Hamburgery s daňovou sekerou za pol miliardy?

Do skupiny gigantov, ktoré podľa Európskej komisie podozrivo optimalizujú svoju daňovú povinnosť cez tzv. európske daňové raje, pribudla aj americká sieť rýchleho občerstvenia McDonald's.

21.09.2016 13:00
daňová optimalizácia Foto:
debata (28)

Britský denník Financial Times najnovšie napísal, že spoločnosť by mala v Luxembursku doplatiť na daniach a úrokoch spolu pol miliardy dolárov. McDonald's v kra­jine za ostatných sedem rokov vraj odvádzal luxemburskému finančnému úradu na dani priemerne 1,49 percenta zo zisku. Štandardná daňová sadzba v krajine je až na úrovni 29,2 percenta.

Aj francúzska vláda od McDonald's po­žaduje, aby doplatil za svoje pobočky v krajine 300 miliónov eur, keďže zisky presúval do iných štátov a vyhýbal sa plateniu daní. Podľa prepočtov renomovaného ekonomického týždenníka The Economist americké spoločnosti neplatením daní cez daňovú optimalizáciu v európskych krajinách, ktoré dostali v tomto prípade prívlastok daňové raje, ročne „ušetria“ až 90 miliárd eur.

Medzinárodné združenie investigatívnych novinárov (ICIJ) zase v roku 2014 zverejnilo dokumenty, tzv. LuxLeaks, z ktorých vyplýva, že len samotné Luxembursko uzavrelo stovky sporných dohôd medzi luxemburskými orgánmi a zahraničnými firmami od PepsiCo Inc., Walt Disney Co. až po Amazon.

Ide o mimoriadne dôležitú oblasť. Každé euro, ktoré tieto firmy nezdania v krajine, kde ho zarobia, totiž musia európske vlády vybalansovať zvyšovaním daní pre bežných ľudí, obmedzením verejných služieb či zvýšením štátneho dlhu.

Spoločnosť McDonald's však vo svojom vyjadrení pre Financial Times tvrdí, že poctivo platí dane a neprijíma za to žiadne výhody. „Od roku 2011 až 2015 zaplatil McDonald's viac ako 2,5 miliardy dolárov len na korporátnej dani v Európskej únii, kde sa priemerná sadzba dane pre firmy pohybuje na úrovni 27 percent,“ uviedla spoločnosť vo svojom vyhlásení.

Firma nemala platiť takmer žiadne dane v Luxembursku práve z dôvodu rozhodnutia tamojších orgánov. Tie najprv nariadili, aby McDonald's dane neplatil v prípade, že zisk zdaní v USA.

Spoločnosť sa proti rozhodnutiu ohradila s tým, že zmluva o daniach medzi USA a Luxemburskom nevyžaduje dôkaz o zaplatení dane. Na to Luxembursko reagovalo tým, že spoločnosti udelilo obchodnú výnimku. Doteraz všetky vyšetrované nadnárodné spoločnosti tvrdia, že svoje príjmy v EÚ zdaňovali podľa platných zákonov.

Giganty pod prísnou kontrolou

Aj americká kaviarenská spoločnosť Starbucks čelí obvineniam zo strany Európskej komisie, že sa vyhýba plateniu daní napriek vysokým tržbám. Britská divízia Starbucks za 14 rokov zaplatila tamojším finančným úradom len 8,6 miliardy libier, v rokoch od roku 2009 až 2012 neplatila žiadnu firemnú daň.

Zisky si znižovala rôznymi poplatkami, splácaním úrokov či platbami za duševné vlastníctvo, ktoré „vyvážali“ mimo Veľkú Britániu. Peniaze smerovali do Holandska, kde má firma sídlo, ale aj do Švajčiarska a USA.

Práve v Holandsku platila spoločnosť nízke dane, ktoré si dohodla s tamojšou vládou. Až po tom, čo sa spustila vlna kritiky jej zákazníkov, v roku 2013 zaplatila v Británii daň vo výške 5 miliónov libier.

