Na jar tohto roka denník Pravda ako prvý informoval, že diaľničné spojenie Bratislavy a Košíc v roku 2020 je nereálne. Dôvodom boli nové informácie v prípade zosuvy pôdy v Šútove na úseku Turany – Hubová. Sanácia zosuvu je málo pravdepodobná a stále častejšie sa hovorí o potrebe vybudovať tunel Korbeľka, čím by sa diaľnica medzi najväčšími dvoma slovenskými mestami spojila v roku 2024.
Štvorprúdovka s celkovou dĺžkou presahujúcou 13 kilometrov je kritická kvôli zosuvom, ktoré v danej oblasti hrozia. Problémy v celej oblasti by mal raz a navždy vyriešiť tunel. V súčasnosti však stále prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Je však pravdepodobné, že štát nakoniec vyberie trasovanie s tunelom Korbeľka, ktorý bude dlhý 5¤851 metrov.
Razenie potrvá roky
„S prihliadnutím na prebiehajúci proces EIA posúdenia s trvaním 19 až 30 mesiacov je možné v prípade rozhodnutia o vedení diaľnice tunelom Korbeľka predpokladať ukončenie projektovej prípravy v rokoch 2019 až 2020. Vzhľadom na zvýšenú pozornosť, ktorú kompetentní venujú tomuto kritickému úseku diaľnice D1, a už doteraz vyvinuté aktivity pri príprave, môže byť čas na spracovanie potrebnej dokumentácie kratší aj o jeden až dva roky,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline (VÚD).
Výstavba celého úseku D1 Turany – Hubová s tunelmi Korbeľka a Havran by mala trvať približne 5,25 roka, čo predstavuje 63 mesiacov. Samotná doba razenia tunela závisí od použitej metódy. V prípade konvenčnej razby Novou rakúskou tunelovacou metódou (NATM) sa dá predpokladať, že Korbeľka bude prerazená za 40 mesiacov.
Ak by zhotoviteľ stavby použil metódu razenia v celom profile pomocou tunelového raziaceho stroja (TBM), samotné vyrazenie takmer 5,9 kilometra by trvalo 12 až 15 mesiacov. V tomto prípade však podľa Palčáka treba počítať s dodávkou a montážou technológie spolu s vybudovaním prístupových komunikácií v okolí tunela, ktoré zaberú približne 15 mesiacov.
Štát však bude musieť vyriešiť financovanie úseku D1 Turany – Hubová. K realizácii pôvodného povrchového variantu s tunelmi Rojkov a Havran nedošlo z dôvodu zosuvu pri Šútove, ktorý sa odohral v roku 2013. Úsek preto vypadol z financovania z eurofondov a bol nahradený pripravenejšími úsekmi. „Na základe technicko-ekonomického posúdenia vypracovaného VÚD v roku 2012 sa odhaduje súčasná cena tunela Korbeľka na úrovni približne 278,5 milióna eur pri metóde NATM a 349,6 milióna eur pri metóde TBM,“ dodáva Palčák.
Tunel pôjde popod kopec vysoký 883 metrov
V súčasnosti vodiči môžu využívať diaľničný úsek D1 Dubná Skala – Turany, ktorý obchádza mesto Martin a končí sa medzi obcou Turany a Vodnou nádržou Krpeľany, kde sa napája na cestu prvej triedy I/18.
V prípade, že sa štát rozhodne pre tunel Korbeľka, niekoľko stoviek metrov dlhý už vybudovaný úsek diaľnice D1 ostane bez napojenia. Západný portál tunela totiž vznikne južne pod obcou Krpeľany, tesne po premostení Váhu. Následne sa diaľnica zavŕta do svahu tesne na hranici Martinského okresu, ktorý zároveň označuje východnú hranicu regiónu Turiec.
Na nasledujúcich takmer šiestich kilometroch tunel má postupovať popod prírodnú rezerváciu Korbeľka, ktorá sa nachádza na severozápadnom svahu vrchu Vysoký grúň, ktorý v najvyššom bode leží 883 m.¤n.¤m. Východný portál tunela je podľa plánov na začiatku desiateho kilometra diaľničného úseku, ktorý sa už nachádza v regióne Liptova.
Po výjazde z tunela bude diaľnica opäť križovať rieku Váh a napojí sa na pôvodnú trasu údolného variantu. Diaľnica týmto spôsobom obíde obce Kraľovany, Rojkov a Stankovany spolu s Vodnou nádržou Krpeľany. Okrem toho tunel umožní diaľnici vyhnúť sa šútovskému, rojkovskému a dvom kraľovianskym zosuvom. Výstavba variantu s tunelom Korbeľka navyše umožní z projektu vypustiť 1 810 metrov dlhý tunel Rojkov. Tunel Havran dlhý 2 898 metrov však v projekte ostáva.
Priamo po premostení Váhu za východným portálom diaľnica bude pokračovať do tunela Havran, vďaka ktorému sa diaľnica vyhne ďalšiemu zosuvovému pásmu. Druhý tunel povedie severne od obce Švošov. Okrem povrchového variantu a verzie s tunelom Korbeľka existuje pre daný diaľničný úsek ešte jedna trasa, ktorou je tunel Veľká Fatra.
S dĺžkou 9 435 metrov by sa tunel Veľká Fatra stal najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku, keďže by predbehol plánovaný 9-kilometrový tunel Karpaty na diaľnici D4 pri Bratislave. Veľká Fatra môže byť kombinovaný tunel, v ktorom okrem áut povedie aj železničná trať v rámci modernizácie trate medzi Žilinou a Košicami. V súčasnosti sa však s tunelom Veľká Fatra nepočíta a posudzuje sa len povrchový variant s tunelmi Rojkov a Havran spolu s verziou s tunelmi Korbeľka a Havran.