„Kolegovia hovoria, že nás budú posielať domov, že sa obmedzia práva cudzincov v Británii. Pracujem tu už šiesty rok a odísť nechcem, lebo doma prácu nenájdem,“ sťažuje sa pani Vojčiková. Pochádza z Rimavskej Soboty, kde rozhodne nie je prebytok pracovných ponúk.
Podobné obavy ako ona má mnoho Slovákov, ktorí pracujú v Anglicku. Momentálne je ich tam takmer 100-tisíc. Briti chceli robiť rázne opatrenia na zastavenie príchodu migrantov už ako člen EÚ. Bývalý britský premiér David Cameron si tento rok vo februári na summite európskych lídrov v Bruseli vybojoval výnimku v tom, že krajina by mohla škrtať cudzincom prídavky na deti.
Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma. Sociálne benefity mali migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Platiť by však malo tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky (zhruba 34-tisíc Slovákov) sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020.
Noví prisťahovalci by však zmeny mali pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti. Očakáva sa to v roku 2018. Táto dohoda mala platiť v prípade, že Británia zostane členom EÚ. Podľa informácií, ktoré denník Pravda získal od zdroja blízkeho rokovaniam medzi Britániou a Bruselom, by však tieto ústupky mali platiť aj po tzv. brexite. Opatrenia by sa navyše mali rozšíriť aj o to, aby sa tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, museli vrátiť tam, odkiaľ prišli, a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov.
Obmedzenie migrácie na desať rokov?
Podľa britského denníka The Guardian, ktorý je takisto oboznámený s prebiehajúcimi rokovaniami medzi Britániou a Bruselom, v rámci potenciálnej dohody o brexite zvažujú európske metropoly plán poskytnúť Británii výnimku z pravidiel o voľnom pohybe osôb v trvaní od sedem až desať rokov, pričom by jej počas tohto času zostal prístup na jednotný trh EÚ. Zároveň však takýto ústupok nie je istý, a najmä Nemecko a Francúzsko s tým môžu mať vážny problém. Briti by však v takomto prípade prišli o právomoc rozhodovať o pravidlách jednotného trhu, pretože by neboli plnoprávnym členom únie. Zároveň by Británia naďalej musela prispievať do spoločného európskeho rozpočtu, ale nie už v takom rozsahu ako doteraz. Únia by na oplátku získala prístup na britský trh a nespustila by sa colná vojna.
Momentálne je Británia jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ. Nové pravidlá na obmedzenie prisťahovalectva by sa však nemali týkať tých ľudí, ktorí sú už teraz v krajine a pracujú tam. Guardian predpokladá, že sa proti návrhu ozve okrem Francúzska aj Poľsko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy. Slovensko sa už pred časom vyjadrilo, že nikdy nepodporí výraznejšie okresanie voľného pohybu osôb, ako bolo dohodnuté na summite v Bruseli vo februári tohto roka. Guardian zdôrazňuje prednosť posledného návrhu dohody medzi úniou a Britmi – obmedzil by sa ekonomický šok, ktorý by brexitom utrpela ekonomika EÚ, keďže Británia by zostala členom jednotného trhu. Spôsobil by tak menšie politické škody európskemu projektu, ako úplný rozchod s Britániou.
Podľa analytikov je práve východná Európa proti radikálnemu okresávaniu dávok v Británii preto, že sa politici obávajú ostrých reakcií svojich občanov, ktorí tam žijú, ale stále majú právo hlasovať v domácich parlamentných voľbách. Migration Observatory uvádza, že v roku 2013 bol počet rezidentov v Británii, ktorí sa tam nenarodili, na úrovni 8,3 milióna. Z nich viac ako tri milióny je z členských štátov únie, zvyšných vyše päť miliónov z ostatných krajín sveta. To predstavuje 12 percent populácie krajiny. Najviac prisťahovalcov je z Indie (britská kolónia), Poľska (850-tisíc) či Pakistanu.
Britský štatistický úrad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Každý rok príde do krajiny viac ako 300-tisíc nových prisťahovalcov. Britská vláda by chcela znížiť celkové číslo prisťahovalcov o viac ako polovicu.
Briti sa obzerajú po Číne
Briti veria, že po brexite by mohli fungovať vo vzťahu s úniou ako Nóri. Krajina v dvoch referendách v rokoch 1972 a 1994 odmietla členstvo v EÚ, ale stále je členom Európskeho hospodárskeho priestoru. Toto členstvo umožňuje 5-miliónovej krajine prístup na jednotný európsky trh, kam smeruje 80 percent nórskeho exportu a odkiaľ sa dováža 60 percent tovarov a služieb. Nóri však nemajú právo hlasovať pri stanovovaní pravidiel obchodu. V
Bruseli musia nórski predstavitelia vlády opustiť rokovaciu miestnosť v prípade, že sa prijímajú kľúčové rozhodnutia, na ktoré sa momentálne ešte vyžaduje súhlas 28 členských štátov EÚ. Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Briti by v tom prípade mali, paradoxne, menej suverenity, ako majú teraz v únii. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt po 15 rokoch od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier).
Pre Britániu je životne dôležité udržať si prístup k jednotnému európskemu trhu, ktorý im poskytuje až 500 miliónov zákazníkov. Najnovšie britský minister financií Philip Hammond začal rokovať s Čínou, kde krajina vidí ďalšie možnosti napojenia sa na ďalší obrovský trh zákazníkov. Veľkým čínskym bankám a podnikom by mohla Británia zabezpečiť lepší prístup na britský trh. Podľa ministra je po referende o členstve jeho krajiny v Európskej únii čas preskúmať „nové príležitosti“ po celom svete, vrátane Číny. Tá je jedným z najväčších investorov v Británii.
Podľa britskej verejnoprávnej televízie BBC to bude prvýkrát, keď sa Londýn pustí do takých významných rokovaní s druhou najväčšou ekonomikou sveta. Briti by mohli uľahčiť prístup čínskemu tovaru a investícií do Británie, Čína by na oplátku znížila obchodné prekážky pre britské tovary a firmy zo sektora služieb, ako je bankovníctvo alebo poisťovníctvo. Čína predvlani v Británii investovala viac ako päť miliárd libier.