Dnes a zajtra bude na Slovensku rokovať Poradné fórum EFSA, ktoré prijme Bratislavskú deklaráciu zaväzujúcu členské štáty EÚ k ešte užšej spolupráci v oblasti potravinovej bezpečnosti.
Mottom bratislavského stretnutia je Ešte viac Európy v bezpečnosti potravín. Dôvodom tesnejšej spolupráce je globalizácia a liberalizácia v obchode s potravinami, ktoré prúdia v obrovských objemoch nielen z jednej krajiny do druhej, ale z jedného kontinentu na druhý.
Európa a najmä členské štáty únie sa považujú za oblasť s najväčšou mierou potravín bezpečných pre zdravie spotrebiteľov. Napriek tomu Európania veľmi citlivo reagujú na každý potravinový škandál.
Na otázku Pravdy, aké sú nálady medzi európskymi spotrebiteľmi po takých škandáloch, akými boli dioxíny v hydinovom a bravčovom mäse či vajíčkach alebo po výskyte baktérie E-Coli v zelenine, alebo podvodnej zámene hovädzieho mäsa za konské, Bernard Url povedal, že miera vnímania rizika v jednotlivých členských krajinách Európskej únie je rôzna. Brusel robí tzv. barometer nálad, kde zisťuje, ako vníma obyvateľstvo potravinové riziká.
„Situácia od krajiny ku krajine sa odlišuje, pretože v niektorých považujú za veľké riziko zvyšky pesticídov v potravinách, inde sú to geneticky modifikované potraviny, v ďalších krajinách je pre ľudí dôležitá starostlivosť o zvieratá, ktoré vstupujú do potravinového reťazca,“ vysvetlil Bernard Url.
Dodal, že je to preto, lebo Európania majú rôznu historickú skúsenosť a preto aj rôznu úroveň vnímania potravinových rizík. „Vnímanie rizík môže byť veľmi odlišné od reálneho nebezpečenstva a úlohou EFSA je, aby ľuďom vysvetlil, aké je skutočné riziko na rozdiel od toho, ako je vnímané spotrebiteľmi,“ zdôraznil šéf EFSA Bernard Url.
Zámeny, pri ktorých konské mäso bolo prezentované ako hovädzie, označil Url za podvod. Takéto zámeny sú, samozrejme, nezákonné, pretože nerobia danú potravinu bezpečnou. EFSA pomáha rozpletať Európskej komisii okrem iného aj takéto podvody. Jej aparát tvorí 450 odborníkov, ktorí spolupracujú s ďalšími 1 500 špecialistami v ostatných členských krajinách Európskej únie.
Za jedno z najväčších možných budúcich rizík v potravinovej bezpečnosti považuje EFSA rastúcu rezistenciu mikroorganizmov na antibiotiká.
Generálny riaditeľ Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín ďalej povedal, že Brusel zakázal využívať antibiotiká ako prostriedok rýchlejšieho rastu zvierat a samotné používanie liečiv napríklad v chovoch dobytka je pod prísnou kontrolou veterinárnych lekárov. Zdôraznil, že pri používaní antibiotík či už v humánnej, alebo vo veterinárnej medicíne treba uplatniť princíp maximálnej opatrnosti.
Európe sa darí úspešne potláčať výskyt salmonely v potravinách. Za posledných päť rokov sa jej výskyt znížil o celých 40 percent, čo Url pripísal prehlbujúcej sa spolupráci medzi jednotlivými členskými krajinami a medzi všetkými aktérmi potravinového reťazca.
„Napriek vynaloženému úsiliu a zdokonaľovaniu kontroly potravín z poľa cez farmu až na stôl spotrebiteľa dochádza z času na čas ku krízam. Skutočná bezpečnosť potravín v Európskej únii aj na Slovensku je však vysoká,“ povedal Url. Z aktuálnych problémov označil za rizikové kampylobakterové nákazy. Ide o infekčné choroby prenosné zo zvierat na človeka.
Veľmi citlivou otázkou, a to už nielen v starých, ale aj v nových členských krajinách, sú GMO potraviny. Európa sa bráni dovozu takýchto produktov z USA, ale povolila napríklad import geneticky modifikovanej sóje, ktorá sa pridáva do kŕmnych zmesí.
V tejto súvislosti Url povedal , že je povinnosťou dôsledne označovať GMO potraviny vrátane ich zložiek. A je na obyvateľoch Európskej únie, či sa ich rozhodnú kúpiť, alebo nie.