Nobelovu cenu za ekonómiu dostali Brit a Fín

Kým niektoré zmluvy sa zmestia na jednu stranu, niektoré môžu mať až stovky strán. Bez ohľadu na to sú však zmluvy neoddeliteľnou súčasťou života prakticky všetkých ľudí a firiem. Či už ide o zmluvu so zamestnávateľom, investorom, či dodávateľom, tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu významne prispeli k tomu, ako sú dnes zmluvy postavené a ako pomáhajú udržať v ekonomike dôveru, kontrolu a motiváciu medzi zúčastnenými stranami.

10.10.2016 12:30 , aktualizované: 11.10.2016 11:17
debata (2)

Olivera Harta z Harvardovej univerzity a Bengta Holmströma z Technologického inštitútu v Massachusetts ocenila švédska Kráľovská akadémia vied za ich príspevok k teórii kontraktov, ktorá skúma spôsoby, ktorými ekonomické subjekty uzatvárajú vzájomné zmluvy. Ich práca podľa akadémie vrhá svetlo na to, ako sa môžu aktéri s rozdielnymi záujmami dohodnúť na vzájomne prospešnom riešení. Klasickým príkladom sú zmluvy s poisťovňami. Tie nikdy neuhradia celú škodovú udalosť. Dôvodov je viacero, no jedným z nich je aj to, že ľudia vedomí si úhrady celej škody by boli napríklad pri šoférovaní alebo na cestách ochotní podstúpiť príliš veľké riziko.

Tohtoročné ocenenie nebolo veľkým prekvapením, sám Hart priznal, že sa o jeho nominácii hovorí už niekoľko rokov. „Vstal som o 4.40 ráno a pomyslel som si, či už nie je neskoro. O chvíľu však telefón predsa len zazvonil. Potom som objal moju ženu, zobudil najmladšieho syna a zavolal aj druhému laureátovi,“ povedal Hart tesne po vyhlásení ocenených.

„Práca ocenených stanovila intelektuálne základy pre tvorbu politiky a inštitúcií v mnohých rôznych oblastiach od zákonov o bankrote po politické zriadenie,“ uviedla akadémia. Obaja ekonómovia podľa nej vytvorili nové teoretické nástroje, ktoré slúžia lepšiemu pochopeniu kontraktov v ekonomike a v živote a umožňujú vyhnúť sa nástrahám v konkrétnych podobách zmlúv. Obaja tohtoroční laureáti rozpracovali všeobecné rámce pre analýzu celej škály rôznych problémov v zmluvných vzťahoch.

Holmström od 70. rokov zásadne prispel k poznaniu problému zastupovaného a zástupcu, a tým napríklad ukázal, ako zviazať plat šéfa firmy s jej výsledkami. Inými slovami, či je lepšie manažéra motivovať bonusmi, alebo možnosťou získať akcie spoločnosti, ako aj to, ako jeho výkonnosť čo najlepšie merať. Mal by napríklad šéf dostávať bonusy na základe vývoja cien akcií firmy? Odpoveď je nie. Podstatne objektívnejšie je porovnať výsledky s konkurenčnými firmami, ktoré pôsobia v rovnakom odvetví. Holmström sa snažil vyriešiť aj to, ako ohodnotiť pracovný tím bez toho, aby sa niektorí členovia len „neviezli“ na výkonoch svojich kolegov.

Hart zasa od 80. rokov pracoval na teórii neúplných kontraktov, keď nie je možné, aby zmluva pamätala na každú eventualitu, takže je nutné optimálne stanoviť práva na kontrolu. Jeho práca pomohla lepšie pochopiť, kedy by mali verejné služby a inštitúcie ako školy alebo väznice byť v súkromných a kedy vo verejných rukách, alebo ktoré typy firiem a za akých podmienok by sa mali zlúčiť. Práve zmluvy o akvizíciách a spojeniach korporácií patri vôbec k najkomplexnejším.

Cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené vynálezcom dynamitu Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Udeľuje ju až od roku 1968 na Nobelovu pamiatku švédska centrálna banka. Minulý týždeň boli postupne vyhlásení laureáti Nobelových cien za medicínu, fyziku, chémiu a mier, tento štvrtok je na rade cena za literatúru. Ocenenia sa budú odovzdávať 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Nobelova cena za ekonómiu