A sú tu, samozrejme, rozhľadení hospodári ochotní inovovať tradičné pestovateľské a chovateľské postupy a experimentovať. V roku 2000 vysiali v spoločnosti Agro-Racio ako prví na Liptove repku olejnatú. Keď rozkvitla na pozadí modrých hrebeňov Nízkych Tatier, pýtali sa miestni, čo je to za žlté more.
Zber ukázal, že repka je jedna z najvýnosnejších plodín, ktorej sa pod Tatrami darí a dnes ju pestuje celý Liptov. Jej rýchly postup do chotárov ostatných poľnohospodárskych podnikov odštartovala odvaha manažérov Agro-Racio vyskúšať plodinu, ktorá by stabilizovala ekonomiku. Samozrejme, aj repka má svoje slabšie roky, ale spomeňme si na ovocinárov či vinohradníkov a mrazivý apríl roku 2016. Poľnohospodárstvo je fabrikou pod holým nebom a istú dávku rizika nesie v sebe ktorákoľvek plodina.
Agro-Racio obhospodaruje v Liptove 4 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z nej na ornú pripadá len necelá polovica, vyše dvetisíc hektárov tvoria lúky a pasienky. To samo osebe predurčuje charakter poľnohospodárskej výroby. Rastlinné produkty sa tu zhodnocujú najmä prostredníctvom ich premeny na mlieko a mäso. Napriek tomu je tu veľký priestor, ako z ornej pôdy získať vyššiu pridanú hodnotu aj pestovaním spomínanej repky, obilnín s potravinárskou kvalitou a tiež výrobou osív, nielen obilnín, ale napríklad aj ďatelinotráv, málo známej lupiny, alebo pestovaním ľanu.
Pestrá skladba plodín hovorí o tom, že pôda nie je jednostranne využívaná, rastliny sa navzájom podporujú a prispievajú spolu s dobrým základným spracovaním pôdy k udržovaniu jej úrodnosti. Taká repka tu v úrodách neklesá pod 3,5 tony, obilniny sypú ako na Dolniakoch, priemer husto siatych za žatvu v roku 2016 bol 7,2 tony priemerne z hektára, symbolický darček k 72. narodeninám jedného z trojice agromanažérov Vladimíra Poliaka. Trio dopĺňa Štefan Janičina a Pavel Mäsiar.
Moderné poľnohospodárstvo je také, ktoré dokáže efektívne vytvárať vysokú pridanú hodnotu a je pritom ohľaduplné voči životnému prostrediu, teda váži si pôdu, rastliny a zvieratá. Dosiahnuť optimálne vzťahy v tomto trojuholníku prináša pozoruhodné výsledky. Ešte pred dvoma desaťročiami by nikomu nezišlo na um, že v Liptove sa môže urodiť sedem ton pšenice či raže priemerne po hektári, že raz tu budú pestovať kukuricu, ktorá dá aj zrno a umožní vo výrobe mlieka prelomiť hranicu sedemtisícpäťstolitrovej dojnosti priemerne na kravu.
Toľko vecí sa zmenilo v priebehu života jednej generácie. Vidno to napríklad na farme v Ľubeli, kde skladujú siláž z ďatelinotrávy v bielych polyetylénových "rukávoch“. Táto technológia prakticky vynulovala straty, a keďže sa krmoviny zberajú pri optimálnej sušine, garantuje aj vysokú kvalitu objemových krmív. Za všetkým treba vidieť prácu ľudí, napríklad agronóma Ľubomíra Rakytu či zootechnika Tomáša Močáryho. Sú to ľudia, ktorí rozumejú svojej práci.
Všimnime si aj vzostup výroby ovčieho mlieka. Kedysi základom slovenských stád boli domáce plemená. Ak dnes v Agro-Racio vyrobia priemerne na bahnicu za rok 180 litrov mlieka, čo je v prepočte 40 kilogramov ovčej hrudky, teda dvojnásobne viac ako v minulosti, je za tým nástup plemena Lacaune, dostatok kvalitnej paše, ale aj sena na mimovegetačné obdobie, ako aj synchronizácia ruje oviec. Agro-Racio je dnes slovenskou dvojkou vo výrobe ovčieho mlieka a mieri na postavenie lídra. Nejde o malý chov, ale o stádo 2 500 oviec.
Poľnohospodárstvo v podaní Agro-Racio ukazuje, aké veľké sú jeho možnosti na Liptove. Nie je doplnkom, len obyčajným "údržbárom“ krajiny, ale naozaj produktívnym odvetvím, ktoré dáva obživu ľuďom, robí z hospodárenia na pôde rovnocenné a porovnateľné hospodárske odvetvie s inými modernými výrobnými odvetviami. A dáva aj čosi navyše – dobrým obhospodarovaním polí a lúk robí Liptov príťažlivým pre ľudí, ktorí tu žijú, alebo sa sem chodia rekreovať.