Britom tak po odhlasovaní brexitu zdraželi viaceré dovážané tovary takmer o pätinu. Pôvodný kurz 1,32 eura za jednu libru spadol po júnovom referende najprv skokovo na 1,20, a v tomto mesiaci už na 1,10 eura. Očakáva sa pád na paritu, teda kurz jedna k jednej. Briti chcú odísť z EÚ a nikdy nechceli ísť do eurozóny, ale britská mena ide teraz paradoxne opačným smerom.
„Britská libra môže oslabiť na paritu nielen voči euru, ale dokonca aj voči doláru. Tým hlavným faktorom bude, ako sa podarí vyjednať prístup na spoločný trh tovarov a služieb. Dôležitá bude najmä banková licencia pre zahraničné banky pôsobiace v Londýne,“ povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip. Americká banka Goldman Sachs tvrdí, že momentálne je index neistoty v Británii najvyšší v histórii a očakáva sa ďalšie oslabenie libry o sedem percent, celkovo až 25 percent od britského referenda.
Ukazuje sa, že nič z pozitívnych vyhliadok po brexite sa nenapĺňa. Situácia v Británii môže zastaviť extrémistov a populistov, ktorí sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska snažia o odčlenenie od EÚ. „Keď si ľudia uvedomia skutočné dôsledky odchodu z EÚ, európsky projekt získa novú podporu,“ myslí si François Kraus z francúzskeho Inštitútu pre prieskum verejnej mienky. Samotná Bank of England stihla za pár týždňov od osudovej voľby Britov výrazne zhoršiť ekonomické vyhliadky krajiny. Namiesto budúcoročného hospodárskeho rastu na úrovni 2,3 percenta podľa jej predpovedí krajina porastie len tempom 0,8 percenta, a špekuluje sa aj o možnej recesii.
Zástancovia tzv. brexitu tvrdili, že 24. jún, teda deň po referende, by mal byť vyhlásený za štátny sviatok a mal by sa nazývať dňom nezávislosti. Tvrdil to napríklad dnes už bývalý líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage, ktorý po „víťazstve“ z funkcie odstúpil. Najprv ľuďom sľuboval, že po odchode z únie Británia získa 350 miliónov libier týždenne z dôvodu nižších platieb do EÚ, a tieto peniaze vláda naleje do tamojšieho zdravotníctva. Hneď po referende Farage označil toto tvrdenie za chybu. Paradoxne, v skutočnosti to môže byť presne opačne. Británia bude musieť týždenne platiť 350 miliónov libier do EÚ počas jedného roka. Ako účet za rozvod.
Krátko po júnovom referende sa britská libra na devízových trhoch prepadla voči doláru na 31-ročné minimum. Voči doláru vtedy prelomila hranicu 1,3 dolára a zostúpila až na 1,2798 dolára. Podobné hodnoty britská mena dosahovala v septembri 1985.
Nikdy nechceli euro
Blízko parity bol kurz euro – libra na začiatku roku 2008, slabá však bola libra len krátkodobo. „Pre Britániu je súčasná slabá mena dobrá, keďže to podporuje vývoz. Priemyselná produkcia v krajine v budúcom roku veľmi pravdepodobne vzrastie. Zo slabej libry majú teda radosť exportne orientované britské firmy a zahraniční turisti, ktorí prídu do Veľkej Británie,“ vysvetlil ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Slabá libra, naopak, neteší exportérov do Británie, čo je napríklad Írsko, ale aj mnohé ďalšie európske krajiny vrátane Slovenska. „V rámci sektorov je oslabenie libry nepriaznivé pre subdodávateľov automobilových komponentov. Takisto britské domácnosti nebudú mať zo slabej libry radosť. Zdražejú najmä pohonné hmoty a dovážané potraviny ako ovocie či zelenina,“ doplnil Tomčiak.
Druhou dôležitou vývoznou položkou do Británie je elektronika, a to najmä televízory. Spoločnosť OnePlus už ohlásila, že v dôsledku slabšej libry pôjde napríklad cena pri nových modeloch smartfónov hore z 309 na 329 libier. Podľa Medzinárodného menového fondu brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a spomínaný automobilový sektor. Výsledky referenda sa premietli aj do posledných oficiálnych štatistík mapujúcich infláciu v krajine. Tá v septembri zrýchlila medziročný rast na jedno percento z augustovej úrovne 0,6 percenta. K jej zvýšeniu takmer na dvojročné maximum prispeli najmä ceny odevov, hotelových služieb a pohonných hmôt. Na Slovensku aj v niektorých ďalších krajinách EÚ je pritom deflácia, teda ceny klesajú.
