôže zamestnať všetkých. Ide o pedagógov, filozofov, politológov, sociálnych pracovníkov, kulturológov, environmentálnych pracovníkov, špecialistov na verejnú správu a podobne. Na druhej strane, chýbajú technicky vzdelaní odborníci, len IT špecialistov chýba asi 30-tisíc.
Dokážu vôbec napríklad absolventi aplikovanej etiky uspieť na slovenskom trhu práce?
Majú nízku šancu zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovali. To sa často podarí iba necelej tretine či štvrtine z nich. Ďalší skončia na stredoškolských pozíciách, prípadne sa musia rekvalifikovať. A časť skončí medzi nezamestnanými. Súčasná situácia, keď je ľudí na trhu nedostatok, však ich šance v porovnaní s minulosťou zvyšuje. Aj tak však platí, že ich firmy vezmú na miesto, ktoré často nemá nič spoločné s ich vyštudovaným odborom, no v súčasnosti sú ochotnejšie investovať do ich zaškolenia a rekvalifikácie, ako to bolo v minulosti.
V ponuke je aj kurz AutoCAD v rozsahu cez 20 hodín. Kvalifikáciu takto zaškoleného dizajnéra s vysokou pravdepodobnosťou žiadna firma nebude považovať za relevantnú.
Z radov vysokoškolákov si firmy najviac cenia IT odborníkov. Aké vzdelanie preferujú pri ľuďoch so skončenou strednou školou?
Na trhu je prebytok kaderníčok a chýbajú nastavovači CNC strojov, obrábači kovov či zvárači. Čo sa týka stredoškolsky vzdelaných ľudí, tam je problém nielen v štruktúre, ale aj v kvalite prípravy. Trh napríklad potrebuje obrábačov kovov, no zďaleka nie všetci absolventi daného odboru sú pripravení kvalitne.
Pomáhajú rekvalifikačné kurzy uspieť čerstvým absolventom na trhu práce?
To je veľmi zložité, keďže nie je rekvalifikácia ako rekvalifikácia a nanič bývajú aj také kurzy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú dobre. Dnes je možné sa cez štátny program RE-PAS nechať zaškoliť na desiatky až stovky pozícií. Medzi kurzami rôznych vzdelávacích firiem nájdete napríklad kadernícky kurz v trvaní vyše 400 hodín či kurz pedikúry v trvaní takmer 300 hodín. No v ponuke je aj kurz AutoCAD v rozsahu niečo cez 20 hodín, s podobnou časovou dotáciou nájdete aj kurz HTML5 a CSS3. Kvalifikáciu takto zaškoleného dizajnéra či webdevelopera s vysokou pravdepodobnosťou žiadna firma nebude považovať za relevantnú.
Aké rekvalifikačné kurzy preferujú samotní zamestnávatelia?
Mnohé firmy si zaškoľujú ľudí samy. Napríklad žiadaní sú vodiči vysokozdvižných vozíkov, čo je profesia, na ktorú sa dá zaškoliť pomerne jednoducho. Pomôcť môžu aj IT školenia (napríklad CSS3), no nemôže ísť o kurz v trvaní 20 hodín, na ktorom sa človek nič nenaučí.
Čo spôsobí so slovenskou zamestnanosťou nástup robotov?
Bude rásť tlak na nízkokvalifikované profesie, ktoré sú pomerne jednoducho nahraditeľné vyššou mierou automatizácie. A naopak, bude rásť dopyt po kvalifikovaných ľuďoch, ktorých prácu robot len tak jednoducho nenahradí. Napríklad po programátoroch strojov a výrobných zariadení či kreatívnych pracovníkoch, obchodníkoch a podobne. Očakávame, že zamestnanosť sa bude čoraz viac presúvať aj do sektora služieb, i tu by však malo ísť o sofistikovanejšie činnosti, keďže pozície ako predavač a pod. budú taktiež nahradzované strojmi a automatmi – napríklad samoobslužné pokladnice v supermarketoch. Tlak na kvalifikáciu tak bude rásť a je otázne, ako sa Slovensko s touto výzvou vyrovná, keďže doteraz sa o veciach typu budovania znalostnej ekonomiky u nás iba rozpráva.