Farmári krajín V4 odmietajú obchodné dohody s USA a Kanadou

Zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín Visegrádskej štvorky žiadajú, aby sektory poľnohospodárstva a potravinárstva boli z obchodných dohôd EÚ s Kanadou (CETA) a USA (TTIP) vyňaté.

30.09.2016 16:53
debata (10)

Uvádzajú to v komuniké, ktoré v piatok podpísali predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej agentúry (SPPK) Milan Semančík, predseda Maďarskej agrárnej komory Balázs Györffy, podpredseda Agrárnej komory Českej republiky (AKČR) Václav Hlaváček a predseda Národnej rady poľnohospodárskych komôr (KRIR) Wiktor Szmulewicz v Modre.

Ako sa ďalej v komuniké uvádza, liberalizovaný dovoz rastlinných a živočíšnych produktov do EÚ môže ohroziť členské krajiny z hľadiska potravinovej bezpečnosti. "Za predpokladu, že nebudeme mať podrobné informácie o rokovaní a zmluvy v rukách, navrhujeme, aby poľnohospodárstvo a potravinárstvo boli z rokovaní o medzinárodných dohodách vyňaté,“ uviedol Semančík.

Zástupcovia agrokomôr sa zaoberali aj obmedzeniami pri nákupe poľnohospodárskej pôdy v krajinách V4. EK začala pre slovenský zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v marci 2015 konanie vo veci poručenia predpisov. Podľa súčasnej právnej úpravy má prednosť osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky v rovnakej obci. Potom osoba zo susednej obce, osoba bez ohľadu na miesto podnikania. Ak žiadna z týchto osôb neprejaví o pozemok záujem, môže ho jeho vlastník previesť inej osobe, avšak len za podmienky, že má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov. „Pripravili sme návrh zákona o ochrane pôdy a výčitky, ktoré nám EK dala, odmietame. Zo zákona vieme odstrániť 10-ročný trvalý pobyt, ale ďalšie požiadavky tam plánujeme nechať,“ uviedol Semančík.

Počas trojdňového zasadnutia zástupcovia poľnohospodárov diskutovali aj o aktuálnej situácii na agropotravinárskom trhu. Opatrenia, ktoré doteraz EK v sektore mliečnych výrobkov a bravčového mäsa pripravila, sú podľa nich nedostatočné. Ako Semančík uviedol, z celkového balíčka 500 miliónov eur EK vyčlenila 150 miliónov eur na zníženie produkcie mliečnych výrobkov a bravčového mäsa, podľa neho však z balíčka profitujú silní hráči na úkor slabších. „Dôrazne požadujeme, aby EK pripravila systémové riešenia na stabilizáciu v oblasti mliečneho sektoru a bravčového mäsa,“ podotkol Semančík.

Podpredseda AKČR Václav Hlaváček zároveň skonštatoval, že podmienky pre vstup do EÚ boli pre nové členské krajiny nastavené nerovnomerne. "Dôsledkom toho je, že po vstupe do Európskej únie sme stratili 40 % produkcie, pri bravčovom mäse je to 60 %. Sektor kvetinárstva prakticky zanikol, na ústupe je aj sektor ovocia a zeleniny. Do Česka dovážame zeleniny za 9 miliárd českých korún ročne, ktoré by sme pritom sami vedeli vypestovať, " povedal Hlaváček.

Rovnako ako Slovensko, ani Česká republika nemá zriadený marketingový fond, ktorý by pomáhal propagovať domáce výrobky u spotrebiteľov. O potrebe zriadenia marketingového fondu hovoril aj predseda KRIR Wiktor Szmulewic. Poľsko má takýto fond už viac ako desať rokov a krajina má v súčasnosti 90-percentný podiel domácich potravín na trhu, uzavrel Szmulewicz.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #V4 #TTIP