Kto získa z cennejších gastrolístkov?

Súčasná suma 3,15 eura sa zvyšuje preto, lebo štát plánuje po dvoch rokoch opätovne navýšiť aj príspevok na stravné pre zamestnancov, ktorí sú na pracovnej ceste v rámci Slovenska. Druhým dôvodom sú aj vyššie priemerné ceny potravín a nealkoholických nápojov v reštauračných zariadeniach.

„Primárne ide o zmenu stravného. Opatrenie sa týka výšky stravného pri tuzemskej pracovnej ceste. Táto úprava má potom aj vplyv na výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie, ako aj na určenie minimálnej sumy stravovacej poukážky,“ odkázal hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Stuška. Ak je zamestnanec na služobnej ceste v trvaní od 5 až 12 hodín, dostane po novom o 30 centov viac na stravu, teda 4,50 eura. Ak je služobne preč od 12 do 18 hodín, má nárok na stravné vo výške 6,70 eura, a ak je odcestovaný viac ako 18 hodín, po novom dostane od svojho zamestnávateľa 10,30 eura.

Zamestnávateľom teda stúpnu náklady, ale pribudne aj ďalšia administratívna záťaž. Mnohé zamestnávateľské združenia preto dlhodobo vystupujú proti gastrolístkom a požadujú ich zrušenie. V súčasnej vláde o ich zrušení, respektíve nahradení finančným príspevkom k mesačnej mzde uvažuje minister hospodárstva, minister práce je, naopak, proti. Odhaduje sa, že v súčasnosti stravovacie poukážky na Slovensku využíva okolo 750-tisíc ľudí, medzi nimi aj živnostníci, ktorí si gastrolístky dávajú do nákladov. Zamestnávateľ má povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 percent ceny hlavného jedla, pričom, ak nemá vlastné stravovacie zariadenie, cenou jedla sa rozumie hodnota stravenky. Najviac však smie na každé jedlo prispievať sumou 55 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v rozsahu 5 až 12 hodín. „Keďže pravidelné stravovanie je aj v záujme štátu, systém daňových a odvodových výnimiek je bežne využívaný na motivovanie k poskytovaniu stravného. Daňové výnimky pre stravovacie poukážky nájdeme takmer v celej Európe. Využíva ich 17 európskych štátov. Celkovo systém stravovacích poukážok vo svete využíva 40 krajín,“ argumentuje Stuška.

Systém gastrolístkov bol nedávno značne kritizovaný aj v súvislosti s verdiktom Protimonopolného úradu SR, ktorý koncom februára tohto roka uložil pokutu piatim veľkým gastrofirmám pôsobiacim na Slovensku. Výška pokuty sa vtedy vyšplhala takmer na tri milióny, firmy sa proti rozhodnutiu odvolali. Protimonopolný úrad však v rozhodnutí tvrdil, že tieto spoločnosti si rozdeľovali trh. „Podľa našich informácií však konkrétnym obsahom tohto kartelového správania nebolo nič, čo by priamo súviselo s filozofiou a účelom existencie alternatívy stravných lístkov v rámci platnej legislatívy. Preto podobné odhalenia je potrebné jednoznačne uvítať, mám však zato, že by nemali byť v tomto prípade používané na plošné spochybňovanie benefitov dlhodobo funkčného stravovacieho systému pre ľudí,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.

Reštaurácie sú proti súčasnému nastaveniu

Prevádzkovatelia reštaurácií a hotelov na Slovensku sú za to, aby sa zmenilo súčasné fungovanie gastolístkov. Mnohí z nich už dnes odmietajú prijať stravný lístok z dôvodu vysokých provízií pre gastrolístkové firmy. „Gastrolístky by mali byť jednou z možností pre zamestnávateľa, ale aj zamestnanca. Riešením sú aj priame zmluvné vzťahy medzi zamestnávateľom a poskytovateľom stravovacích služieb (reštauráciou, kantínou) bez medzičlánku, ktoré dokážu oveľa efektívnejšie riešiť povinnosť zabezpečenia stravy pre zamestnancov,“ skonštatoval Marek Harbuľák, generálny sekretár Združenia hotelov a reštaurácií Slovenska. Ako dodáva, plánované navyšovanie sumy stravného víta.

