Podľa britského štatistického úradu ich za tri mesiace pred júnovým referendom o zotrvaní alebo odídení Británie z Európskej únie prišlo rekordných 90-tisíc.
Len ľudí z východnej Európy pribudlo viac ako 44-tisíc za sledované obdobie. Ide najmä o Poliakov, Slovákov, Maďarov, Čechov, ale rátajú sa sem aj pobaltské štáty ako Litva, Lotyšsko a Estónsko. Spolu ich je v Británii aktuálne prvýkrát viac ako milión. Podľa posledných údajov pracuje v krajine takmer 100-tisíc Slovákov.
Briti si v júnovom referende zvolili odchod krajiny z únie, tzv. brexit. Do poslednej chvíle nevedel nikto z britských či zo svetových politikov ani odborná a laická verejnosť odhadnúť, ako celé referendum nakoniec dopadne. V obave, že po brexite sa sťažia podmienky na prácu a zotrvanie v Británii pre prisťahovalcov, sa mnohí Európania rozhodli využiť posledné mesiace na to, aby prišli do krajiny ešte v čase platnosti starých pravidiel. „Čítala som o obmedzení príchodu prisťahovalcov, tak som išla radšej teraz, kým to celé nedohodli,“ povedala Košičanka Alžbeta Hudáková.
Myslí tým, že únia sa zatiaľ s Britániou nedohodla na podmienkach odchodu, resp. na tom, ako to po brexite bude vyzerať. Britská vláda na čele s novou premiérkou Theresou Mayovou ešte oficiálne nepožiadala o vystúpenie z únie, čo upravuje článok 50 Lisabonskej zmluvy. Urobiť by tak Mayová chcela zrejme v budúcom roku. Podľa Lisabonskej zmluvy má potom Británia dva roky na to, aby spustila všetky procesy na vystúpenie z EÚ.
Migrácia vs. jednotný trh
Zástancovia brexitu ešte pred konaním samotného referenda zdôrazňovali, ako chcú okresať počet migrantov, ktorí každoročne prichádzajú do krajiny. Podľa Migration Observatory ich prišlo za obdobie od marca 2014 do marca minulého roka 330-tisíc, čo bol rekordný počet. Tých, ktorí sa v Británii nenarodili, ale tam žijú a pracujú, bolo za rok 2014 zhruba 8,3 milióna, čo predstavuje 13 percent britskej populácie. Ešte v roku 2004 ich bolo 5,3 milióna, čo predstavovalo 8,9 percenta tamojšej populácie. Z celkového počtu prisťahovalcov v Británii je okolo 3,3 milióna z EÚ. Z toho pracujúcich je 2,1 milióna.
Britskí politici už vyhlásili, že proti tým, ktorí aktuálne riadne pracujú a odvádzajú dane, nič nemajú a „nevyženú“ ich z krajiny. Odradiť chcú najmä tých, ktorí do Británie prichádzajú pre štedro nastavený sociálny systém. Krajina by mohla po novom škrtať cudzincom prídavky na deti. Briti by tak aj Slovákom vyplácali len toľko, koľko by dostali doma. Sociálne benefity mali migranti poberať až po tom, čo odrobia v Británii štyri roky. Platiť by však malo tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky (34-tisíc) sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020.
Noví prisťahovalci by zmeny mali pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo by malo byť v roku 2018. Táto dohoda mala platiť v prípade, že Británia zostane členom EÚ. Výnimku pre Britov vybojoval v Bruseli ešte bývalý britský premiér David Cameron, ktorý bol za zotrvanie krajiny v EÚ. Po výsledkoch referenda rezignoval. Podľa informácií denníka Pravda, ktorý získal informácie od zdroja blízkeho rokovaniam medzi Britániou a Bruselom, by spomínané ústupky mali platiť aj po tzv. brexite. Opatrenia by sa navyše mali rozšíriť aj o to, aby sa tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, museli vrátiť tam, odkiaľ prišli a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov. Záujemcov o prácu v Británii zrejme po novom čaká viac byrokracie a zdĺhavé vybavovanie povolení.
