V Hrachove na začiatku jednej z hladových rimavskosobotských dolín hospodári na farme MOGBI Gabriela Králiková, sedliačka do špiku kostí. V čase, keď iní premýšľajú, že sa zbavia kráv, pretože na nich prerábajú doslova posledné gate, chystá sa Gabriela Králiková postaviť novú dojáreň a rozšíriť chov dojníc. Bude to zrejme najväčšia životná výzva hrachovskej farmárky. Podišla k životnej čiare, keď by si mohla začať užívať dôchodok, ale roľník má inú mieru času. Pokiaľ mu sily stačia, slúži pôde, na ktorej sa narodil.
Gabriela Králiková je od rodu Hrachovčankou. V dedine, kde prežila detstvo, po generácie gazdovali jej predkovia, ktorým po revolúcii miestne družstvo vrátilo 15 hektárov pôdy. Uprostred deväťdesiatych rokov sa veci vyvinuli tak, že družstvu dochádzala para a vlastníci pôdy začali klopať na dvere Králikovcov s jedinou otázkou: Nezobrali by ste si do nájmu naše role a lúky? Dnes celý bývalý družstevný chotár – dovedna 1 150 hektárov ornej pôdy, lúk a pasienkov obrába spoločnosť MOGBI, ktorú vedie Gabriela Králiková.
Názov farmy je odkazom na rodinných príslušníkov. M symbolizuje mamu, O otca, G Gabrielu, B brata Branislava a I ďalšieho súrodenca Igora. Na Slovensku nemáme veľa rýdzo rodinných fariem. Štyri desaťročia kolektívneho hospodárenia vytvorili na vidieku nielen veľkovýrobný typ hospodárenia, ale aj nové poľnohospodárske profesie.
Objavili sa ošetrovatelia hospodárskych zvierat, teda dojičky a kŕmiči, opravári poľnohospodárskych strojov, traktoristi, agronómovia a zootechnici, predsedovia družstiev. Deľba práce viedla k tomu, že roľník spájajúci v sebe pestovateľa aj chovateľa, hospodára, ktorý počtuje, a teda gazduje, sa ako taký začal vytrácať. Ani Gabriela Králiková nebola pripravená do života ako farmárka, veď za socializmu pracovala ako agronómka na Semenárskom štátnom majetku v Rimavskej Sobote.
Osud či volanie krvi?
S odstupom času by niekto povedal, že to bol osud, iný by to možno nazval volaním krvi či prebudeným roľníckym inštinktom, čo priviedli Gabrielu Králikovú k tomu, aby sa zhlboka nadýchla a pokúsila sa obnoviť upadajúce hospodárstvo. V roku 1996 padlo celé družstvo k nohám Králikovcov ako zrelá hruška. Pravdupovediac, bola to hnilička, v maštaliach zostalo posledných 67 kusov dobytka, a keď kravy presúvali z hornej maštale do dolnej, dve sa zosypali rovno na zem a už nevstali. Dvor pripomínal pohrebisko starých strojov a smetisko.
Obrazom úpadku však nebol len podvyživený dobytok a neporiadok, ale aj demoralizovaní bývalí družstevníci. Kvitlo pijanstvo a zlodejstvo. Podchvíľou sa Gabriely zmocňovalo zúfalstvo, či to, do čoho sa pustila, má vôbec zmysel. Podaktorí chlapi a ženy sa načisto opustili. Traktoristi ráno natankovali do traktorov plné nádrže nafty a o štyri hodiny sa hlásili, že nemajú ani deci paliva. Vraj ťažká oračka, stratili vrchnák od nádrže, čo všetko si navymýšľali, aby odôvodnili rozkrádanie nafty.
Farmárka nakúpila visacie zámky a po každom natankovaní dala uzamknúť nádrže. Krôčik za krôčikom sa situácia začala meniť, tí, čo prišli k rozumu, konečne zarábali viac. Ba jeden zo zamestnancov oslovil farmárku: „Odložte mi, prosím, časť výplaty, keby som sa ocitol v núdzi, dáte mi peniaze pre mamu a na dopravu.“ Oná núdza bol jeho zápas s alkoholom.
Kto je slovenský farmár? Ako ho zadefinovať? Veď Gabriela Králiková nie je iba farmárkou, ktorá si hľadí zvieratá v maštali alebo pšenicu či ďatelinu, čo rastie na poli, ona sa musela postarať aj o svojich ľudí. V tom slovku svoj je skrytý obapolný vzťah – Gabriela Králiková považuje ľudí, čo u nej pracujú, za svojich a oni zasa svoju farmárku za čosi viac, ako len zamestnávateľku. Je ich dôverníčka, možno sa na ňu spoľahnúť.
Chutné trávy – chutné mliečko
Práve táto premena vzťahov položila základ postupného oživenia farmy. Gabriela Králiková má dnes jedno z najproduktívnejších stád dojníc v Rimavskosobotskom okrese a mliekareň vo Zvolene ju považuje za svojho špičkového dodávateľa. Mlieko z farmy v Hrachove má vynikajúcu kvalitu, čo vyplýva z výborného pomeru dvoch kľúčových zložiek: bielkovín a tuku.
„Súčasná lacnota slovenského mlieka nie je iba dôsledkom poklesu cien z nadprodukcie, ale málo sa hovorí o tom, že mlieko obsahuje menej bielkovín a viac tukov,“ upozornil nedávno Jaromír Matoušek. Tento muž roky pracoval ako zootechnik a dnes riadi financovanie jednej zo slovenských komerčných bánk. Pripomenul, že Holanďania sú úspešní producenti mlieka aj preto, že na farmách skvalitnili o. i. výživu dobytka. Pestrejším kŕmením dosiahli vyššiu kvalitu mlieka, ktoré sa mohlo spracovať na kvalitné syry a jogurty.
Prostredníctvom pestrého kŕmneho lístka sa otvorila cesta k rentabilnejšej výrobe mlieka aj Gabriele Králikovej. Na poliach obnovila pestovanie lucerny, ďateliny, ale aj hrachu a pelušky, dnes zriedkavých krmovín, a investovala aj do obnovy trávnych porastov. Na lúkach v okolí Hrachova kvitne opäť mätonoh a kostrava, chutné trávy, ktoré miluje dobytok. Tu je okrem iného vysvetlenie, prečo mlieko z farmy MOGBI má obsah bielkovín 3,9 percenta, kým iní výrobcovia mlieka majú o pol percenta, ale aj viac desatín nižší.
„Isteže nie som spokojná so súčasnými cenami mlieka, ale vďaka príplatkom za kvalitu sa príjmy vyrovnávajú nákladom,“ hovorí farmárka. Dôležité je, že na mlieku v tejto chvíli MOGBI neprerába. "To je pre nás, čo gazdujeme v podhorských podmienkach, kľúčové. Veď my musíme rastlinné bielkoviny premeniť na živočíšne, neuživíme sa tým, že by sme sa sústredili ako podniky na rovinách na obilniny či olejniny, v tejto súťaži by sme neobstáli, ale v mlieku, tam si trúfame,“ vraví Gabriela Králiková.
Teraz v Hrachove chovajú 280 dojníc čiernostrakatého holštýnsko-frízskeho plemena a tiež pôvodné slovenské strakaté plemeno. Gabriela Králiková a chce pustiť do rekonštrukcie mliečnej farmy – na jej konci by mala byť dojáreň, v ktorej by sa odrazu dojilo 2×18 kráv, a zrekonštruovaný pavilón dojníc. To by umožnilo prehupnúť sa cez hranicu 400 dojníc.
„Máme všetko, čo potrebujeme, tak prečo sa nepustiť do intenzívnejšej výroby mlieka?“ kladie si otázku Gabriela Králiková. V mlieku je podľa nej kľúč k lepšie obrobenej slovenskej krajine. V uplynulých 20 rokoch spustli na Gemeri a v Malohonte tisícky hektárov lúk a pasienkov. Stratili sa totiž konzumenti bielkovín – stáda dobytka a oviec, ktoré pre ne produkovali v podobe trávy či z nej vyrobeného sena tunajší poľnohospodári. Po lacnom výpredaji najprv v deväťdesiatych rokoch a po ňom v niekoľkých etapách v ďalšom desaťročí nastal úpadok živočíšnej výroby, objekty bývalých družstiev postupne schátrali.
Objavme potenciál každej doliny
Farma MOGBI ukazuje, že aj v odľahlých kútoch krajiny, odkiaľ mladí utekajú za prácou na západné Slovensko, alebo ešte ďalej na západ, sa môže revitalizovať nielen výroba, ale aj život na vidieku. Určite zmena nepríde z noci na ráno. Gabriele Králikovej trvalo zveľadenie rozbitého družstva polovicu profesionálnej kariéry. Tohto roku má za sebou dvadsiatu zlatú i zelenú žatvu. Len na vysvetlenie, zelenou žatvou označujú poľnohospodári zber krmovín, ktoré kedysi na strednom a východnom Slovensku hrali prím.
Bez obnoveného poľnohospodárstva sa nevráti život do hladových dolín. Cesta, ktorá vedie z Rimavskej Soboty smerom na Kokavu nad Rimavicou a ďalej stúpa na sever k Nízkym Tatrám, je plná dedín, ktorých domy, ale aj kostoly a školy prezrádzajú, že ľudia tu žijú skromne. Odtiaľto vzišli mnohí slovenskí národní buditelia. Dnes tento kraj čaká na nový podnet. Kedysi ho Slovensku vyslali nezištne miestni vzdelanci.
Nebola to náhoda, že tu sa narodila slovenská literárna reč, súviselo to aj s istým hospodárskym a kultúrnym zázemím. Napokon, v Hrachove bola kedysi úspešná Gazdovská škola. V roku 1968 ju už premenenú na poľnohospodárske učilište zrušili. Slovensko sa stalo automobilovou veľmocou. Do štvrtej automobilky sa hlási vyše 30-tisíc záujemcov o prácu. Toľko ich však Land Rover nemôže potrebovať. Premýšľajme viac o tom, ako povzbudiť poľnohospodárstvo a tých, čo sú schopní poskytnúť prácu na vidieku. Doliny pustnú a pritom, ako ukazuje farma MOGBI, môžu prosperovať. Aj na inde stratovom mlieku.