„Zmeny cien a nárast minimálnej ceny za teplé jedlo vnímame pozitívne. Hlavným dôvodom je nárast nákladov v prevádzkach, čo pri tzv. obedových menu znamená často minimálne marže. Negatívne však vnímame výrazne rozdiely medzi cestovnými náhradami, ktoré dostávajú zamestnanci pri služobných cestách na Slovensku v porovnaní so zahraničím. Výška diét napríklad v susedných krajinách ako Poľsko, Maďarsko, Česko je niekoľkonásobne vyššia, ako je to doma na Slovensku, pričom ceny v reštauráciách možno považovať za viac ako vyrovnané,“ dodal Harbuľák. Ministerstvo financií zatiaľ o zmenách pri výške diét v rámci zahraničných pracovných ciest neuvažuje.

Niektoré zamestnávateľské združenia sú proti nahradeniu straveniek finančným príspevkom k mzde. „Finančný príspevok namiesto gastrolístkov sa minie účelu, ktorým je stravovanie zamestnancov, čo sa neskôr môže negatívne odraziť na ich zdravotnom stave, znížení pracovných výkonov a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnáva­teľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti,“ povedal generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Oto Nevický. Argumentuje tým, že takto stúpnu náklady na mzdové účtovníctvo a softvér. „Naozaj si myslíme, že deklarovaná ,oddelená zvýhodnená finančná položka' ku mzde by, najmä po nejakom čase, nijako neovplyvnila samotnú ponúkanú výšku mzdy zamestnancom? Chcel by som tomu veriť,“ doplnil Ondruš.

Väčšia provízia, nižšia porcia?

Dlhoročná kritika gastrolístkov pramení z reálneho života, keď si zamestnanci za gastrolístky častokrát nekupujú teplé jedlo na obed, ale drogériu, doplnky do bytu, či dokonca alkohol a cigarety. Oficiálne to však povolené nie je.

Ekonómovia poukazujú na vysoké poplatky, ktoré zinkasuje gastrofirma. „Za stravovacie poukážky sa musí platiť poplatok. Spoločnosti, ktoré stravné lístky vydávajú, to nerobia zadarmo. Z gastrolístka v hodnote 4,20 eura im zaplatíte poplatok približne vo výške 13 centov,“ konštatuje analytik INESS Robert Chovanculiak.

Ako tvrdí, gastrolístok putuje z rúk zamestnávateľa do rúk zamestnanca a skončí v rukách reštauratéra. Ten musí tak rovnako zaplatiť poplatok za to, že si tieto spoločnosti zoberú gastrolístky naspäť a vyplatia za ne reštauráciám hotovosť. „Tento poplatok sa pohybuje vo výške 13–21 centov. A aj tento poplatok sa spätne negatívne premietne do peňaženky zamestnanca. Z pohľadu reštaurácie ide totižto o rovnaké zvýšenie nákladov, ako keby napríklad zdraželo kilo kuracích pŕs o jedno euro. Či sa to zamestnancovi páči, alebo nie, buď dostane menší obed, alebo si viac priplatí,“ dodal Chovanculiak.

Celkovo tak z gastrolístka v hodnote 4,20 eura dostanete reálnu hodnotu okolo 3,90 eura. „Tento rozdiel sa však nevyparí. Ale pristane na účte jednej zo spoločností ponúkajúcich gastrolístky. Tieto dokopy v roku 2014 dosiahli tržby vo výške 30 miliónov eur a zisk vo výške 10 miliónov eur. Ich zisková marža tak dosiahla výšku 30 percent, čo je prakticky 10 krát viac, ako je priemer ostatných firiem v ekonomike,“ doplnil ekonóm.

„Z pohľadu Zákonníka práce platí, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravnej poukážke. Práve tu vidím priestor na prehodnotenie zo strany rezortu práce. Aké provízie si následne pýtajú predajcovia stravných lístkov od reštaurácií však Zákonník práce neupravuje, pretože ide o obchodnoprávny vzťah, do ktorého štát nezasahuje,“ povedal Ondruš.

Poukazuje na to, že v posledných rokoch prichádzajú na trh so stravnými poukážkami aj spoločnosti, ktoré ako alternatívu ponúkajú elektronické stravné karty. „Rastie tak počet subjektov alebo ,hráčov' v segmente, ktorí pôsobia za iných podmienok v zmysle neregulovaného trhového prostredia. Okrem toho, že majú pravdepodobne nižšie vstupné náklady, ktoré si tak nemusia kompenzovať zvýšenou cenou, už ich samotná cenová politika káže, že sa na trhu snažia presadiť nižšími, prípadne aj nulovými maržami,“ dodal Ondruš.