Už dva dni pred piatkovým summitom prišiel predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker s návrhom, aby tzv. Junckerov balíček navýšil finančné zdroje do roku 2022 z pôvodných 315 miliárd na úroveň až 630 miliárd eur. „Uskutočňujeme dôležitý krok, aby Európania mali viac nových pracovných miest a aby sa naštartovalo hospodárstvo únie. Toto od nás očakávajú európski občania – a my nemôžeme strácať čas,“ vyjadril sa na margo nového investičného plánu pre Európu Jean-Claude Juncker.
Junckerov „reštart“ investícií sa začal už v roku 2014. Tzv. Investičný plán pre Európu sa stal jednou z hlavných priorít Európskej komisie. Kľúčovým prvkom tohto plánu bolo vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý začal fungovať minulý rok. Teraz európski lídri hovoria o jeho väčšej finančnej podpore. K definitívnemu schváleniu navýšenia prostriedkov fondu by malo dôjsť v decembri. Peniaze z fondu majú znížiť riziko pre súkromných investorov a povzbudiť ich k účasti na strategických projektoch. „Investičný plán by mal mať do roku 2020 k dispozícii zhruba 500 miliárd eur. Program doteraz získal zdroje v hodnote 116 miliárd eur a poskytol úvery 200-tisíc malým podnikom a začínajúcim firmám,“ skonštatoval Juncker.
Každé vynaložené euro sa mnohonásobne vráti
Európsky fond pre strategické investície spravuje Európska investičná banka. Fond, ktorý je v súčasnosti v celkovej výške 21 miliárd eur, má podľa Junckerových predikcií dosiahnuť celkový multiplikačný účinok 1:15, čím vygeneruje nové investície. Inými slovami, vďaka EFSI v objeme 21 miliárd eur si Európska investičná banka bude môcť požičať na investície a financovanie projektov približne trikrát viac, t. j. približne 63 miliárd eur. Uvedená suma by podľa odhadov mala prilákať investície zo strany súkromných investorov v celkovej výške približne 315 miliárd, a to zhruba do polovice roku 2018. Fond EFSI poskytuje záruku za prvotné straty, vďaka čomu mohla EIB investovať do väčšieho počtu projektov, niekedy rizikovejších, a tiež investovať skôr, ako by to bolo možné bez EFSI. „Finančných prostriedkov je dostatok. Investície boli doteraz brzdené neistotou ohľadom hospodárskeho výhľadu a vysokou úrovňou verejného a súkromného dlhu v niektorých častiach EÚ. Toto je dôvodom, prečo Investičný plán pre Európu môže pomôcť spárovať projekty s existujúcou likviditou a nasmerovať finančné prostriedky tam, kde sú potrebné,“ hovorí Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Slovensko chce podporiť dopravu
Slovensko chce z peňazí z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) najviac zafinancovať dopravnú infraštruktúru, najmä výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Slovenská vláda sa zaviazala do fondu vložiť 400 miliónov eur, investícia sa jej má niekoľkonásobne vrátiť. „Súčasťou mobilizácie investícií do reálnej ekonomiky je aj snaha komisie zdvojnásobiť objem prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), ktoré by sa implementovali návratnou formou cez finančné nástroje ako napríklad úvery,“ tvrdí Európska komisia.
Sumu 400 miliónov eur Slovensko získalo tým, že vyčlenilo tri percentná zo svojich eurofondov na roky 2014 až 2020. Peniaze pôjdu cez Slovenský investičný holding, ktorý je vytvorený z iniciatívy ministerstva financií – aj na podporu začínajúcich podnikateľov, tzv. startupy, ale aj na projekty v doprave, energetike, životnom prostredí či na podporu sociálnej ekonomiky. Prioritu zatiaľ dostal bratislavský obchvat. Ten má odľahčiť hlavné mesto najmä od tranzitnej dopravy, ktorá v súčasnosti prechádza po diaľnici D1 cez Prístavný most. Daný úsek je najvyťaženejším úsekom na Slovensku a denne po ňom prejde viac ako 100-tisíc automobilov.
„Obchvat Bratislavy D4/R7 je financovaný aj Európskym fondom pre strategické investície, na ktorom sa podieľa aj SR prostredníctvom Slovak Investment Holding, ktorý do projektu investoval formou mezanínového úveru. V prípade obchvatu Bratislavy išlo o prostriedky z operačných programov spolufinancované prostriedkami zo štátneho rozpočtu,“ odkázalo tlačové oddelenie ministerstva financií. „Slovak Investment Holding prostredníctvom finančných nástrojov poskytuje podriadené financovanie do projektu vo výške 28 miliónov eur. Využitie prostriedkov ESIF a EFSI v tomto projekte sa podpísalo pod zníženie platby za dostupnosť, ktorú bude platiť štát a môže slúžiť ako príklad udržateľného financovania infraštruktúrnych projektov v EÚ,“ tvrdí zase rezort dopravy.
