Potraviny sú lacné, ale sebestačnosť upadá

Slováci nakupujú potraviny lacnejšie ako vlani a tento trend sa udrží aj v druhej polovici tohto roka. Za poklesom cien nie je iba dobrá úroda, na ktorú nadväzuje aj tohtoročná žatva. Lacnejšie vyjdú nákupy v obchodoch aj pre zrušenie kvót na mlieko, pre ruské embargo na potraviny z Európskej únie či vďaka zníženej, 10-percentnej sadzbe na vybrané základné potraviny.

15.08.2016 07:00
debata (16)

Kým spotrebiteľom vývoj cien šetrí výdavky, ich producentom klesajú príjmy a s výnimkou obilnín uvoľňujú priestor zahraničnej produkcii.

Nižšie ceny potravín nie sú výsledkom zlepšujúceho sa hospodárenia slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ale situácie, ktorá sa utvorila na medzinárodných trhoch. Fakt, že v prvom polroku slovenskí spotrebitelia nakupovali napríklad mäso, vajcia či syry spolu s mliekom zhruba o sedem percent lacnejšie ako pred rokom, je výsledkom toho, že Európa nedokáže skonzumovať ani predať na tretie trhy všetko, čo vyprodukuje. Potraviny s rôznou mierou podpôr sa potom rozlievajú z jednej krajiny do druhej.

Z tejto situácie ťažia predovšetkým obchodníci, ktorí si môžu vyberať lacnejších dodávateľov a ponúkať celý rad potravín v akciách. Napríklad niektoré partie bravčového mäsa predávajú v opakujúcich sa akciách za atraktívne ceny, keď povedzme pliecko stojí 2,80 eura za kilogram. Najpredávanejšie konzumné polotučné mlieko stálo ešte pred pár týždňami v superzľavách 29 centov za liter, teraz jeho cena stúpla síce na 49 centov, ale stále je to z pohľadu nedávnej minulosti lacný produkt.

„Predpokladáme, že aj v druhom polroku 2016 zostanú ceny potravín na relatívne nízkych úrovniach,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCreditBank. Podľa Koršňáka nie je dôvod na nijaký masívny rast cien. Drahšie však už je a aj v jeseni bude ovocie, ktorého úrodu zdecimovali jarné mrazy. Svedčia o tom, ako to potvrdil redakčný prieskum, aktuálne ceny napríklad broskýň, ktoré sa predávajú v sadoch od 0,80 do 1,20 eura a v reťazcoch po 1,50 eura za kilogram. Ceny chleba, mlieka a mäsa by sa však nemali zvyšovať. V najbližších mesiacoch pôjde zrejme len o kozmetické úpravy ako reakciu na mierne sa oživujúce farmárske ceny bravčového mäsa či mlieka.

Kým pohľad na cenovky potravín spotrebiteľov teší, opak vyvoláva skúmanie pôvodu nakupovaného tovaru. Ľuďom, ktorí chcú cielene nakúpiť slovenské potraviny, sa to nepodarí, pretože jednoducho chýba ponuka, a to aj pri základných produktoch. Domáca produkcia bravčového mäsa klesla pod 40 percent, pričom značná časť jatočných ošípaných sa vyváža do zahraničia.

„Na Slovensku sú už roky pozatvárané bitúnky, pretože mäsokombinátom sa oplatí dovážať polovice ošípaných alebo mrazené mäso do výrobkov z prebytkových zahraničných trhov,“ hovorí Rastislav Slocík, ktorý vedie jedno z posledných veľkých družstiev, čo chová ošípané. Celú produkciu z farmy v Boľkovicach vyváža do Maďarska, pretože na Slovensku nedokáže uzavrieť ročný kontrakt.

Fazuľa z Etiópie, šošovica z Poľska

Farma v Boľkovciach je aj producentom odstavčiat. Zvýšená úroda kŕmneho obilia a jeho nízka cena povzbudila niektorých poľnohospodárov k tomu, aby nakúpili malé prasiatka a dochovali ošípané. Lenže na Slovensku sú odstavčatá vzácnosťou. Aj Ľubomír Slocík má kontrakty na ich predaj uzavreté s maďarskými odberateľmi. Vraví, že výrobe bravčového mäsa chýba systém, a tak hľadá istotu tam, kde ju ponúkajú – u susedov.

