Európske firmy stoja tieto americké praktiky na pokutách a ďalších platbách desiatky miliárd eur. Pre Francúzsko bola obzvlášť citeľná rekordná pokuta deväť miliárd dolárov, ktorú musela zaplatiť najväčšia francúzska banka BNP Paribas pre obvinenie z porušovania amerických sankcií voči Sudánu, Kube a Iránu.
Francúzsko v posledných rokoch exteritoriálne aspekty amerického právneho systému čoraz viac kritizuje. Najmä sa jej nepáči, ako široko americké federálne ministerstvo spravodlivosti interpretuje svoju jurisdikciu. Za americkú sféru vplyvu považuje napríklad aj obchodné transakcie medzi neamerickými aktérmi v prípade, že je kontrakt uzavretý v dolároch. Osobuje si tiež právo vyšetrovať internetové transakcie len preto, že sa uskutočnili cez americké počítačové servery.
„Žiadame Francúzsko a Európu, aby dali Spojeným štátom najavo, že takéto správanie nehodláme ďalej akceptovať,“ povedala Bergerová. Vyzvala pritom na „vyzbrojenie“ Európy tak, aby mohla so Spojenými štátmi účinne viesť „ekonomickú vojnu“.
Vyšetrovacia správa, ktorú zostavili poslanci francúzskych vládnucich socialistov i opozičných konzervatívcov, uvádza, že americká justícia má tendenciu trestať zahraničné firmy nepomerne viac než firmy domáce. Napríklad vyšetrovanie úplatkov v zahraničí, ktoré americké úrady začali v rokoch 1977 až 2015, sa len z 30 percent týkalo zahraničných spoločností, ktoré však zaplatili 67 percent úhrnného objemu vybraných pokút.
Európske banky od roku 2009 vyplatili Spojeným štátom kvôli porušovaniu rôznych sankčných režimov asi 16 miliárd dolárov. Európske firmy zaplatili 14 z 15 najvyšších udelených pokút, uvádza správa.
Terajšie americké vyšetrovanie najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank, ktorej kvôli predaju takzvaných toxických hypotekárnych papierov v minulom desaťročí hrozí pokuta až 14 miliárd dolárov, parlamentná správa nespochybňuje, pretože banka to robila na americkom trhu. Kritizuje však, že ministerstvo spravodlivosti v tomto prípade neberie ohľad na dôsledky tak vysokej sankcie na celý finančný systém.
Podľa Bergerovej európska odpoveď na túto americkú prax bola zatiaľ nedostatočná. Parlament preto pošle svoju správu náprotivkom v ostatných krajinách EÚ s výzvou, aby jednotlivé krajiny prijali vlastné obranné zákony.
„Európa sa musí právne znovu vyzbrojiť, aby sme mohli s USA na poli hospodárskej konkurencie bojovať ako rovný s rovným,“ povedala poslankyňa.
EÚ by podľa správy mala napadnúť aspekty amerických sankčných režimov u Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a podniknúť ďalšie legislatívne kroky proti európskym firmám, ktoré plnia americké sankcie založené na exteritoriálnom výkladu práva. Európske krajiny a inštitúcie by tiež mali povzbudzovať k širšiemu využívaniu eura v medzinárodných obchodných transakciách a zosilniť využívanie spravodajských služieb na ekonomickom poli.
Nedávne rozhodnutie Európskej komisie, ktorá nariadila americkej spoločnosti Apple doplatiť Írsku 13 miliárd eur na daniach, ide podľa poslankyne správnym smerom. „Ukazuje to, že Európa je úplne schopná viesť túto ekonomickú vojnu,“ povedala Bergerová.