Ministerstvo dopravy na realizáciu dopravných projektov cez finančné nástroje v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (OPII) vyčlenilo na účely využitia Junckerovho balíčka takmer 140 miliónov eur. Z uvedenej sumy je možné na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest použiť maximálne 51,7 milióna eur, pričom ministerstvo chce, aby tieto zdroje v maximálnej miere išli na financovanie výstavby D4. Operačný program Integrovaná infraštruktúra je najväčším operačným programom v programovom období 2014 – 2020 na Slovensku. Pre program so siedmimi prioritnými osami je vyčlenených celkovo 4,6 miliardy eur, vrátane zdrojov EÚ a štátu. Z tejto sumy je pre dopravnú časť určených 3,6 miliardy eur a na podporu rozvoja informačnej spoločnosti 969 miliónov eur.
Samotná Európska investičná banka cez EFSI podporí výstavbu bratislavského obchvatu sumou 426 miliónov eur. Pre EIB ide na Slovensku o prvú transakciu s využitím zdrojov fondu EFSI. Obchvat Bratislavy na diaľnici D4 spolu s rýchlostnou cestou R7 z hlavného mesta smerom na Dunajskú Stredu v dĺžke 59 kilometrov by malo stavať a prevádzkovať konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Uvedené konzorcium v súťaži o koncesiu na úseky D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever – Rača a R7 Bratislava, Prievoz – Ketelec – Dunajská Lužná – Holice v dĺžke 59 kilometrov cez PPP projekt navrhlo najnižšiu cenu. Čistá súčasná hodnota projektu je 997,53 milióna eur a ročná splátka vo výške 56,72 milióna eur. Štát by tak za tridsať rokov koncesie, vrátane úrokov a inflácie, mal uhradiť celkovo 1,76 miliardy eur. V cene je projektovanie, financovanie, výstavba, prevádzka a údržba D4 a R7. Ďalšími členmi konzorcia sú rakúsky Porr a austrálsky Macquarie Capital Group.
Junckerov balíček aj pre východ SR?
Ministerstvo financií potvrdilo, že sa aj do budúcnosti budú podporovať väčšie projekty rádovo v desiatkach miliónov eur. „Je potrebné zdôrazniť, že ide o návratnú finančnú podporu, čiže prostriedky z EFSI boli poskytnuté formou zvýhodneného úveru. Všetky oprávnené projekty, ktoré bude možné podporiť návratnou finančnou podporou, sa budú uchádzať o financovanie z EFSI. V procese prípravy je rozsiahly zásobník infraštruktúrnych projektov, nebolo však ešte rozhodnuté o spôsobe ich financovania,“ komentoval rezort financií.
Štát uvažuje aj o úseku R2 s tunelom Soroška, severnom obchvate Prešova alebo niektorých úsekoch diaľnice D3. Slovensko v rámci Junckerovho balíčka nahlásilo možných 47 projektov v sume viac ako 11,2 miliardy eur. Okrem už schváleného dopravného projektu D4 je v portáli projektov predložený aj energetický projekt Eastring, pri ktorom ide o prepojenie slovenskej plynovodnej siete na Maďarsko, Rumunsko a ďalej na Balkán. Uvažuje sa aj o projektoch v oblastiach zdravotníctva, výskumu a inovácií. „Investície v krajine chýbajú hlavne v dopravnej a energetickej infraštruktúre, ako aj vo vede a výskume. Práve EFSI spolu s efektívnym využitím ESIF by mohli naštartovať investície do týchto oblastí,“ povedala Vašáková.
Na Slovensku ako národné kontaktné a poradenské centrum pre EFSI pôsobí spoločnosť SZRB Asset Management. V rámci svojej činnosti spolupracuje s Európskou investičnou bankou, ako aj s Európskym investičným poradenským centrom a poskytuje informácie a poradenstvo pri príprave a predkladaní investičných projektov. Vašáková upozorňuje, že kritériom na výber projektov je hlavne ekonomická a technická životaschopnosť a podpora cieľov EÚ. „Nie je tam žiadna geografická ani sektorová alokácia na rozdiel od eurofondov,“ pripomenula Vašáková. Štvrtina fondu je zameraná na podporu malých a stredných podnikov, ako aj spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.