Otvára sa preto otázka, ako sa svet s týmto trendom vyrovná. Prídu ľudia o prácu, alebo roboty len urobia drinu a človek bude pri ich obsluhe a údržbe? Prípadne budeme vďaka robotom pracovať menej a za vyšší plat alebo zisky zoberie majiteľ na úkor zamestnanca a príjmová nerovnosť vo svete opäť porastie?
Inovácie predbiehajú odpovede na tieto otázky. V Maďarsku minulý mesiac pod tlakom tradičných taxikárov zakázali činnosť inovatívnej taxislužby Uber, ktorá čelí protestom, že jej taxikári jazdia bez licencie.
Uber reagoval: „Myslíme si, že zakazovanie a blokovanie nových technológií len preto, že sa nedajú vtesnať do rámca zastaranej regulácie, nie je dobrá cesta.“
Od Uberu to môže znieť aj ako vyhrážka, lebo už teraz usilovne pracuje na autonómnych taxíkoch, ktoré nebudú potrebovať šoféra. Podobné plány má aj Tesla alebo Google. Taxikári či vodiči kamiónov tak môžu čoskoro prísť o prácu. A šoférovanie zďaleka nie je jediná profesia, ktorej existenciu ohrozuje nástup robotických, plne automatizovaných, technológií a umelej inteligencie.
Vidíme to už dnes. V bratislavskom Volkswagene už teraz v novej karosárni pripadá na tisíc pracovných miest tisíc robotov. Aj zaplatiť v obchode sa dá pri samoobslužnom pulte. Pokladníčka nie je potrebná. Na letisku sa prihlasujeme cez dotykovú obrazovku, nie u personálu leteckej spoločnosti. Pri výbere dovolenky ľudia nesedia v pobočke cestovnej kancelárie, ale vyberú si a zaplatia pobyt cez internet. Pri obchodovaní na burze netreba telefonovať s maklérom, zorientovať sa dá aj pomocou špecializovaného softvéru. Jednoducho, mnoho pracovných pozícií sa nenápadne vytráca. A to je len začiatok.
„Až 48 percent z 1 896 prominentných vedcov je presvedčených, že roboty a digitálni agenti nahradia bezpočet súčasných pracovných pozícií,“ vyplynulo z prieskumu spoločnosti Pew. Otázkou teda je, čo robotmi nahradení ľudia budú robiť?
Debata o tom, čo znamená nástup sofistikovaných technológií pre zamestnanosť, je v plnom prúde. Mnohí ekonómovia poukazujú na prvú priemyselnú revolúciu, keď dvesto koscov nahradil jeden kombajnista či desiatich kováčov jeden sústružník. Ľudia sa však nejako vynašli. Vznikli nové priemyselné odvetvia, nové služby. Ekonomike sa darilo. Teraz je však situácia iná. Kombajn nemôže zastúpiť pletací stroj. No počítačový softvér s použitím už dnes dostupných technológií môže nahradiť obsluhu oboch zariadení. A to je len veľmi zjednodušený, ilustračný príklad. Lepší obraz človek získa, keď sa pozrie na štatistiky. Z nich jasne vyplýva, že priemyselná výroba vo vyspelých krajinách je na vrchole, no v priemyselnej výrobe pracuje oveľa menej ľudí ako v 40. rokoch minulého storočia.
Získať pracovné miesto preto bude v nasledujúcich rokoch ťažšie ako doteraz. Čo zatiaľ nie je automatizované robotmi, čoskoro bude. Nie je to náhoda. Roboty sú produktívnejšie, presnejšie, nechodia na péenku, na materskú a ani neštrajkujú. Roboty však stále potrebujú ľudí. Výhodu budú mať teda tí, ktorí vedia roboty a počítačové systémy programovať a obsluhovať. No to je len minorita zo v súčasnosti dostupnej pracovnej sily.
„Medzi počítačmi a ľuďmi prebiehajú preteky a ľudia v nich musia vyhrať,“ povedal ešte pred dvomi rokmi na Svetovom ekonomickom fóre v Davose šéf Google Eric Schmidt. Nepovedal však ako. Naznačil len, že kľúčom je vzdelávanie.