Migranti verzus vstup na jednotný trh
Britská vláda ústami tamojšej premiérky Theresy Mayovej vyslovila nedávno návrh, že chce po brexite výrazne obmedziť príchod prisťahovalcov do krajiny. A to zo súčasných viac ako 300-tisíc každý rok zhruba na 100-tisíc, ale chce si ponechať prístup na 500-miliónový jednotný európsky trh. S tým však Brusel nesúhlasí. Ak by totiž Briti zasiahli do voľného pohybu osôb, únia by im neumožnila voľne obchodovať s členskými krajinami ako doteraz. „V prípade straty vzájomného obchodu utrpia obe strany. Británia viac, no zástancovia odchodu veria, že to čoskoro doženie orientáciou na zvyšok sveta a rýchlejším rastom,“ skonštatoval Ižip.
Briti vďaka členstvu v EÚ získavajú ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4–5 percent britského hrubého domáceho produktu. „Snažíme sa teraz prinavrátiť dôveru na trhy, a uistiť biznis, že voľný obchod medzi Britmi a Európou sa brexitom nekončí. Obe strany, jednak únia a jednak britská vláda si musia uvedomiť, že iný scenár ako tento ich ekonomiky, ale aj samotných spotrebiteľov značne poškodí. Bez voľného obchodu, a, naopak, so zavedením cla a taríf, čakajú spotrebiteľov vyššie ceny za tovary a služby, ako aj ich nižší výber a dostupnosť,“ povedal nedávno v exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda lord Mark Ian Price, ktorý je ministrom obchodu v britskej vláde.
Výhody členstva v EÚ si uvedomuje aj britský minister diplomacie Boris Johnson, ktorý bol jeden z najhorlivejších zástancov odchodu Británie z únie. Dokonca začiatkom roka napísal aj článok, ktorý mal publikovať britský denník The Daily Telegraph, no na poslednú chvíľu ho Johnson stiahol. Podľa informácií, ktoré si denník Pravda overil v redakcii britského denníka The Guardian, mal Johnson pod pseudonymom písať na viacerých významných spravodajských weboch aj blogy, v ktorých agitoval za zotrvanie v únii a vyzdvihoval výhody členstva.
Briti však napriek tomu nestavajú všetko na jednu kartu. Ešte počas leta začal britský minister financií Philip Hammond rokovať s Čínou, kde krajina vidí ďalšie možnosti napojenia sa na ďalší obrovský trh zákazníkov. Veľkým čínskym bankám a podnikom by mohla Británia zabezpečiť lepší prístup na britský trh. Podľa britskej verejnoprávnej televízie BBC to je prvýkrát, čo sa Londýn pustil do takých významných rokovaní s druhou najväčšou ekonomikou sveta. Briti by mohli uľahčiť prístup čínskemu tovaru a investícií do Británie, Čína by na revanš odstránila obchodné prekážky pre britské tovary a firmy zo sektora služieb, ako je bankovníctvo alebo poisťovníctvo. Čína predvlani v Británii investovala viac ako päť miliárd libier.
Britov čakajú ťažké rokovania
Oficiálne sa proces odchodu Britov z únie spustí aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy. K tomuto kroku má britská vláda podľa doterajších vyhlásení britskej premiérky Theresy Mayovej pristúpiť v marci budúceho roku. Vyjednávať by sa malo minimálne dva roky. Odhaduje sa však, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi.
Britská vláda v súčasnosti vedie súdny spor o to, či by mal o aktivácii článku 50 hlasovať parlament. Vládny právnik James Eadie počas včerajšieho súdneho pojednávania podľa britskej stanice BBC pripustil, že „vláda sa momentálne domnieva, že je veľmi pravdepodobné, že akúkoľvek dohodu predloží na ratifikáciu“ v parlamente v závere rokovaní o brexite v roku 2019. „Ak by parlament dohodu o brexite odmietol, Británia bude aj tak môcť vystúpiť z EÚ,“ povedal pred súdom lord Pannick zastupujúci žalujúcu stranu. Británia by podľa neho buď vystúpila z EÚ bez dohody, alebo si dohodla novú.