Tisíce zamestnancov prídu o odvodovú úľavu

Živnostníci si síce za súčasnej trojkoalície Smeru, SNS a Mostu – Híd polepšia, má to však byť na úkor zamestnancov. Živnostníkom vláda zvýši paušálne výdavky zo 40 na 60 percent, čím im okreše dane a odvody a zdvihne čisté príjmy o vyše 100 eur mesačne na živnostníka, čo štátnu kasu vyjde na budúci rok na 40 miliónov eur.

26.09.2016 07:00
murár, živnosť Foto:
Vláda zvýši živnostníkom paušálne výdavky, čím im okreše dane a odvody a zdvihne čisté príjmy o vyše 100 eur mesačne na živnostníka.
debata (55)

Na druhej strane reforma odvodov, ktorá za minulej vlády Smeru zvýšila čisté príjmy zamestnancov, sa ide prekvapujúco utlmovať a vláda na tom mieni získať desiatky miliónov eur. Ešte v roku 2015 sa vďaka spusteniu odvodovej reformy zvyšovali čisté mzdy pre 626–tisíc zamestnancov. Čistá minimálna mzda sa len vďaka reforme zvýšila takmer o 19 eur mesačne a s rastom platu sa odvodová úľava znižovala. Reforma odpustila časť zdravotných odvodov pri hrubých platoch do 570 eur a dotkla sa tak viac ako štvrtiny zamestnancov.

Pri všeobecnom raste platov však vláda danú hranicu nemieni zvyšovať, a tým postupne tisíce zamestnancov o úľavu prídu. Odborníci to nepovažujú za správne, keďže pokles odvodového zaťaženia práce považujú za podmienku pre ďalší pokles nezamestnanosti. Namiesto toho, aby sa hranica pre úľavu zvyšovala, kabinet plánuje získané peniaze minúť v zdravotníctve. Tento rok má na odvodovú reformu ísť 183 miliónov eur, ale do roku 2019 sa počíta s poklesom podpory na 128 miliónov eur.

Zdravotníctvo na úkor zamestnancov

„Prípadné zvyšovanie odpočítateľnej odvodovej položky by znamenalo výpadok príjmov v zdravotníctve, ktoré by museli byť kompenzované na úkor výdavkov rozpočtovej kapitoly,“ povedala k tomu hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Ide o desiatky miliónov eur, ktoré tak nepôjdu na vyššie čisté mzdy zamestnancov, ale natečú do zdravotníctva. O koľko peňazí presne ide, nie je jasné, keďže v nákladoch na odvodovú reformu na rok 2016 je aj časť úľavy z roku 2015, ktorú si niektorí zamestnanci uplatňujú až dodatočne.

V roku 2015, keď sa odvodová reforma spúšťala, bol priemerný plat v krajine 883 eur a tento rok má byť 908 eur. Tiež minimálna mzda bola v roku 2015 na úrovni 380 eur a teraz je 405 eur. Kým ešte v roku 2015 odvodová úľava dvíhala čistú minimálnu mzdu o 19 eur, teraz je to už len o necelých 11 eur. Štát totiž odvodovú úľavu stanovil fixne a nie pohyblivo v pomere k rastu platov.

„S rastom miezd v hospodárstve postupne klesá výška uplatniteľnej odpočítateľnej odvodovej položky, ale aj počet zamestnancov, ktorí si odpočítateľnú odvodovú položku môžu uplatniť,“ skonštatovala Gogová. Faktom však je, že premiér Robert Fico avizuje rast minimálnej mzdy do roku 2020 na 500 eur, a v prípade, že sa nebude s zároveň upravovať odvodová úľava, daná reforma sa bude týkať len malého počtu zamestnancov.

Práve pokles odvodov pre ľudí s nízkym a so stredným príjmom bol označovaný za motivačný faktor, aby ľudia nesedeli doma a pracovali, čo i len za minimálnu mzdu. Vláda v roku 2015 v tejto súvislosti zároveň zaviedla dočasný súbeh dávky a platu. Ak pôvodne dlhodobo nezamestnaný ide pracovať, môže popri plate od štátu pol roka dostávať sumu 126,14 eura/mes. a ďalších 6 mesiacov sa suma zníži na 63,07 eura. Tieto opatrenia prispeli popri ekonomickom oživení k poklesu nezamestnanosti. Ešte v roku 2013 bolo bez práce takmer 15 percent ľudí a aktuálne je nezamestnanosť 9,4 percenta.

Obmedziť poberanie dávok

Prácu si aktuálne v krajine pod Tatrami stále hľadá viac ako 256–tisíc ľudí. Personálne agentúry na razantnejšie naštartovanie trhu práce navrhujú nie utlmovať odvodovú reformu, ale, naopak, prijať ďalšie opatrenia. „Pomohlo by predovšetkým zavedenie medzitrhu práce, kedy by ľudia mohli poberať sociálne dávky a popritom pracovať. Výška pomoci od štátu by sa znižovala priamo úmerne s rastúcou výškou zárobku. Zároveň by bolo vhodné zrušiť možnosť privyrábať si popri dávkach na dohodu, čo demotivuje ľudí prijať štandardné zamestnanie,“ uviedla Jana Mesárová z personálnej spoločnosti McROY. Brigádovať na dohodu a poberať aj dávky sa vláda už chystá obmedziť a to tým, že zdravotné odvody za nich už nebude platiť štát.

Zavedenie nižších odvodov pre najslabšie zarábajúcich Slovákov bolo jednou z top ekonomických reforiem druhej vlády Roberta Fica. Takéto ekonomické riešenie si získalo všeobecnú podporu ekonómov a Slovensku ho dlhodobo odporúčali aj medzinárodné inštitúcie. „Ak sa bavíme o tom, čo je výhodné pre Slovensko, určite treba výrazne znížiť daňové a odvodové zaťaženie práce,“ hovorí analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Ten vzniknutý výpadok navrhuje v štátnej pokladnici nahradiť úmerným zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH). „Súčasné zníženie odvodového zaťaženia práce pomohlo hlavne nízkopríjmovým skupinám zvýšiť čistý mesačný príjem. Na naštartovanie slovenského trhu by ale bolo treba razantnejšie zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce,“ pokračoval Páleník.

Rast DPH však Smer odmieta, keďže by to zaťažilo viac chudobných. Faktom však je, že z ceny práce zamestnanca štát strháva na daniach a odvodoch vyše 50 percent a živnostník platí len okolo 20 až 25 percent. Nie všetci však chcú a môžu robiť na živnosť. Vysoké odvody pre zamestnancov tak limitujú trh práce a bývajú označované za najväčšiu prekážku podnikania na Slovensku.

Zamestnanci o peniaze neprídu

Zamestnanec si nárok na odpočítateľnú odvodovú položku môže uplatniť priamo u svojho zamestnávateľa. Ak tak nespraví, o peniaze nepríde a štát mu nižšie odvody zohľadní v rámci ročného zúčtovania poistného. Zároveň nižšie odvody znižujú aj cenu práce zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu. Bez využitia odpočítateľnej odvodovej položky zamestnanec pracujúci za hrubú minimálnu mzdu 405 eur v hrubom vyjde firmu na 547 eur. Cenu zamestnanca razantne, o 142 eur, zvyšujú zaplatené sociálne odvody a zdravotné odvody. Odpočítateľná odvodová položka znižuje zdravotné odvody platené zamestnávateľom zo 40,5 eura na 7,5 eura.

V tomto prípade firma na nižších odvodoch šetrí 33 eur za mesiac. Zamestnávatelia odpočítateľnú odvodovú položku podporujú. „V podstate je to pre nás kompenzácia súvisiaca s prudkým minuloročným zvyšovaním minimálnej mzdy. Keďže minimálna mzda je v šiestej tarife 810 eur v hrubom, určite by sme privítali, ak by odpočítateľná odvodová položka bola na výrazne vyššiu sumu ako dnes,“ uviedol Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Zachovanie odpočítateľnej odvodovej položky do mzdy 570 eur v hrubom môže však znamenať jej postupný zánik. „Ponuky práce so mzdou pod 570 eur dostávame veľmi výnimočne. Priemerná mzda vo výrobe na západe Slovenska sa pohybuje okolo 800 eur. Mzdy pod 600 eur sú častejšie na vý- chode a strede Slovenska. Toto opatrenie vnímam skôr ako sociálne gesto na podporu pracovníkov s najnižšími platmi a zároveň ako podporu malého stredného podnikania v náročnejších oblastiach,“ povedal Jiří Halbrštát z personálnej agentúry Manpower.

Na Slovensku za minimálnu mzdu pracuje viac ako 100–tisíc Slovákov. Firmy takýmto ľuďom často dávajú časť peňazí načierno na ruku. Podniky totiž dnes nie sú v situácii, keď si môžu vyberať zo zástupov ľudí ochotných pracovať za pár stoviek eur mesačne.

„Veľké výrobné spoločnosti majú problémy nájsť dostatok zamestnancov pri platoch pod 600 eur i na východnom Slovensku,“ dodal Halbrštát. Oficiálne za minimálnu mzdu pracujú hlavne ľudia v gastronómii, súkromných bezpečnostných službách či poľnohospodárstve.

Vplyv zmeny daní na čistý príjem ľudí

  • Odpočítateľná odvodová položka – Jej vplyv klesá. Od roku 2015 zvyšuje čistý príjem pri hrubej mzde do 570 eur. Čistú minimálnu mzdu aktuálne zvyšuje o 10,7 eura/mes.
  • Rast paušálnych nákladov živnostníkov – Od roku 2017 stúpnu zo 40 na 60 %, strop sa dvihne z 5 040 eur/rok na 20 000 eur. Bežný živnostník si polepší o vyše 100 eur/mes.
  • Malý akcionár s dividendami – Z dividend sa platí 14-percentný zdravotný odvod zo sumy do 51 480 eur. Od roku 2017 bude 7-percentná daň. Malý akcionár ušetrí tisíce eur.
  • Veľký akcionár s dividendami – Teraz z dividend 10 miliónov eur odvedie štátu odvod len 7 207 eur. Zo 7-% dane zaplatí daň 700-tis. eur a príde tak o státisíce eur.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #odvody #živnostníci #paušálne výdavky