V čom sme lepší ako roboty
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Čo by teda mal rodič urobiť, aby sa jeho dieťa o dve desaťročia uplatnilo vo svete plnom automatizácie, robotiky a umelej inteligencie?
„Priemyselná revolúcia odštartovala súboj medzi technológiami a vzdelávaním. Ľudia ho vyhrali. Nový súboj však bude s technológiou, ktorá vie zastúpiť vzdelanie jednotlivca,“ uviedol pre Financial Times ekonóm Andrew McAfee. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Daniel Kahneman a autor knihy Myslenie pomalé a rýchle išiel ešte ďalej: „Roboty nenahradia len manuálnych pracovníkov. O prácu môžu prísť aj riaditelia firiem. Neexistuje dôkaz, že by odborný úsudok nedokázali nahradiť dobre navrhnuté algoritmy.“
Všetci sú teda nahraditeľní robotmi? Určite nie. Stačí si pozrieť prakticky akýkoľvek relevantný inzerát na voľnú pracovnú pozíciu. Väčšina firiem od zamestnanca očakáva „kreatívne myslenie“. Umelej inteligencii, aspoň zatiaľ, chýba predstavivosť a schopnosť vymýšľať nové veci a postupy. Stian Westlake z inovačnej nadácie Nesta tvrdí, že dôležitá je aj empatia. Preto by podľa neho aj vzdelávací systém mal byť nastavený tak, aby nevychovával ľudí s encyklopedickými vedomosťami, ale skôr so schopnosťami riešiť problémy a byť kreatívny a komunikatívny.
„Pre vyššiu mieru automatizácie bude rásť tlak na nízkokvalifikované profesie, ktoré sú pomerne jednoducho nahraditeľné. A, naopak, bude rásť dopyt po kvalifikovaných ľuďoch, ktorých prácu robot len tak jednoducho nenahradí. Napríklad po programátoroch strojov a výrobných zariadení či kreatívnych pracovníkoch, obchodníkoch a podobne. Tlak na kvalifikáciu tak bude rásť a je otázne, ako sa Slovensko s touto výzvou vyrovná, keďže doteraz sa o veciach typu budovania znalostnej ekonomiky u nás iba rozpráva,“ pripomenul Branislav Jančuška, personálny riaditeľ agentúry McROY.
Robot, plať!
Roboty a roboti, umelá inteligencia, rozšírená realita, virtuálna realita, hologramy, biotechnológie, nanotechnológie – to všetko je už tu. Prítomnosť nových technológií si človek niekedy ani neuvedomuje. Azda len vtedy, keď pred odchodom do práce zapne robotický vysávač alebo ho GPS zavedie na neexistujúcu cestu. A bežný človek si v každodennom zhone už vôbec neuvedomuje, že nové technológie transformujú globálny pracovný trh. Až kým sa to daného jednotlivca priamo nedotkne.
Zamestnanci dánskej spoločnosti Maersk neboli práve nadšení, keď firma oznámila zákazku na výrobu autonómnej nákladnej lode bez posádky. Doručovateľské spoločnosti, a hlavne ich zamestnanci, pozorne sledujú, ako dopadne pokus firmy Amazon zasielať objednaný tovar zákazníkom vzdušnou cestou prostredníctvom automatizovaných dronov.
Preto sa už jednotlivé krajiny a ekonómovia zamýšľajú nad tým, ako s týmto trendom naložiť. „Každá automatizácia v dlhodobom výhľade znižuje počet existujúcich pracovných miest,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Nahrádzanie pracovníkov robotmi vytvára v štátnom rozpočte dieru. Ľudia, ktorí nepracujú, neodvádzajú daň z príjmu. Naopak, treba im platiť dávky v nezamestnanosti. Preto sa už nahlas hovorí o tom, že vznikne nová daň – daň z robotov. Firmy teda budú musieť za každého robota, ktorý nahradil živú pracovnú silu, odviesť istú sumu do štátnej kasy. Tieto peniaze by mali byť následne použité na vyplácanie dávok, respektíve rekvalifikáciu prepustených zamestnancov. Ako by takáto daň fungovala v praxi, bude určite témou rozsiahlych diskusií. No zatiaľ sa nepredpokladá, že by prevádzkovateľ čerpacej stanice mal platiť robotickú daň za to, že autá uňho umýva robot – umývacia linka.