V mlieku je pri nízkej ročnej spotrebe na jedného obyvateľa (len okolo 160 kilogramov) krajina síce ešte sebestačná, ale časť suroviny sa vyváža do zahraničia. Výsledkom je, že menej ako 50 percent syrov v ponuke obchodných sietí tvoria slovenské výrobky a podiel masla klesol dokonca k tridsiatim percentám. „Zákazníci preferujú cenu,“ vysvetľuje jeden z dôvodov, prečo klesá podiel slovenských mliečnych výrobkov na pulte riaditeľ Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. Návrat slovenských výrobkov na regály nebude podľa Voskára okamžitý, napriek všetkým proklamovaným snahám či už vlády, výrobcov, alebo obchodných reťazcov.

„Musíme na všetkých úrovniach viac konať, byť voči sebe ústretovejší, čo platí najmä o obchodných reťazcoch, ktoré by mali reflektovať nielen kúpnu silu obyvateľstva, ale možnosti spracovateľov a prvovýrobcov,“ hovorí Voskár a dodáva, že pokiaľ ide o samotných mliekarov, „tí musia pridať najmä v ponuke pôvodných čerstvých mliečnych výrobkov.“

Niektoré kedysi bežné slovenské produkty sa z pultov úplne vytratili. Svedčí o tom predovšetkým ponuka strukovín. Fazuľa, hrach, ale najmä šošovica pochádzajúca od slovenských pestovateľov je úplnou zriedkavosťou. V obchodoch sa ponúka šošovica, ktorú doviezli slovenskí obchodníci z Kanady, fazuľu nakúpili v Etiópii alebo susednom Poľsku, hrach je mixom českej a slovenskej produkcie v jednom vrecku!

Ako zo slepej uličky

Spotreba strukovín je pritom neuspokojivá, už roky sa pohybuje len na polovičných hodnotách, ktoré odporúčajú odborníci na zdravú výživu. Strukoviny však nechýbajú len ľuďom, ale aj pôde, pretože prispievali k udržovaniu úrodnosti a stabilizácii osevných postupov. Viac rokov nízke farmárske ceny však odradili od pestovania aj posledných vytrvalcov.

Farmár Robert Kovács z Hronoviec pestoval ešte pred desiatimi rokmi šošovicu na 150 hektároch, no tohto roku zberal úrodu len zo 40 hektárov. „Na Slovensku možno spočítať pestovateľov šošovice na prstoch jednej ruky,“ hovorí Kovács. Teraz, keď došlo k rastu farmárskych cien šošovice z 500 na 800 eur za jednu tonu, je problém rozšíriť plochy, pretože, ako upozorňuje Kovács, doma už niet výrobcov osiva, a tak majú poslední strukovinári len dve možnosti: Buď si pripravia osivo sami, alebo si ho kúpia v zahraničí.

Slovenské poľnohospodárstvo musí reštrukturalizovať svoju výrobu, zaznelo na dvoch vládnych žatevných výjazdoch. Krajina nevie, čo s nadprodukciou obilia, keď sa na export ponúka okolo 1,5 milióna ton obilia. Lenže obilie, najmä kŕmne, má nízku cenu. Lepšie by ho bolo doma premeniť na bravčové a hydinové mäso. Pri absencii bitúnkov, stabilných zmluvných vzťahov medzi chovateľmi a mäsiarmi sa však do chovu ošípaných nikomu z poľnohospodárov nechce.

Niektoré podniky nachádzajú východisko zo slepej uličky. Vyrábajú napríklad osivá doma nepredajného hrachu pre zahraničné spoločnosti. Za hranicami Slovenska nachádzajú odbyt aj ľanové semeno či najnovšie cícer, ktorý je doma zabudnutou plodinou. Toto úsilie by však mal niekto koordinovať, zjednocovať a podporovať, a to na úrovni štátu i samosprávy. Naozaj je najvyšší čas konať. Minuloročné záporné saldo v obchode s agrokomoditami vo výške 1,1 miliardy eur hovorí jasnou rečou o tom, ako hriešne nevyužívame potenciál krajiny, územie ktorej dokáže uživiť o jeden milión ľudí viac, ako je súčasný počet obyvateľov.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo