Ako vo štvrtok informovala, už v roku 2017 by si mohla zobrať syndikovaný úver za viac ako miliardu eur, s predpokladaným úrokom nižším ako jedno percento. V súčasnosti si NDS požičiava za úrok vo výške 0,98 percenta ročne. Nový úver by splácala z vlastných príjmov z predaja diaľničných známok a z mýta.
NDS by popri spomínanom úvere splácanom do roku 2040 mala v rokoch 2023 až 2030 na investície voľných ďalších 335,9 mil. eur a v nasledujúcich desiatich rokoch 616 mil. eur z vlastných zdrojov, ktoré by nezaťažovali štátny rozpočet. Do roku 2040 by tak spoločnosť mohla rozostavať úseky za niečo viac ako dve miliardy eur.
Limit pre dlhovú službu NDS je aktuálne niečo cez sto miliónov eur ročne. Zároveň spláca úver vo výške približne 40 mil. eur ročne, ktorý skončí v roku 2022. Za viac ako dve miliardy eur by sa dali vybudovať všetky úseky rýchlostných ciest R3 a R4. Ide o cestu R4 od severného obchvatu Prešova až po hranicu s Poľskom, čím by po dokončení obchvatu Košíc Slovensko získalo priame spojenie medzi Maďarskom a Poľskom, resp. o trasu R3 križovatka D1 – Dolný Kubín – Tvrdošín.
"Spolu by za nasledujúcich 24 rokov mohla NDS investovať do výstavby nových úsekov dve miliardy eur. Štát by na tieto dve miliardy investícií nevynaložil ani euro, všetko by išlo iba zo zdrojov NDS. Pri vyňatí z okruhu verejných financií by zároveň záväzky NDS nezaťažovali štátny rozpočet a štátny dlh, čím by sa štátu uvoľnili zdroje na iné potrebné investície,“ povedal generálny riaditeľ NDS Róbert Auxt.
Podobne by NDS vedela zabezpečiť zdroje na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ak by postupovala napríklad formou vydávania dlhopisov. „Trh nám dnes ponúka lacné peniaze. Je preto rozumné využiť ich na projekty, ktoré sa prejavia v rozvoji regiónov a vyššej kvalite života občanov. Postavené diaľnice ľuďom nikto nikdy nezoberie. Nová infraštruktúra zároveň bude generovať zisky v podobe rozvoja obchodu a turizmu,“ uviedol Auxt.
Šéf NDS upozornil, že NDS hospodárila v minulom roku so ziskom. Aj vďaka zrušeniu niektorých nevýhodných tendrov a rozumnému hospodáreniu očakáva stabilný zisk aj v dlhodobom horizonte. „Diskusiu o vyňatí NDS z okruhu verejných financií som otvoril preto, lebo mi záleží na tom, ako bude spoločnosť fungovať najbližšie desaťročia. Prikláňam sa k tomu, aby NDS pôsobila ako moderná západná spoločnosť, s dlhodobými cieľmi a zabezpečeným financovaním, podobne ako napríklad rakúsky Asfinag,“ priblížil Auxt. Aj ten je mimo okruhu verejných financií a financuje sa dlhom.
NDS bola do roku 2013 mimo okruhu verejných financií, do ktorého sa zaradila až v roku 2014. „Všetky diaľnice a rýchlostné cesty sú v majetku NDS, na účtovných knihách. Priamy ekonomický úžitok z tohto majetku tvoria príjmy z predaja diaľničných známok a mýta. Tieto príjmy majú potenciál do budúcna rásť, keďže diaľničná sieť sa bude rozširovať a automobilov pribúdať,“ upozornil Auxt.
NDS pripravuje návrhy, ktoré by mali spoločnosti umožniť vyňatie z okruhu verejných financií. "Diskutujeme s rezortom dopravy a ministerstvom financií, pripravujeme stretnutie so Štatistickým úradom SR. Oslovili sme aj rakúsky Asfinag a slovinský DARS, ktoré sú mimo okruhu verejných financií. Eurofondy ako hlavný zdroj financovania končia, musíme hľadať relevantné, dlhodobo udržateľné alternatívy,“ dodal Auxt. Napríklad, rozpočet na rok 2014 podľa neho počítal s úverom NDS na začiatok prác rozširovania úseku Bratislava – Trnava vo výške 100 mil. eur. Ten spoločnosť nakoniec nečerpala, pretože ju zaradili do okruhu verejných financií. Týmto sa celý projekt pozastavil a začína sa s ním až teraz.