Podľa správy neziskovej organizácie Global Footprint Network, o ktorej informuje agentúra AFP, ľudstvo tento rok k tomuto bodu dospelo v rekordnom čase, o päť dní rýchlejšie ako vlani.
Len za sedem mesiacov spotrebovalo ročný prídel prírodného bohatstva, do ktorého patria pastviny pre dobytok, ryby v oceánoch či schopnosť rastlín absorbovať vyprodukovaný oxid uhličitý. Práve tento skleníkový plyn je podľa Global Footprint Network nejciteľnejším faktorom v otázke nárokov ľudstva na prírodu, pretože uhlíková stopa tvoria 60 percent tzv. ekologickej stopy.
„Žijeme za požičané prostriedky, pretože vypúšťame viac oxidu uhličitého, ako môžu naše oceány a lesy pohltiť, systematicky ničíme rybie populácie a rúbeme lesy rýchlejšie, než sa dokážu množiť a dorastať,“ konštatuje ekologická organizácia.
„Pokračujeme v budovaní nášho ekologického dlhu,“ povedal v reakcii na správu Pascal Hanifin zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý na iniciatíve spolupracuje.
Výpočet dňa ročného „dňa prekročenia“ vychádza z porovnania globálnej biokapacity a dopytu. Inštitút Global Footprint Network k nemu využíva údaje OSN z tisícok oblastí ľudskej činnosti, vrátane rybárstva, lesníctva, dopravy a energetiky. Podľa inštitútu na začiatku 60. rokov ľudstvo využívalo tri štvrtiny kapacity zdrojov Zeme a od 70. rokov v dôsledku ekonomického a populačného rastu začal dopyt prekračovať ponuku.
V roku 1993 tento deň bol 21. októbra, v roku 2003 22. septembra a vlani už 13. augusta. Mierne povzbudzujúci je ale fakt, že tempo, akým sa dátum posúva v kalendári dopredu, v posledných piatich rokoch kleslo na v priemere menej ako jeden deň ročne. Dovtedy bol ročný priemer tri dni.
Global Footprint Network v rámci aktivít „dňa prekročenia“ zverejnil aj údaje o ekologickej náročnosti životných štýlov jednotlivých krajín sveta. Najhoršie sú v tomto ohľade Austrálčania. Keby každý na Zemi žil ako oni, bolo by k udržaniu rovnováhy potrebných 5,4 modrých planét, zatiaľ čo svetový priemer dnes je 1,6.