Britov čakajú v tomto smere ešte tvrdé rokovania s krajinami EÚ. Proti sú napríklad Francúzi, ale aj Slovensko či Poľsko. V hre je prístup na jednotný európsky trh, ktorý tvorí až 500 miliónov Európanov. Ak by chceli Briti napríklad výrazne obmedziť voľný pohyb osôb, o čom dlhodobo hovoria, únia by im neumožnila prístup na trh. Aspoň to nateraz tvrdí nemecká kancelárka Angela Merkelová. Stále je na stole aj zavedenie obmedzení pri vybavovaní pracovných povolení, pričom ľudia z EÚ by potrebovali po novom pracovné víza. Ak by sa tak stalo, zmeny by museli fungovať aj opačne, teda pre Britov, ktorí žijú v EÚ. Aktuálne je ich okolo 1,2 milióna. Najviac ich je v Španielsku (309-tisíc), Írsku (255-tisíc), vo Francúzsku (185-tisíc) či v Nemecku (103-tisíc). Väčšina z nich je však už v dôchodkovom veku.
Čo vy nám, to my vám
Nová britská vláda nateraz chce ponechať všetky práva občanom EÚ pracujúcim v Británii. Britský minister pre brexit David Davis povedal, že „práva súčasných EÚ migrantov budú chránené“. Theresa Mayová v tejto súvislosti tvrdí, že sa to môže zmeniť iba v prípade, ak by únia obmedzila práva, a teda voľný pohyb osôb pre Britov, ktorí žijú v krajinách EÚ.
Migration Observatory upozorňuje, že nateraz nie je isté, kto spadá z prisťahovalcov do skupín „aktuálne žijúcich v Británii“. Či to budú napríklad až tí, ktorí tam žijú viac ako päť rokov alebo dlhšie, keď už môžu v krajine požiadať o trvalý pobyt.
Podľa Migration Observatory do roku 2011 odviedli migranti z EÚ do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac, ako z neho dostali vo forme služieb. Naopak, prínos migrantov z neeurópskych štátov bol v rokoch 1995 – 2011 negatívny. Presnejšie, po odrátaní nákladov na sociálne a verejné služby od príjmov z ich daní za roky 1995 – 2011 vyšlo záporné číslo –118 miliárd libier. Príspevok občanov Británie v rokoch 1995 – 2011 bol tiež záporný. Dosiahol –591,5 miliardy libier. Celkovo v rokoch 2001 až 2011 európski imigranti priniesli Británii 20 miliárd libier, neeurópski prisťahovalci 5 miliárd libier a Briti, naopak, viac odčerpali, ako priniesli a vytvorili schodok –615,5 miliardy libier.
Kedy príde k brexitu
Nateraz nie je isté, kedy dôjde k brexitu a odkedy tak začnú platiť zmeny pre prisťahovalcov. Podľa britských médií, ktoré citujú zdroje blízke britskej vláde, by sa mal odchod Británie z únie oddialiť o jeden až dva roky. Znamenalo by to, že brexit by mohol reálne nastať až v roku 2020. Problémom bude aj to, ako sa Briti zariadia v prípade študentov z EÚ. Podľa údajov britskej vlády aktuálne študuje bakalársky program na britských univerzitách 1,8 milióna Britov, 125-tisíc študentov z EÚ a 312-tisíc študentov z krajín mimo únie. Momentálne študenti, ktorí sa rozhodnú študovať práve v Anglicku, zaplatia ročné školné v sume 9-tisíc libier.
Na štúdium si však môžu ako občania EÚ vziať od britskej vlády pôžičku, ktorú budú splácať po tom, čo sa zamestnajú a ich príjem bude vyšší ako 1 457 libier mesačne. Univerzity zatiaľ nevedia povedať, či Británia aj po brexite ponechá tieto výhody európskym študentom. Do úvahy prichádza aj možnosť, že by boli po novom braní ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné. Navyše, pokým sa nezačnú vyjednávania o brexite, ktoré by sa mali začať v budúcom roku a trvať minimálne dva roky, britskí výskumníci sa nedostanú k európskym fondom. Britské univerzity z európskych programov, ako je napríklad Horizont 2020, čerpali na výskum ročne okolo 1 miliardy libier.