Slovenská daň bude patriť k najnižším v Európe

Slovenská 10- či 15-percentná daň z dividend bude patriť v Európe k tým najnižším. Vyššiu daň z dividend budú mať stále napríklad v Nemecku, a to na úrovni 25 percent, vo Švajčiarsku 35 percent či vo Francúzsku vo výške 30 percent. Desaťpercentnú úroveň dane majú napríklad Gréci alebo Čína.

23.08.2016 13:00
08-dole-3x Foto:
Ilustračné foto.
debata (57)

V susednej Českej republike ešte pred troma rokmi bojoval vtedajší minister financií Miroslav Kalousek (TOP 09) o to, aby sa v krajine zrušila 15-percentná daň z dividend. Kalouskovi sa v tom čase nepodarilo zmeny pri dividendách presadiť, pretože narazil na prezidenta Miloša Zemana a Senát s prevahou ľavicových politikov. Zeman zrušenie dane z dividend označil ako posledný „Kalouskov tunel“.

Argumentoval tým, že nulová daň z akciových výnosov by sa tvrdo prejavila na nižších príjmoch štátneho rozpočtu. Pre českú štátnu pokladnicu by to podľa jeho vtedajších odhadov znamenalo stratu v roku 2014 okolo 5 miliárd českých korún a v roku 2015 až 10 miliárd korún (362 mil. eur). Kalousek vtedy oponoval, že by štát prišiel iba o miliardu.

Podľa údajov českého ministerstva financií štát vlani vybral inkaso dane z príjmov fyzických osôb z kapitálových výnosov vo výške 10,6 miliardy českých korún. Aktuálne môžu firmy v Česku zaplatiť navyše až 35-percentnú zrážkovú daň v prípade, že daná spoločnosť obchoduje s krajinou, ktorá nespolupracuje pri výmene daňových informácií (nezmluvné štáty), respektíve je daňovým rajom.

Vyplácanie dividend sa prejavuje aj na ukazovateli príjmovej nerovnosti na Slovensku. Krajina je podľa posledných údajov štatistického úradu Eurostat z roku 2014 v ukazovateli príjmovej nerovnosti na úrovni 0,26 percenta. Príjmová nerovnosť je vyjadrená Giniho koeficientom, ktorý vyjadruje rozdiel medzi skutočným rozdelením príjmov v spoločnosti a absolútne rovným rozdelením, pri ktorom majú všetci jednotlivci rovnaký príjem. Pohybuje sa v rozmedzí od 0 po 1, pričom 0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 1 absolútnu nerovnosť, keď jeden jednotlivec je prijímateľom celého národného dôchodku.

Ekonómovia v tomto prípade upozorňujú na nedostatky ukazovateľa. V každej krajine je totiž iný prístup ľudí k zverejňovaniu svojho majetku v dotazníkových prieskumoch. Na Slovensku si veľa podnikateľov vypláca minimálne mzdy a žijú z dividend alebo si peniaze z podnikov vyberajú napríklad cez investície. Nie je preto isté, či tieto štúdie dokážu zachytiť aj tento aspekt. Príjmová nerovnosť v krajine aj na základe týchto faktov môže byť preto omnoho vyššia.

„V niektorých krajinách vám v dotazníku ľudia bez problémov povedia, koľko zarábajú. So Slovákmi je v tomto prípade problém, a preto sú v našom prípade štatistiky skreslené. U nás taktiež manažéri alebo ľudia na vyšších postoch nemajú také vysoké platy ako napríklad v Nemecku či USA, sú však odmeňovaní v rámci iných benefitov, napríklad si vyplácajú dividendy,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Zdaňovanie dividend vo vybraných krajinách

krajina výška dane (v %)
Švajčiarsko 35
Francúzsko 30
USA 30
Nemecko 25
Rakúsko 27,5
Dánsko 0–15–27
Belgicko 15–27
Taliansko 1,375–26
Poľsko 19
Česko 15
Rusko 15
Grécko 10
Slovensko 0 (10–15)*
Maďarsko 0

*aktuálne nulovú sadzbu má v roku 2018 nahradiť daň vo výške 10 až 15 percent
Údaje sú za rok 2016
ZDROJ: Deloitte, Pravda

© Autorské práva vyhradené

57 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Kalousek #daň z dividend