Nielen kauza Starbucks spustila pred pár rokmi proces boja Európskej komisie proti neoprávnenej daňovej optimalizácii veľkých nadnárodných spoločností. Podľa komisie dochádzalo v prípade Starbucksu k nespravodlivým daňovým výhodám oproti konkurencii od roku 2008.

Ďalšia spoločnosť, Fiat Finance and Trade, mala podobne fungovať podľa komisie od roku 2012. Doterajší režim podľa Bruselu nemôže pokračovať a oba štáty majú od firiem vymôcť príslušné doplatky na daniach. Pre každú zo spoločností to predstavuje 20 až 30 miliónov eur.

Aj najnovší prípad americkej spoločnosti Apple pôsobiacej v Írsku poukazuje na to, že niektoré štáty v snahe prilákať zahraničných investorov do krajiny využijú aj neoprávnené štátne stimuly. "Od júna 2013 komisia prešetruje praktiky členských štátov v oblasti záväzných daňových stanovísk.

Komisia rozšírila informatívne prešetrovanie na všetky členské štáty v decembri 2014. Komisia takisto vedie hĺbkové prešetrovania, ktoré začala pre obavy, že záväzné daňové stanoviská môžu vyvolávať otázky v súvislosti so štátnou pomocou," tvrdí vo svojom stanovisku Európska komisia. Ide o spomínaný Starbucks v Holandsku, Fiat Finance and Trade v Luxembursku, Apple v Írsku či Amazon v Luxembursku.

Brusel zavádza nové opatrenia

Ešte v máji tohto roka prešiel Európskym parlamentom návrh komisie, ktorý zavádza automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov.

Ide o krok v boji proti agresívnemu plánovaniu daní z príjmov právnických osôb. Navrhovaná smernica má zaviazať nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisk pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na ktorých území daná nadnárodná skupina operuje.

Brusel po rokoch opäť presadzuje aj zjednotenie základu dane z príjmu právnických osôb. Po piatich rokoch by o tomto návrhu mali poslanci na pôde europarlamentu rokovať v najbližšom čase. V praxi by to fungovalo tak, že podnikatelia s medzinárodným pôsobením by mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii.

Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Príslušnú časť základu dane, ktorá by bola pre všetkých rovnaká bez výnimky, by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte.

Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu dane nastavia. Návrh však musí prejsť všetkými 28 členskými štátmi únie. Proti návrhu bol na nedávnom neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ v Bratislave napríklad írsky minister financií Michael Noonan.

Írska vláda roky umožnila platiť americkej spoločnosti Apple v krajine takmer nulové dane a teraz komisia nariadila, aby spoločnosť doplatila na daniach a úrokoch spolu 13 miliárd eur.

Kauzy daňových optimalizácií

  • Americká spoločnosť Starbucks mala mať od roku 2008 neoprávnené daňové výhody v Holandsku. Štyri roky vraj vo Veľkej Británii neplatila žiadne dane
  • Fiat Finance and Trade vďaka daňovému zvýhodneniu v Luxembursku mal od roku 2012 neoprávnene znížiť svoju daňovú záťaž o 20 – 30 miliónov eur
  • Americká spoločnosť Amazon v Británii roky vykazovala minimálne príjmy vďaka tomu, že všetky tržby britského online obchodu prúdili cez luxemburskú pobočku, ktorá Britom spätne uhrádzala náklady spojené s distribúciou­ tovaru
  • Americká firma Apple v Írsku nemusela roky platiť 12,5-percentnú daň z príjmu. Írska daňová správa jej daň podľa Európskej komisie znížila až takmer na nulu
  • Americká spoločnosť McDonald's, ktorá sídli v Luxembursku, vraj neplatila firemnú daň z licenčných poplatkov európskych a ruských pobočiek viac ako osem rokov. Na daniach má doplatiť pol miliardy dolárov

Zdroj: Európska komisia, Financial Times

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #McDonald's